Dve percentá z dane

Darujte 2 % dane

Primárnym cieľom občianskeho združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“  je presadzovať model súdnictva, ktorého hlavnými atribútmi bude otvorenosť a transparentnosť pre občanov ako zdroja moci v demokratickom a právnom štáte. Našou ambíciou je aj ochrana sudcov pred neoprávnenými útokmi či už zvonka alebo zvnútra systému, čo sme dokázali našimi aktivitami na obranu sudcov.

 Dovoľujeme si všetkých našich členov a priaznivcov požiadať o darovanie 2 % dane, aby sme mohli pokračovať v aktívnej činnosti.  Za spoluprácu a podporu všetkým ďakujeme.

K mediálnej prezentácii sudcu Štefana Harabina

Združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ) dlhodobo presadzuje konkretizáciu etických štandardov kladených na sudcov aj v súvislosti s ich aktivitami na verejnosti. Privítali sme prijatie Zásad sudcovskej etiky Súdnou radou SR ako čiastočného naplnenia jej predstáv o etických pravidlách správania sa pre sudcov. Vždy sme boli a sme pripravení nielen zastať sa kolegov sudcov, ktorí sú neprávom perzekvovaní za svoj názor, ohradiť sa voči neoprávneným útokom na justíciu, ale aj naopak – na kritiku do vlastných radov, pokiaľ je oprávnená a podložená faktami.

V tejto súvislosti nie je možné si nevšimnúť stupňujúce sa mediálne aktivity sudcu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina, ktorých obsah podľa nášho názoru v poslednej dobe prekročil nielen prípustnú hranicu danú etickými normami, ale aj hranice jednoznačne dané zákonom. Podľa § 30 zákona o sudcoch a prísediacich sudca sa musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Je povinný presadzovať dobrú povesť súdnictva, dbať svojím správaním sa na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná a je povinný nielen zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré sa dozvedel pri výkone funkcie, ale aj zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi.

Predsedníčka najvyššieho súdu sa pripojila k vyhláseniu, ktoré kritizuje Harabina

| webnoviny.sk | 17. marca 2017SprávySlovensko |

BRATISLAVA 17. marca (WebNoviny.sk) – Predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová sa pripojila k vyhláseniu nezávislej sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ), ktorá kritizuje mediálne vystupovanie sudcu NS SR Štefana Hrabina. Agentúru SITA o tom informoval hovorca NS SR Boris Urbančík. Pod vyhlásenie sa už skôr podpísali sudcovia najvyššieho súdu Elena Berthotyová a Dušan Čimo.

SUDCOVIA ZO ZOJ HOVORIA O KLAUNIÁDE

Podľa vyhlásenia ZOJ mediálne vystúpenia Štefana Harabina v poslednom čase prekročil nielen prípustnú hranicu danú etickými normami, ale aj hranice jednoznačne dané zákonom.

Ide podľa nich o klauniádu a parodovanie spravodlivosti. Jeho vyjadrenia ako youtubera či blogera a obsah rozhovorov, ktoré poskytuje predovšetkým internetovému rádiu Slobodný vysielač, nie sú hodné sudcu.

Čižnár by zrušil výrokovú imunitu na pôde

| domov.sme.sk | 8. mar 2017 o 12:30  SITA |

Alojz Baránik (SaS).(Zdroj: SITA)

Bratislavský krajský súd je podľa poslanca Baránika najskorumpovanejší.
 

BRATISLAVA. Poslanec NR SR Alojz Baránik (SaS) sa podľa generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára oháňal pri poskytnutí informácií o korupcii poslaneckou imunitou.

Baránik vo februári na rokovaní ústavnoprávneho výboru parlamentu povedal, že bratislavský krajský súd je najskorumpovanejší. Baránik bol vypovedať na generálnej prokuratúre o svojich vedomostiach v pondelok.

Vyjadrenie o korupcii

„To, čo tu predvádzal, bolo dosť zaujímavé. Oháňal sa poslaneckou imunitou. Nikto ho nešiel perzekvovať, že niečo povedal. Na pôde parlamentu sa dá nabrýzgať, lebo je tam výroková imunita, ktorú by som zrušil,“ vyhlásil Čižnár.

Podľa neho aj poslanec Národnej rady je povinný, keď má poznatky o korupcii, ju oznámiť. „Keď vravel, že náš boj s korupciou nie je úprimný, tak boj poslanca je najúprimnejší,“ vyhlásil.

Ako Ivan Lexa vyhral súd a prehral dejiny

ROMAN PATAJ | UTOROK 

Zdroj – Denník N/Shooty: Kováč vs Mečiar

Medzinárodné inštitúcie opakovane v minulosti potvrdili, že zrušenie Mečiarových amnestií je správne a nevyhnutné.

V roku 2008 Ivan Lexa vyhral súd pred Európskym súdom pre ľudské práva. Slovensko žaloval za to, že ho štát počas jeho stíhania za výčiny vo funkcii šéfa SIS držal vo väzbe. Štrasburskí sudcovia mu z procesných dôvodov dali za pravdu. Lexa tak získal nielen možnosť tváriť sa ako obeť perzekúcie, ale aj osemtisíc eur, ktoré mu musela republika za porušenie jeho práv zaplatiť.

V rozhodnutí, ktoré na prvý pohľad pôsobí ako víťazstvo nespravodlivosti, sú však vety, ktoré sa Lexovi s Mečiarom nemôžu čítať dobre. Zároveň sú to vety, ktoré vyvracajú argumentáciu Roberta Fica, prečo sa Mečiarove amnestie nedajú zrušiť. Štrasburg totiž obšírne opísal Lexovo pôsobenie v SIS, pozadie jeho káuz, ako i vyhlásenie amnestií a pokus Mikuláša Dzurindu o ich zrušenie.

Prvá takáto veta hovorí o rezolúcii Valného zhromaždenia OSN, ktorou bola prijatá deklarácia o ochrane osôb pred násilným zmiznutím záväzná pre členské krajiny. Píše sa v nej, že osoby, ktoré sú podozrivé zo zavlečenia alebo sú podozrivé z násilného zmiznutia, „nesmú mať prospech z akejkoľvek osobitnej amnestie alebo podobného opatrenia, ktoré by mohli mať za následok vyhnutie sa trestnému stíhaniu alebo potrestaniu“.

Súdna rada dostane viac nesudcov

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt sudcovia| 07.03.2017; Hospodárske noviny; mut. , PRÁVO A JUSTÍCIA , s. 15; Martin Ducár |

Ak novinky v sudcovských zákonoch prejdú v terajšom znení aj parlamentom, môžu skončiť až na Ústavnom súde. 

Vláda poslala minulý týždeň novelu sudcovských zákonov do parlamentu. Návrh zákona z dielne ministerstva spravodlivosti však prichádza na hlasovanie z rozpormi. Tie sa týkajú kreovania členov Súdnej rady. Zákon o Súdnej rade sa má doplniť o ustanovenie, ktoré odporúča parlamentu, prezidentovi a vláde vyberať členov Súdnej rady spravidla z radov nesudcov. To sa nepáči nielen samotnej rade, ale napríklad aj Najvyššiemu súdu či Združeniu sudcov Slovenska. Túto zmenu považujú za protiústavnú. Ministerka Lucia Žitňanská teraz argumentuje, že vychádzala z programového vyhlásenia vlády. Koalícia sa v ňom zaviazala presadzovať, aby nominanti politických mocí neboli sudcovia. Týmto sa má eliminovať apriórne podozrievanie sudcov zo spriaznenosti s tou‑ktorou politickou stranou. Žitňanská taktiež tvrdí, že zmenou sa napĺňa samotný zmysel konštituovania Súdnej rady. "Ten je v tom, aby v nej bola súdna moc konfrontovaná aj s inými odborníkmi z praxe, z teó rie alebo podobne. Nevylučujem, že Národná rada, prezident alebo vláda môžu za člena rady nominovať aj sudcu. Ale primárne by mali vymenovať nesudcov," objasňuje ministerka. 

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri