Vyhlásenie ZOJ

Sudca rozhodujúci v majetkovom spore, v ktorom bol jednou zo strán prezident republiky, sa po rozhodnutí neobmedzil na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia, ale rozhodol sa dať prezidentovi aj rady, ako by si mal zariadiť další profesionálny i súkromný život (vrátane odporúčania mu vysťahovať sa z krajiny, v ktorej zastáva najvyššiu ústavnú funkciu). Takéto počínanie celkom jednoznačne vzbudzuje pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu i o správnosti jeho rozhodnutia, ktoré by tu inak byť nemuseli. 

Justičné ticho po takýchto škandalóznych vyjadreniach sudcu plodí ďalšie zlo a posmeľuje iných sudcov k takýmto praktikám, ale vrhá tiež zlé svetlo na všetkých slušných sudcov. 

Preto sudcovia, ktorí založili združenie Za otvorenú justíciu aj ich podporovatelia považujú za nevyhnutné sa proti postupu dotyčného kolegu ohradiť, prejaviť s ním zásadný nesúhlas a vyjadriť presvedčenie, že takúto potrebu bude v budúcnosti pociťovať čoraz viac sudcov, aby tak i tzv. mlčiaca väčšina dala dostatočne zreteľne najavo, že podobné metódy nezdieľa, ale sú pre ňu naopak extrémom, ktorý v obraze slovenského sudcu nemá miesto.”

 Sudcovia nezávislej sudcovskej iniciatívy ZOJ

V Bratislave dňa 27.10.2018

Sudkyňa Javorčíková o zmiznutom spise v Kočnerovej kauze: Je možné, že sa s ním manipulovalo priamo v kancelárii sudcu

| dobrenoviny.sk | 7.11.2018 |

Zo súdneho spisu ku kauze Technopol Servis zmizlo 300 strán. V kauze figurujú osoby blízke Mariánovi Kočnerovi, pričom kauza sa dotýka aj samotného Kočnera. Ako je možné, že z budovy súdu zmizne časť spisu? Kde sa takéto spisy uchovávajú a kto každý má k nim prístup? A je možné takýto spis rekonštruovať? O tejto téme sa Marián Balázs vo svojej talkšou KRIŽOVATKY zhováral so sudkyňou Krajského súdu v Bratislave Katarínou Javorčíkovou.

 

https://youtu.be/xJBSas3ESSs

V skúške vlastnej morálnej kredibility sme ako sudcovia neobstáli

| Časopis Naša univerzita 10/2018/2 | NAŠI ABSOLVENTI | Karin Fedorová |

Foto: Archív E. Berthotyovej

JUDr. Elena Berthotyová, PhD., je sudkyňou na Najvyššom súde Slovenskej republiky (NS SR), kde sa venuje azylovému právu. Niektoré jej rozhodnutia v tejto oblasti možno oprávnene zaradiť medzi prelomové. Minulý rok získal senát Správneho kolégia NS SR, ktorému predsedá, dokonca cenu Judikát roka 2017 za súdne rozhodnutie ochraňujúce základné práva žiadateľky o azyl z Afganistanu a jej troch maloletých detí. Úspešnej absolventky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (PraF UK), ktorá je zakladajúcou členkou sudcovskej nezávislej iniciatívy „Za otvorenú justíciu“, sme sa opýtali nielen na jej prácu, ale i na to, ako z pohľadu svojej profesie vníma situáciu ohľadom migračnej krízy či v čom vidí najväčší problém justície na Slovensku.

Aká cesta u vás viedla k štúdiu práva?

V bývalom režime sa študent mohol prihlásiť len na jednu vysokú školu, a hoci ma právo vždy lákalo, neverila som, že by ma prijali. V tom čase boli na Slovensku len dve fakulty a prijímali len malý počet študentov. Prihlášku som si dala napokon na pedagogickú fakultu do Nitry, ale pre nedostatok miesta ma neprijali. Tak som študovala ročnú učiteľskú nadstavbu v Modre a ďalší rok som pracovala ako vychovávateľka na ZŠ v mojom rodnom meste – v Trenčíne. Po celú dobu som sa poctivo pripravovala na prijímacie pohovory na právo, až to napokon vyšlo.

Ako si spomínate na svoje študentské časy na UK?

Na svoje študentské časy spomínam ako na najkrajšie obdobie v živote, hoci som taký ten bezstarostný študentský život ani nezažila. Mala som iné starosti a radosti. V prvom ročníku sa mi dva týždne pred prvou skúškou narodil syn. Celé obdobie sme s manželom (tiež študentom) a so synom bývali na manželskom internáte na Mlynoch UK. Mala som individuálny študijný plán a musím priznať, že syn nás naučil zodpovednosti. Na každú skúšku som išla pripravená tak, aby som ju urobila na prvýkrát. Za celé štúdium som žiadnu skúšku neopakovala a mala som len jednu trojku (zo sociológie). Musím priznať, že právom. Na študentské časy mám aj ďalšiu krásnu spomienku – nežnú revolúciu. Bolo to nesmierne euforické obdobie. Ako väčšina študentov na Námestí SNP som ju prežila s veľkou nádejou na zmenu. Priniesla slobodu aj na samotnú univerzitu.

Dva svety slovenských sudcov?

| dennikn.sk | MÁRIA TÓTHOVÁ | ŠTVRTOK 19. JÚLA 2018 21:15 |

Pred verejným zasadnutím pléna Ústavného súdu. Foto – TASR

Sudca by si mal uvedomovať, že nereprezentuje iba seba, ale aj tú zložku moci, ktorá potrebuje na plnenie svojej funkcie dôveru spoločnosti.

Autorka je emeritná sudkyňa, bývalá predsedníčka Okresného súdu Trenčín

V ostatných dňoch ma v médiách zaujali dve správy. Prvá: poslanec Národnej rady SR Alojz Baránik musí zaplatiť bratislavskej sudkyni A. P. E. sumu 200-tisíc eur. A zároveň sa musí ospravedlniť za to, že svojimi výrokmi zasiahol do jej práv na ochranu osobnosti, keď v parlamente predniesol slová naznačujúce, že sa správa korupčne.

Šéfoval krajskému súdu, dnes pasie kozy na svojej farme

| dennikn.sk | Veronika Prušová | 24. októbra 2018 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Jeho príbeh je aj príbehom našej justície. Posledných dvadsať rokov pri nej Ľudovít Bradáč stál. Či už ako predseda bystrického súdu alebo ako prvý prezident Združenia sudcov Slovenska. Pred piatimi rokmi si povedal, že stačilo a radšej odišiel žiť na farmu.

„Od ôsmej by som asi sedel v úrade a buď by som sa pripravoval na pojednávanie, alebo by som už pojednával. Prípadne by som študoval spisy či písal rozsudky,“ vracia sa Ľudovít Bradáč do minulosti. Je krátko po deviatej a už len háda, čo by v čase nášho stretnutia robil kedysi.

S veľkou pravdepodobnosťou by sedel vo svojej kancelárii Krajského súdu v Banskej Bystrici a v skrini by mu visel sudcovský talár. Obliekal ho od roku 1980.

Sedíme na verande Bradáčovskej usadlosti, nie v budove súdu. Pyšný majiteľ ukazuje, kam až siahajú pozemky, ktoré so synom vlastní, či má v prenájme. Je to medzi kopcami za Krupinou. Na adrese, s ktorou má problémy aj navigácia.

Všade, kam pozrieme, sú pastviny. Ak ich „neskosia“ kozy, nastupuje do práce niekdajší predseda bystrického krajského súdu a prvý prezident Združenia sudcov Slovenska.

Valček: Investigatíva sa nedá robiť bez statočných policajtov či sudcov

| 17. nov 2018 o 20:30 | sme.sk |

Redaktor denníka SME Adam Valček.(Zdroj: SME - Marko Erd)

Keď vidím svoje deti, spomeniem si na Jána, že mu to nebolo dopriate, vyznala sa novinárka Makarová.

BRATISLAVA. Slzy dojatia, ale aj opakované a dlhé standing ovation. V deň 29. výročia Nežnej revolúcie sa v sobotu v bratislavskej Refinery galery už po jedenástykrát odovzdávali ocenenia Biela vrana.

Od roku 2008 ich udeľujú mimovládne organizácie Aliancia Fair-Play a Via Iuris.

Tento rok ocenenie Biela vrana dostali investigatívni novinári na čele so zavraždeným Jánom Kuciakom, ktorý ho dostal in memoriam.

Medzi ocenenými bol Kuciakov šéf z portálu aktuality.sk Marek Vagovič, reportér denníka SME Adam Valček, reportérka denníka N Monika Tódová, bývalé redaktorky týždenníka Trend Zuzana Petková a Xénia Makarová a česká investigatívna novinárka Pavla Holcová.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri