Reakcia ZOJ na korupčné kauzy v súdnictve

Zadržanie a trestné stíhanie sudcov a ďalších osôb, pôsobiacich v prostredí žilinských súdov, je ďalšou veľmi zlou správou z oblasti justície. Posilňuje sa podozrenie, že v slovenskej justícii dlhodobo funguje rozsiahla korupčná sieť sudcov, advokátov a prokurátorov, prepojená na kriminálne prostredie, a že nejde len o ojedinelé zlyhania niekoľkých osôb. Rozhodujúce však bude, aby sa tieto podozrenia podarilo dostatočne vyšetriť a preukázať tak, aby bolo možné všetkých podozrivých aj právoplatne odsúdiť. Bez vylúčenia korupčných sudcov zo systému budú pripravované legislatívne zmeny v justícii len formálne a nemožno očakávať skutočne zásadné zmeny v jej fungovaní.

V čase konfrontácie justície s korupčnými škandálmi je kľúčové, aby bolo počuť hlas slušných sudcov a spoločnosť uverila, že chcú očistu svojich radov a sú jej schopní. Najväčšia stavovská organizácia sudcov Združenie sudcov Slovenska (ZSS) kedysi bola nositeľom justičných reforiem a veľmi citlivo reagovala na všetko, čo bolo v rozpore s poslaním a cieľmi súdnej moci v právnom štáte. Pripomíname najmä vylúčenie dnes trestne stíhaného bývalého sudcu Pavla Polku z radov ZSS na základe podozrenia z jeho účasti na korupčnej afére na súde v Ostrave, za ktorú bol odsúdený ďalší dnes už bývalý žilinský sudca Pavol Dlhopolček. Konečné hlasovanie o vylúčení Pavla Polku zo ZSS bolo veľmi tesné, pretože v justícii aj vo vnútri ZSS prebiehal zápas dvoch hodnotovo diametrálne odlišných justičných prúdov, ale v tom čase mali ešte proreformné sily v ZSS väčšinu.

Je najvyšší čas na sebareflexiu sudcov, na prijatie spoluzodpovednosti za žalostný stav dôvery v justíciu, na uvedomenie si, že nejde len o kauzy stíhaných sudcov, ale o dobré meno a česť každého sudcu, aktívneho aj bývalého. Ak sudcovia sami nevyvinú aktívny tlak na očistné procesy, nemajú ani legitimitu kritizovať, že to za nich robia politici.

 

V Bratislave 18. septembra 2020

 

JUDr. Katarína Javorčíková

Mgr. Dušan Čimo

hovorcovia ZOJ

Katarína Javorčíková: Šorl je na ústavnom súde na správnom mieste

JUSTÍCIA:  Iniciatíva Za otvorenú justíciu| webnoviny.sk | 30. 09. 2020 | Martin Odkladal |

Katarína Javorčíková. SITA/Nina Bednáriková

Robert Šorl, ktorého dnes prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za sudcu Ústavného súdu, je podľa Kataríny Javorčíkovej zo sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu na správnom mieste. Emeritná sudkyňa a členka Súdnej rady SR kvituje, že túto pozíciu zastáva človek, ktorý má okrem odborných znalostí a predpokladov aj morálne kvality.Ako vnímate Roberta Šorla? Bude dobrým a nezávislým ústavným sudcom?

Pána Šorla osobne nepoznám, ale mám o ňom veľa informácií z čias, keď bol dlhé obdobie predsedom Okresného súdu v Prievidzi. Tento súd riadil veľmi dobre a preukázal aj na rôznych iných fórach nadpriemerné znalosti z viacerých právnych odborov, najmä v rámci svojej bohatej prednáškovej a publikačnej činnosti. Osobne som ho mala možnosť počuť počas prezentácie v súdnej rade a vypočula som si aj jeho prezentácie v rámci jeho niekoľkonásobného uchádzania sa o post sudcu Ústavného súdu. Na základe toho všetkého si myslím, že je to veľmi dobrý výber. Pán Šorl je na Ústavnom súde podľa mňa na správnom mieste.

Kolíková chce odstaviť sudcov s podozrivo veľkým majetkom

Na snímke sprava ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková a predseda vlády SR Igor Matovič počas tlačovej konferencie na tému – Efektívnejšie verejné obstarávanie 6. októbra 2020 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian| trend.sk | 12.10. | Jakub Sudek |

Achillovou pätou novely môže byť spolupráca súdnej rady s políciou či so Slovenskou informačnou službou

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) chce efektívnejšie odhaľovať sudcov, ktorí disponujú viacnásobne vyšším majetkom, ako je ich príjem. Má to zabezpečiť návrh zákona o reforme súdnictva, ktorý už schválila vláda. Pochybnosti sa ukázali vo viacerých prípadoch v minulosti, nezrovnalosti sa však skúmali iba povrchne.

V praxi bude mať systém pod kontrolou Súdna rada SR, teda najvyššia autorita v oblasti fungovania justície. Rezort spravodlivosti sa rozhodol ísť cestou menšieho odporu, pretože v minulosti preverovanie sudcov blokoval Ústavný súd. Ten rozhodol, že kontroly Národného bezpečnostného úradu sú zásahom výkonnej moci do súdnej moci, čo je v rozpore s ústavou. V prípade, že súdna rada získa väčšiu autonómiu, z právneho pohľadu by malo byť všetko v poriadku.

Takýto postup kvituje aj šéf Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského Marián Giba. Podľa neho by nový systém nemal naraziť na spomínané rozhodnutie Ústavného súdu. „Usudzujem, že prezentovaná forma preverovania je v súlade s predchádzajúcim rozhodnutím Ústavného súdu. Ten totiž konštatoval kolíziu výkonnej moci so súdnou. Ak to bude mať plne v rukách súdna rada, bude to v poriadku,“ povedal pre TREND.

Kto sú kandidáti na šéfa prokuratúry, akú majú profesijnú minulosť a čo sa o nich hovorí v kuloároch?

Prokuratúra| webnoviny.sk | Andrea Fedorovičová | 09. 10. 2020 |

Foto: SITA/Ján Lörincz

Kandidáti na post generálneho prokurátora sú definitívne známi. Kým v piatok ráno sa hovorilo ešte len o troch menách, v priebehu dňa pribudli ďalšie. Poslanci Národnej rady SR tak budú voliť nástupcu Jaromíra Čižnára až spomedzi siedmich kandidátov. Webnoviny.sk prinášajú prehľad, kto sú jednotliví uchádzači o post šéfa generálnej prokuratúry, akú majú za sebou profesijnú minulosť a čo sa o nich hovorí v kuloároch.

Juraj Kliment

Juraj Kliment vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobil ako predseda senátu na Mestskom súde v Bratislave. V súčasnosti je členom Súdnej rady SR a aktívnym sudcom Najvyššieho súdu SR. Do pozornosti médií a verejnosti sa dostal predovšetkým vďaka kauze Cervanová, v ktorej si však veľkú popularitu verejnosti nezískal.

Za povšimnutie na druhej strane stojí jeho konzistentnosť vo vzťahu ku Štefanovi Harabinovi, ktorému robil dlhé roky opozíciu. Práve Klimentov senát zároveň definitívne odsúdil páchateľov nástenkového tendra, dvoch bývalých ministrov Mariana Janušeka a Igora Štefanova, čím priniesol prelomový verdikt. Ide totiž o prvých politikov prvej línie, ktorí sedia v slovenskom väzení za to, že niečo rozkradli. Za sebou má tiež prípad sériového vraha Ondreja Riga a proces z roku 1995 s Róbertom Mattom a Viliamom Hauserom, ktorí prepadli sklad vietnamských podnikateľov, čo skončilo smrťou troch mužov, dvoch žien a niekoľkomesačného dieťaťa.

Na Najvyššom súde ide odvolávanie sudcov pomalšie. Šikuta zaloboval aj za Harabinových blízkych

Ján Šikuta a Zuzana Čaputová. Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | VERONIKA PRUŠOVÁ | 12. októbra 2020 |

Ján Šikuta a Zuzana Čaputová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Predseda Najvyššieho súdu tvrdí, že sa na prezidentku obrátil aj preto, aby udržal „plynulosť rozhodovacej činnosti“.

Súdna rada navrhla prezidentke odvolať 82 sudcov starších ako 65 rokov. Zuzana Čaputová zatiaľ rozhodla o odchode 63, z toho si poštu s rozhodnutím o odvolaní prevzali len 27. Až doručením pošty z Prezidentského paláca prídu sudcovia oficiálne o funkciu.

Medzi tými, ktorí končia, stále chýbajú známe mená z Najvyššieho súdu a niektoré sa medzi nimi v najbližšom čase ani neobjavia. Je to aj prípad ústavnej sudkyne Jany Baricovej, niekdajšieho podpredsedu Ústavného súdu Milana Ľalíka či bývalej šéfky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej.

Súčasný predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta totiž požiadal prezidentku, aby ich neodvolala. A to ešte pred necelým mesiacom tvrdil, že nemá žiadne kompetencie zasiahnuť do návrhu na odvolanie sudcov. Tvrdil, že je to výlučne v rukách súdnej rady a potom na rozhodnutí hlavy štátu.

Príhovor prezidentky SR pri menovaní podpredsedníčky NS SR

Štandarda prezidenta Slovenskej republiky – WikipédiaVážená pani ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky,

vážený pán predseda Súdnej rady Slovenskej republiky,

vážený pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

vážený pán predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

vážená pani podpredsedníčka Najvyššieho súdu,

dámy a páni,

s potešením môžem skonštatovať, že po dnešnom menovacom akte je vedenie Najvyššieho súdu personálne skompletizované, čo je predpokladom jeho riadneho fungovania. Vážená pani podpredsedníčka, ešte raz vám srdečne blahoželám k vymenovaniu do vysokej funkcie  a zároveň vám želám veľa úspechov. Od najvyššej inštancie v systéme všeobecného súdnictva očakávame rýchle a zásadné zmeny, ktoré nielen odborná, ale aj širšia verejnosť považujú za nevyhnutné. Som presvedčená, že k nim aj vy osobne prispejete.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri