AKTUALIZOVANÉ 30.10.2023
Ján Mazák,
predseda Súdnej rady Slovenskej republiky
Ján Gandžala
podpredseda Súdnej rady Slovenskej republiky
Stanovisko k listu sudkyne a členky Súdnej rady Slovenskej republiky Dany Jelínkovej Dudzíkovej: Pochybnosti o voľbe kandidáta na sudcu ESĽP alebo rozhodol o úspechu kandidáta hlas, ktorý mal byť neplatný ? uverejnenom 26. októbra 2023 na blogu „Právne listy”
Všeobecne
V Bratislave, 30. októbra 2023
Ján Mazák, v. r.
Ján Gandžala, v. r.
Prílohy
Hlasovací lístok Jána Gandžalu List MZVaEZ o nominácii kandidáta na sudcu ESĽP
Opakqvaná voľba na kandidáta na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva za Slovenskú republiku
Členka/člen Súdnej rady Slovenskej republiky je povinný hlasovať o oboch kandidátoch.
„Za” môže členka/člen Súdnej rady Slovenskej republiky hlasovať iba pri 1 kandidátovi.
Pri druhom kandidátovi sa môže zdržať alebo hlasovať proti; je vylúčené nehlasovať o niektorom z kandidátov; pretože nevyjadrenie svojej voľby znamená neplatnosť hlasovacieho lístka.
Článok XIX odsek 11 Rokovacieho poriadku Súdnej rady Slovenskej republiky.
Spoločné stanovisko Lucie Berdisovej a Andreja Majerníka
k zverejnenému listu Dany Jelinkovej Dudzíkovej
Dňa 26. 10. 2023 bol na stránke www.pravnelisty.sk zverejnený list členky súdnej rady Dany Jelinkovej
Dudzíkovej zaslaný vláde Slovenskej republiky na oboznámenie sa s okolnosťami, ktoré sprevádzali
voľbu kandidátov na sudcov na ESĽP na pôde Súdnej rady SR.
Členka Súdnej rady Slovenskej republiky dala do pozornosti skutočnosti uvedené v liste predsedovi
vlády Slovenskej republiky a celej verejnosti z dôvodu „transparentnosti a rozhodovania pri úplnosti
informácií“. Zároveň podčiarkla, že „na základe právnej normy pripúšťajúcej rôzny výklad a polemiky
o platnosti hlasovacieho lístka sa stal víťazom opakovanej voľby Marián Giba, ktorého navrhovateľmi
do volieb boli Ján Mazák, Ján Gandžala a Andrej Majerník.“V liste sa však kolegyňa dopustila viacerých
skresľujúcich tvrdení. Celkovo by jej list mohol byť interpretovaný ako spochybnenie legality voľby
jedného z kandidátov na funkciu sudcu ESĽP zo strany člena súdnej rady, na čo vzhľadom na skutočný
priebeh voľby musíme reagovať.
Na úvod si dovolíme uviesť, že podľa nášho názoru Súdna rada Slovenskej republiky a každý zjej členov
pristúpili k vypočutiu a následnej voľbe kandidátov na sudcov na ESĽP s veľkou zodpovednosťou
a s úprimnou snahou zvoliť tých najlepších kandidátov. Iste, tak ako pri každej ľudskej činnosť, o to viac
pri aplikácii práva, aj v činnosti súdnej rady sa môže vyskytnúť spor alebo pochybenie. Dôležité je, aby
takýto spor bol vyriešený alebo pochybenie bolo napravené zákonne súladným spôsobom. A to sa
v prípade voľby kandidátov na funkciu sudcov ESĽP aj stalo. Záver v podstate neformálnej diskusie
členov súdnej rady o potrebe opakovanej alebo naopak novej voľby počas prvého dňa zasadnutia, keď
ešte súdna rada nemala informáciu o svojej predošlej výkladovej praxi, sa premietol do oznámenia
predsedu o novej voľbe a do tlačovej správy. Na druhý deň to však bolo napravené uznesením, ktoré
rozhodovaciu prax bralo do úvahy. Spor o platnosť hlasovacieho lístka bol vyriešený právnymi predpismi
predpokladaným spôsobom, a to hlasovaním volebnej komisie.
Voľba všetkých kandidátov vrátane kandidáta Mariána Gibu tak prebehla zákonným spôsobom a úplne
transparentne.
Vysvetlíme ešte podrobnejšie.
Nie je totiž pravdou, ako konštatuje Dana Jelinková Dudzíková, že na „druhý zasadací deň na návrh
Andreja Majerníka došlo k zmene právneho výkladu ustanovenia zákona pripúšťajúceho rôzny výklad“.
Súdna rada v prvý rokovací deň neurobila žiadny výklad zákona a ani neprijala v tomto smere žiadne
uznesenie. Po oznámení výsledku volieb, v ktorých uspeli kandidáti Zuzana Vikarská a Radoslav
Procházka a ďalší kandidáti nezískali potrebný počet hlasov, predseda súdnej rady najprv avizoval
opakovanú voľbu a po prerušení rokovania súdnej rady oznámil, že sa musí vykonať nová voľba. Išlo
o unáhlený záver, ktorého sa predseda dopustil možno aj preto, lebo takýto názor prezentovali viacerí
členovia súdnej rady (vrátane spoluautorky tohto textu) anik (v tom momente ani spoluautor textu)
voči tomu nenamietal. V závere prvého rokovacieho dňa po kontrole právneho základu opakovanej
a novej voľby zo zákonných ustanovení, nie z rokovacieho poriadku, však napokon spoluautor tohto
textu, Andrej Majerník, predniesol stanovisko o tom, že sa má vykonať opakovaná voľba (viď zápisnica
a zvukový záznam). V tom čase k rovnakému záveru dospeli viacerí členovia súdnej rady vrátane
predsedu. Spoluautorka tohto textu, Lucia Berdisová, po skončení zasadnutia avizovala, že si overí
výkladovú prax súdnej rady z minulosti, ak nastala obdobná situácia.
V druhý rokovací deň aj v kontexte výkladovej praxe z minulosti, ktorá ale sama nebola úplne
jednoznačná, sa ukázalo potrebné na ustálenie výkladu zákona a rokovacieho poriadku prijať uznesenie
súdnej rady. Základný návrh uznesenia bol vytvorený spoluautorkou tohto textu, predložený
predsedom súdnej rady a schválený uznesením pod č. 336/2023. V jeho zmysle „(...) súdna rada
prihliadajúc na svoju predchádzajúcu prax vykoná v prípade, ak sú zvolení iba dvaja kandidáti vo voľbe
troch kandidátov na sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva, opakovanú voľbu. V opakovanej voľbe
volí medzi dvoma uchádzačmi, ktorí získali vo voľbe tretí a štvrtý najvyšší počet hlasov.“ Za toto
uznesenie hlasovali všetci členovia súdnej rady s výnimkou Aleny Svetlovskej. Tánehlasovala preto, aby
vytvorila rovnaké podmienky celého procesu voľby, keďže sa nezúčastnila prvého rokovacieho dňa. Za
uznesenie hlasovala a tak sa s ním stotožnila, aj Dana Jelinková Dudzíková.
Súdna rada následne postupovala podľa jasného pravidla a v súlade s ním vykonala opakovanú voľbu
v tom istom zložení ako v prvý rokovací deň. Pred ňou dala obom kandidátom možnosť vyjadriť sa
k procesu opakovanej voľby. Ani jeden z nich nevzniesol voči takémuto postupu výhradu. Naopak,
Marián Giba uviedol, že rešpektuje postup súdnej rady s tým, že sa mu to javíako najlepšie z možných
riešení. Ondrej Laciak ocenil takýto prístup a považoval ho za súladný s čl. 30 ods. 4 ústavy (viď zápisnica
a zvukový záznam).
Pokiaľ ide o druhú výhradu ohľadom označenia hlasovacieho lístka, treba uviesť, že posledné slovo pri
hodnotení jeho platnosti má volebná komisia. Tá rozhodla, že hlas je platný. Možno dodať, že pri
hodnotení prejavu vôle uvedenom na hlasovacom lístku v situácii, keď išlo o verejnú voľbu a Ján
Gandžala bol sám navrhovateľom Mariána Gibu, pričom sa netajil tým, že za neho hlasoval (s jeho
súhlasom uvádzame, že možnosť „Hlasujem za“ pri kandidátovi Mariánovi Gibovi zakrúžkoval
a možnosť „Zdržiavam sa“ pri kandidátovi Ondrejovi Laciakovi podčiarkol), nie je rozumné postupovať
s prepiatym formalizmom, ktorému by, použijúc slová českého ústavného súdu, chýbali atribúty
rozumného a zmysluplného výkladu práva (II. ÚS 107/02).
Nakoniec, pokiaľ ide o tretiu výhradu, Dana Jelinková Dudzíková ani netvrdí, že vstup predsedu súdnej
rady a podpredsedu súdnej rady do kancelárie predsedu súdnej rady, v ktorej prebiehalo zasadnutie
volebnej komisie (popisované „ako narušenie procesu zasadnutia“), nejako ovplyvnilo rozhodnutie
volebnej komisie. Možno by ale bolo v prospech veci, ak by stanovisko k tvrdeniam v liste Dany
Jelinkovej Dudzíkovej k okolnostiam „narušenia procesu zasadnutia“ poskytli aj predseda súdnej
rady, podpredseda súdnej rady a ostatní členovia volebnej komisie.