Udalosti v justícii v rokoch 2019 a 2020 sa oprávnene stali spoločenským otrasom.
Dnes, povedzme v období reverzného chodu spoločnosti a politiky, si vrcholný orgán sudcovskej samosprávy, Súdna rada, možno myslí, že to tak ostane už naveky a že policajné akcie a súvisiace udalosti z daných rokov stačí interpretovať (teda obkecať) tak, aby dotknuté osoby ostali čisté. To je omyl.
Sudkyňa Marcela Kosová, ktorá navrhla na zasadnutie Súdnej rady zaradiť bod o obvinení štrnástich sudcov po akcii Búrka, samozrejme, dobre vie, že reč nie je a nebude o prezumpcii neviny v zmysle právoplatných rozhodnutí súdov. Nepochybne vie, že sudca sa musí cítiť nielen subjektívne nestranný, ale musí sa aj objektívne takým javiť.
Zasadnutie Súdnej rady SR. (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo)
BRATISLAVA. Sudcovská kauza Búrka ešte ani nebola dovyšetrovaná a Súdna rada v stredu už hovorila o tom, že bola masívnym zásahom do justície, do prezumpcie neviny a taktiež do právneho štátu.
S návrhom na zaradenie tohto bodu do programu aktuálneho zasadnutia rady prišla jej predsedníčka Marcela Kosová.
V predkladacej správe písala, že po policajnej akcii Búrka z 11. marca 2020 síce bolo obvinených 14 sudcov, no „do dnešného dňa nebol ani jeden z nich právoplatne odsúdený na základe dokazovania pred súdom".
Pri formulácii si musela dať pozor na presné slová, keďže nejde o celú pravdu. Výsledkom kauzy totiž dosiaľ bola dohoda o vine a treste, ktorou došlo k právoplatnému odsúdeniu bývalej bratislavskej sudkyne Miriam Repákovej, ale aj februárové prvostupňové odsúdenie bývalého bratislavského sudcu Richarda Molnára.
Meno Molnára sa na stredajšom zasadnutí Súdnej rady vôbec nespomínalo a dohodu Repákovej spochybnili jej členovia tým, že nedošlo k riadnemu dokazovaniu.
Pozornosť viac sústredili na tých sudcov či bývalých sudcov, ktorým bolo stíhanie zastavené. Konkrétne ide o Andreu Haitovú, Otíliu Dolákovú a Dušana Srogončíka.
Všetci z nich pôsobili či stále pôsobia na bratislavských súdoch.
V prípade haciend hovorí o preverovaní niekoľkých desiatok prípadov a aj o pochybeniach štátnych úradníkov. Európsky prokurátor Juraj Novocký rozpráva, že by na Slovensku mala byť pri prideľovaní eurodotácií prísnejšia kontrola.
V rozhovore hovorí aj o tom:
prečo sa dnes páchateľovi oplatí nepriznať;
prečo po zániku NAKA stáli niektoré vyšetrovania aj rok;
prečo Európska prokuratúra vyšetruje predaj munície na Ukrajinu;
a že v prípade haciend konala Európska prokuratúra ešte pred medializáciou a padli tam už aj obvinenia.
Naposledy sme sa rozprávali pred štyrmi rokmi. To bolo v Luxemburgu. Vy ste dnes v Bratislave. Ako vnímate Slovensko po rokoch pôsobenia v zahraničí? Mení sa?
Celkom určite áno. Vývoj v každej oblasti je prirodzený a nikto nemôže povedať, že by sme chceli stagnovať. Vývoj tu celkom určite je. Je to už potom subjektívna otázka, či ten vývoj je pozitívny alebo negatívny.
Ideme lepšou alebo horšou cestou?
Bohužiaľ sú oblasti, kde ten vývoj by mal byť pozitívnejší a skôr vidím niektoré negatívne prvky. Napríklad aj v oblasti práva.
Dôležitou spoločenskou zmenou bola novela trestných kódexov, ktorá platí presne rok. A na ňu reagovala aj Európska prokuratúra. Aj v jej dôsledku policajt právoplatne odsúdený za korupciu, jedna z ústredných postáv takzvanej vojny v polícii, dostal päťročný trest domáceho väzenia a peňažný trest 92-tisíc eur. Čo na to hovoríte?
Ak dovolíte, nebudem hodnotiť jednotlivé kauzy, pretože ich nepoznám. Je to však jedna z vecí, na ktorú sme celkom prirodzene poukazovali a ktorá je naďalej platná. A to, že napríklad v oblasti korupcie, aj v oblasti závažných ekonomických trestných činov, je trestný zákon aktuálne nastavený tým spôsobom, že takmer neprichádza do úvahy uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Naopak, sudcovia na základe zákonných ustanovení sú v úvodzovkách nútení ukladať či už peňažné tresty, tresty s podmienečným odkladom, alebo tresty domáceho väzenia.
V súvislosti s verejnými vyjadreniami ministra spravodlivosti a predsedníčky Súdnej rady k zablokovaniu prístupu nášho združenia k e-mailovej komunikácii so sudcami, považujeme za nevyhnutné uviesť na pravú mieru viaceré nepresnosti a zavádzajúce tvrdenia:
1. Komunikácia neprebiehala cez intranet justičnej siete ZOJ nikdy neposielala výstupy ani správy cez interný intranet Ministerstva spravodlivosti či justície, ako tvrdí minister spravodlivosti. Komunikovali sme výlučne cez verejne dostupné e-mailové adresy sudcov, súdov ako aj ministerstva samotného, ktoré sú prístupné aj iným subjektom verejného života – médiám, mimovládnym organizáciám či občanom. Nepotrebovali sme preto mať na takýto prístup uzavretú zmluvu s Ministerstvom spravodlivosti.
2. Minister spravodlivosti neobjasnil, či boli zablokované aj iné subjekty. Minister spravodlivosti vo svojej reakcii uviedol, že ide o opatrenie proti kybernetickým hrozbám, no nezodpovedal otázku, prečo bolo selektívne zablokované práve združenie ZOJ a či podobné opatrenia boli uplatnené aj voči iným subjektom. Ak ide skutočne o bezpečnostné opatrenia, očakávame transparentné a rovnaké zaobchádzanie so všetkými subjektmi, ktoré komunikujú so sudcami. Navyše, na rozdiel od Ministerstva spravodlivosti správcovia sietí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR nevyhodnotili prístup ZOJ k mailovým adresám sudcov týchto súdov za bezpečnostné riziko, hoci sú vystavení rovnakým kybernetickým hrozbám ako sudcovia súdov v rámci siete justice.sk.
3. K doručovaniu výstupov ZOJ prostredníctvom jeho členov.
Predsedníčka Súdnej rady obvinila ZOJ z klamstva, keď tvrdí, že má zablokovaný prístup k sudcom. Nespochybniteľným faktom však je, že ZOJ ako samostatné združenie tento prístup zablokovaný má, takže neklameme. Je pravdou, že členovia ZOJ, ktorí sú zároveň aktívnymi sudcami, môžu komunikovať so sudcami cez svoje justičné adresy. ZOJ ako stavovské združenie sudcov by však malo mať možnosť komunikovať so sudcami vo vlastnom mene, a nie prostredníctvom svojich členov. Po zablokovaní nemôže ZOJ elektronicky komunikovať nielen priamo so sudcami, ale ani posielať poštu prostredníctvom podateľní súdov alebo ministerstvu spravodlivosti ako ostatné subjekty.
Ďalším závažným dôvodom je, že v praxi sa opakovane stávalo, že ak ktorýkoľvek z našich členov zaslal výstupy ZOJ kolegom sudcom, čelil tlaku, výhradám a nezriedka aj osobným útokom, najmä zo strany niektorých členov Súdnej rady, ktorí sú sudcami. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli chrániť našich členov a komunikovať so sudcami ako tím ZOJ z jednej samostatnej adresy. Ako združenie, ktorého členmi sú sudcovia Slovenskej republiky, máme nielen právo, ale aj povinnosť vstupovať do verejnej diskusie o stave justície. Zasielanie analytických, etických či systémových podnetov priamo sudcom a správe súdov je legitímny nástroj občianskej spoločnosti.
4. Zásadne odmietame vyjadrenia predsedníčky Súdnej rady a člena Súdnej rady Petra Šamka, že protestom proti komunikačnej blokácii sa snažíme prekryť informácie týkajúce sa prípadu bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Romana Fitta. ZOJ sa k tejto kauze nikdy nevyjadrovalo a nemáme žiadny záujem ju akokoľvek zľahčovať alebo prekrývať. Na problém našej blokácie sme verejne poukázali až po tom, ako po dlhom administratívnom procese ministerstvo spravodlivosti zaslalo konečnú informáciu o zablokovaní e-mailového prístupu ZOJ.
Na snímke minister spravodlivosti SR Boris Susko (SMER-SD) počas 17. schôdze Národnej rady SR, ktorá bola zvolaná k jeho odvolaniu 20. augusta 2024 v Bratislave.
FOTO TASR – Jakub Kotian
Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska (Smer) zablokovalo sudcovskej iniciatíve Za otvorenú justíciu (ZOJ) možnosť komunikovať priamo so sudcami. Ministerstvo znemožnilo tomuto sudcovskému združeniu rozposielať e-maily cez sieť justice.sk.
ZOJ sa sformovala potom, čo sa sudca Štefan Harabin v roku 2006 najskôr stal ako nominant Mečiarovho HZDS ministrom spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica (Smer) a potom v roku 2009 plynulo prešiel do čela Najvyššieho súdu. A práve v tomto roku vznikla aj iniciatíva Za otvorenú justíciu.
Harabin svojich kritikov šikanoval a oni sa cez túto iniciatívu snažili šíriť svoje stanoviská. Na to využívali aj e-mailovú sieť justice.sk. To, čo sa ZOJ darilo za Harabina, jej od februára tohto roka ministerstvo pod vedením Suska znemožnilo.
Na justice.sk fungujú pracovné e-maily všetkých sudcov okresných aj krajských súdov. Okrem toho sú na sieti aj maily na súdy, ich podateľne, ale i samotné ministerstvo spravodlivosti. ZOJ však už teraz nemá možnosť cez sieť poslať žiadne svoje stanovisko a osloviť tak priamo sudcov.
Ministerstvo tak združeniu znemožnilo komunikovať oficiálne pod svojou hlavičkou. Stanoviská iniciatívy by mohli rozposielať zo súkromných e-mailov a tí členovia, ktorí sú aktívni sudcovia, aj zo svojich pracovných schránok. Potom by však už nebolo zrejmé, že ide o stanovisko ZOJ.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
