domov.sme.sk | Peter Kováč

Zasadnutie Súdnej rady SR. (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

BRATISLAVA. Sudcovská kauza Búrka ešte ani nebola dovyšetrovaná a Súdna rada v stredu už hovorila o tom, že bola masívnym zásahom do justície, do prezumpcie neviny a taktiež do právneho štátu.

S návrhom na zaradenie tohto bodu do programu aktuálneho zasadnutia rady prišla jej predsedníčka Marcela Kosová.

V predkladacej správe písala, že po policajnej akcii Búrka z 11. marca 2020 síce bolo obvinených 14 sudcov, no „do dnešného dňa nebol ani jeden z nich právoplatne odsúdený na základe dokazovania pred súdom".

Meno Molnára sa na stredajšom zasadnutí Súdnej rady vôbec nespomínalo a dohodu Repákovej spochybnili jej členovia tým, že nedošlo k riadnemu dokazovaniu.

Pozornosť viac sústredili na tých sudcov či bývalých sudcov, ktorým bolo stíhanie zastavené. Konkrétne ide o Andreu Haitovú, Otíliu Dolákovú a Dušana Srogončíka.

Všetci z nich pôsobili či stále pôsobia na bratislavských súdoch.

Členka Súdnej rady Dana Jelinková Dudzíková na základe toho konštatovala, že nie sudcovia, ale špičky štátu v skutočnosti znížili dôveryhodnosť justície a porušili prezumpciu neviny, keď sa v minulosti vyjadrovali k stíhaným sudcom.

„Dovolím si zasadiť toto ich konanie aj do nejakého účelového rámca, a to z dôvodu, aby predpripravili pôdu na devastačné účinky, ktoré prišla vykonať Mária Kolíková svojím príchodom na ministerstvo spravodlivosti," povedala Jelinková Dudzíková.

Policajná akcia Búrka pritom prebehla ešte predtým, než Kolíková nastúpila do funkcie ministerky. Polícia zásah voči sudcom chystala mesiace. Mobily brala niektorým podozrivým sudcom už v lete 2019, teda niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami. Bolo to v čase, keď bol ministrom spravodlivosti Gábor Gál z Mosta-Hídu.

„Očista justície? Figa borová to bola očista justície," zhodnotila Kosová.

Členovia Súdnej rady vo viacerých momentoch diskusie zavádzali alebo nehovorili celú pravdu.

Médiá vinili, že o niektorých posunoch neinformovali, kde dali za príklad oslobodenie bývalej predsedníčky žilinského krajského súdu Evy Kyselovej.

Aj ona bola pôvodne podozrivá z korupcie, hoci nie v kauze Búrka, ale v obdobnej kauze Plevel. Nie je však pravdou, že by sa o jej oslobodení neinformovalo.

Súvisiaci článok  Súvisiaci článok Búrka a Víchrica po piatich rokoch: Jedna dohoda a jeden neprávoplatný rozsudok. Prípady sa rozpadajú Čítajte 

Výčitky zaznievali aj voči Mazákovi ako exšéfovi Súdnej rady, ktorý podľa Kosovej trestal tých, ktorí sa ozvali proti neprávostiam páchaným na sudcoch.

Konkrétne Šamko sa napríklad zastával dnes už odsúdeného Molnára a pri rozhodovaní o jeho väzbe súdu ponúkol, že sa za neho zaručí, ak ho namiesto väzby ponechajú na slobode.

„(Mazák) potrestal doktora Šamka sám napomenutím. Najvyšší správny súd toto jeho potrestanie, napomenutie, vyhlásil za neplatné," povedala Kosová.

Napomenutie spomínala aj Jelinková Dudzíková s tým, že išlo o napomenutie za realizáciu slobody prejavu v prípade, kde Šamko „niečo rozoberal z právneho pohľadu".

Nejde však o celú pravdu. Mazák totiž potrestal Šamka napomenutím aj za to, že sudca zverejnil na internete, konkrétne na stránke Právne listy, Kočnerovu Threemu.

Šamko však na Najvyššom správnom súde nepochodil a trest mu ostal. Keď sa obrátil na Ústavný súd, aj ten vyhlásil, že Threemu zverejniť nemal a sudcu odmietol.

Šamko je dnes členom Súdnej rady, na stredajšom zasadnutí chýbal.

Jeho kolegyňa z krajského súdu, dnes podpredsedníčka Súdnej rady Ayše Pružinec Eren takisto hovorila o účelových krokoch politikov či ďalších funkcionárov.

„Som presvedčená o tom, že tu išlo o cielený lynč, ktorý mal viesť k tým zmenám, ktoré sa Kolíkovej podarilo s ľahkosťou presadiť," vyhlásila Pružinec Eren.

Exministerke vyčítala „rozšírenie naratívu, na ktorý jej slúžila táto policajná akcia, aby verejnosť stigmatizovala sudcov tým, že všetci sú skorumpovaní".

Člen rady Marcel Fečík, ktorý je inak sudcom Najvyššieho správneho súdu, spomenul aj súvisiace disciplinárky na stíhaných sudcov. Ataky na sudcov totiž boli podľa jeho slov spojené aj s „viacerými nedôvodnými disciplinárnymi konaniami", povedal. Za príklad dal dve disciplinárky Haitovej, ktorá je sestrou taktiež obvinenej Moniky Jankovskej. Spod obidvoch návrhov Haitová vyviazla bez trestu. Nedávno sa po zastavení trestného stíhania vrátila aj na súd, kde môže po piatich rokoch opäť súdiť.

Čo však už nezaznelo, je to, že Haitovú v jednej z dvoch disciplinárok zachránili najmä pochybnosti.

Konanie sa týkalo mazania mobilu, a toho, že klamala členov Súdnej rady, keď sa jej na to pýtali. Riešili podozrenia, či Haitová ovplyvňovala súdne kauzy v prospech Mariana Kočnera.

Sudkyňu zachránilo pochybenie pracovníčky Súdnej rady, ktorá údajne omylom nezapla nahrávanie jej vystúpenia pred členmi rady. Zápisnica tak vznikla len „z pamäti" členov tzv. kontrolnej komisie a Haitová ju spätne rozporovala.

Tri stíhania stopli sami

Sudcovská kauza Búrka, resp. nadväzujúca Víchrica padá vo viacerých prípadoch najmä na tom, že vyšetrovatelia už nevedia jednoznačne preukázať vinu jednotlivých aktérov.

Keď sa SME pri piatom výročí akcie pýtal v marci Generálnej prokuratúry, či sa kauza nerozpadá, nechcela ju priamo hodnotiť.

„V súčasnosti je predčasné hodnotiť stav veci práve preto, že niektoré konania ešte neboli právoplatne ukončené," povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Pri viacerých z pôvodne obvinených sudcov vrátane Jankovskej nie je jasné, či ešte bude podaná obžaloba, prípadne ako skončí ich vyšetrovanie.

Napríklad pri exsudcovi a dnes poradcovi premiéra Davidovi Lindtnerovi sa čaká, či súdy podanú obžalobu prijmú, alebo definitívne odmietnu.

Pravdou však je, že k zastaveniu niektorých stíhaní prispela aj Súdna rada v súčasnom zložení. Pomohla aj kontroverzná novela Trestného zákona, vďaka ktorej dostala stopku kauza sudkýň Jarmily Urbancovej a Otílie Dolákovej, ktorá sa už začala na súde.

Na neverejnom zasadnutí napokon súhlas neudelila.

To isté následnej zopakovala aj pri sudkyni Denise Cvikovej.

Súdna rada sa v stredu napokon zhodla na záverečnom uznesení, podľa ktorého dochádzalo pri sudcoch k nerešpektovaniu prezumpcie neviny.

„Popieranie alebo spochybňovanie elementárnych práv obvinených predsedom Súdnej rady SR a jej členmi, alebo ministrom spravodlivosti a inými verejnými činiteľmi je výrazom ich rezignovania na dodržiavanie princípov právneho štátu a nedôvodným podkopávaním dôveryhodnosti a autority súdnej moci," stojí v stanovisku, za ktoré hlasovalo všetkých 13 prítomných členov rady.