Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto vyhlásení vracia k téme, ktorú otvoril dňa 15. decembra 2025: Súdne rozhodnutia nie sú politické signály, sú to právne akty, a ako také si vyžadujú ochranu pred politickým tlakom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za nevyhnutné prezentovať svoje stanovisko k verejným vyjadreniam, ktoré v ostatných dňoch zazneli v mediálnom priestore vo vzťahu k rozhodnutiu jeho dovolacieho senátu.
Najvyšší súd dôrazne odmieta prístup, podľa ktorého by bolo možné spochybňovať rozhodnutie dovolacieho súdu len s poukazom na to, že súdne rozhodnutia, ktoré preskúmaval, sú odlišné. Akceptovanie takéhoto prístupu by znamenalo popretie samotnej podstaty systému riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
Rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré sa líši od napadnutého rozhodnutia, je výkonom zákonnej právomoci, a v žiadnom prípade nie je možné interpretovať ho ako pochybenie.
Najvyšší súd vo štvrtok zverejnil vyhlásenie, v ktorom sa nepriamo zastáva sudkyne Pamely Záleskej. Nekonkrétnosť stanoviska, ale aj mlčanie súdnej rady podnietilo diskusiu medzi sudcami. Vznikla výzva na ochranu a obranu nezávislej súdnej moci pred útokmi premiéra.
Kým súdna rada mlčí, Najvyšší súd sa ozval a nepriamo sa zastal sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej. Odkázal politikom, že sudcovia za svoje rozhodnutia nemôžu byť trestne ani disciplinárne stíhaní.
Uvádza to vo vyhlásení, ktoré zverejnil vo štvrtok. Nespomína v ňom priamo Záleskú a ani to, na koho presne reaguje.
V stredu však mal tlačovú besedu premiér Robert Fico (Smer), na ktorej informoval, že podpísal aj s ďalšími vládnymi predstaviteľmi trestné oznámenie na túto sudkyňu. Dôvodom bol jej odsudzujúci rozsudok v prvom korupčnom prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Dňa 10. apríla 2026 sme upozornili na verejné vyjadrenia predsedu vlády Roberta Fica adresované sudkyni Pamele Záleskej v súvislosti s jej rozhodovaním v trestnej veci Dušana Kováčika. Tieto vyjadrenia obsahovali hrozby trestným oznámením a disciplinárnym postihom.
Napriek tomu, že Súdna rada mala na svojom zasadnutí dňa 14. apríla 2026 zaradený bod „Verbálne útoky na sudcov“, tento bod bol bez vecného prerokovania vypustený s odôvodnením, že nebol zaznamenaný žiadny útok na sudcu.
Takéto ignorovanie verejného a masívne medializovaného útoku na sudcu Súdnou radou Slovenskej republiky považujeme za neprijateľné a nezlučiteľné s jej ústavným poslaním. Ak súdna rada nepovažuje výroky predsedu vlády za útok voči sudkyni Záleskej, sudcovia a aj verejnosť majú právo dozvedieť sa dôvody tohto názoru.
Situáciu navyše eskaluje ďalšia tlačová konferencia predsedu vlády z 22. apríla 2026, na ktorej oznámil podanie trestného oznámenia voči sudkyni a obvinil ju zo zneužitia jej právomoci na politickú objednávku.
Združenie sudcov Za otvorenú justíciu preto vyzýva Súdnu radu Slovenskej republiky, aby:
- zaradila opakované verejné útoky na sudkyňu Pamelu Záleskú na svoje rokovanie, - zaujala k nim jasné a verejné stanovisko, - dôsledne plnila svoju ústavnú úlohu ochrany nezávislosti súdnictva.
Podpredsedníčka Ayše Pružinec Eren (vľavo) a predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová. Foto – TASR
Voľba predsedu Najvyššieho správneho súdu tento týždeň naznačila spor, ktorý sa vo vedení súdnej rady črtá medzi predsedníčkou Marcelou Kosovou a podpredsedníčkou Ayše Pružinec Eren.
Súdna rada si voľbu zopakuje v auguste, pretože ani jedna z kandidátok nezískala aspoň desať hlasov na zvolenie. Bližšie k tomu bola sudkyňa Petra Príbelská, za ktorú hlasovalo deväť zo sedemnástich prítomných členov a členiek súdnej rady. Jej protikandidátka Katarína Benczová získala tri hlasy.
Je to po prvýkrát od nástupu Marcely Kosovej na čelo súdnej rady, čo sa pri dôležitej voľbe nenašla väčšina. Kosová radu vedie od mája 2024. „Osobne ma výsledok prekvapil. Môžem ho len rešpektovať," reagovala na hlasovanie.
Voľba predsedu Najvyššieho či Najvyššieho správneho súdu patrí k najdôležitejším kompetenciám súdnej rady. Faktom je, že už aj v minulosti sa pri voľbách na tieto súdy prejavili rozpory medzi členmi. Napríklad v roku 2020 predsedu Najvyššieho súdu zvolili až na štvrtý pokus.
Väčšinou však platilo, že rozpory vznikajú najmä medzi členmi a členkami, ktorých zvolili sudcovia, a na druhej strane nominantmi vládnej či zákonodarnej moci. Tentoraz to bolo iné. Voľba v utorok naznačila nesúlad medzi predsedníčkou Marcelou Kosovou a podpredsedníčkou Ayše Pružinec Eren.
Dňa 14. apríla 2026 uplynie 15 rokov, odkedy nás navždy opustil významný sudca a výrazná osobnosť slovenskej justície Juraj Majchrák. Svojimi skutkami a principiálnymi postojmi sa nezmazateľne zapísal do histórie súdnictva.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
