Rozdeľuje sudcov prípad sudkyne ŠTS Pamely Záleskej, na ktorú premiér podal trestné oznámenie? Výzvu sudcu Juraja Klimenta na jej podporu podpísali už desiatky sudcov z celého Slovenska. Je to zdravá diskusia alebo črtajúci sa rozkol medzi sudcami? V relácii Krimi Online odpovie emeritný súdca Anton Jaček.
Bratislava.Jana Dubovcová počas rozhovoru pre Denník SME v roku 2020. (zdroj: Marko Erd, SME
Vo veku 73 rokov zomrela bývalá ministerka spravodlivosti, poslankyňa a verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.
Správu o jej úmrtí oznámil súčasný minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).
„Rodine a blízkym, ako aj všetkým, ktorí ju poznali, vyjadrujem úprimnú sústrasť. Česť jej pamiatke,“ napísal minister v odkaze na sociálnej sieti.
Dubovcová bola ministerkou spravodlivosti v roku 2023 ako členka úradníckeho kabinetu Ľudovíta Ódora, post ombudsmanky zastávala v rokoch 2012 - 2017, poslanecký mandát jej patril v období 2010 - 2012.
V odchode Jany Dubovcovej stráca slovenská verejnosť osobnosť, ktorej životný príbeh bol neoddeliteľne spätý s neúnavným zápasom za spravodlivosť, integritu súdnictva a ochranu základných slobôd. V kondolencii to vyjadril súčasný verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
„Ako verejná ochrankyňa práv vniesla do tohto úradu novú mieru odvahy a autentického záujmu o človeka. Jej prístup k funkcii nebol úradnícky, ale hlboko aktívny a ľudský,“ zdôraznil ombudsman pri spomienke na pôsobenie Dubovcovej v pozícii ombudsmanky.
Pripomenul jej odkaz v oblasti ochrany práv detí. „Bola hlasom tých najmenších a najzraniteľnejších, pričom nekompromisne poukazovala na systémové zlyhania v reedukačných centrách a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany,“ upozornil.
V prístupe Dubovcovej k úradu VOP vidí Dobrovodský vzor aj pre svoj mandát.
„Jej odhodlanie pomenúvať pravdu aj vtedy, keď to bolo politicky nekomfortné, zostáva pre mňa a pre celú Kanceláriu verejného ochrancu práv trvalou inšpiráciou,“ vyhlásil ombudsman, ktorý vyjadril pozostalým úprimnú sústrasť.
Skupina sudcov sa veľmi rázne ohradila proti útokom Ficovej vlády. A proti alibistickému mlčaniu svojich kolegov zo súdnej rady.
Po nástupe koalície Smer, Hlas, SNS bolo otázkou času, kedy sa pokúsi oslabiť kľúčové inštitúcie v boji proti korupcii a organizovanému zločinu: s prepojením na najvyššie poschodia štátu.
Ako prvá padla za „obeť" Národná kriminálna agentúra, ktorú rozprášil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Odvtedy je polícia de facto neškodná, takže veľké ryby môžu pokojne spávať.
Vzápätí vláda zrušila špeciálnu prokuratúru, ktorá dozorovala kauzy s politickým krytím typu Očistec. Viaceré sú na súde s neistým výsledkom, nové sa tam však pre likvidáciu ÚŠP vôbec nedostanú.
Z iných prípadov vyviazli hlavní aktéri – v dôsledku zmien v trestných kódexoch – s podmienkou alebo boli premlčané. Z podozrivých sú ctihodní občania, ktorí sa bez hanby angažujú vo verejnom živote.
Vážené sudkyne, vážení sudcovia Slovenskej republiky,
tlačové vyhlásenie predsedu vlády Roberta Fica o podaní trestného oznámenia na sudkyňu Špecializovaného trestného súdu Pamelu Zálesku a navádzanie predsedu tohto súdu na podanie disciplinárneho návrhu pre jej postup a rozhodovanie vo veci obžalovaného Dušana Kováčika, je neprípustný pokus vládnej moci o zastrašenie sudkýň a sudcov Slovenskej republiky pre nezávislý a nestranný výkon ich ústavného poslania.
Toto nie je útok len na Pamelu Záleskú, ale na každého sudcu a sudkyňu každého súdu a celé súdnictvo. Súdna rada si tento útok nevšimla, ale my ostatní prestaňme mlčať.
Podpisom tejto výzvy dajme verejnosti najavo, že nezávislosť je pre nás najvyššia hodnota a nenecháme si ju vziať.
Súdnictvo je vykonávané nezávislými sudkyňami a sudcami a každý útok proti ich nezávislosti je ohrozením a významným oslabením právneho štátu.
Juraj Kliment
sudca Najvyššieho súdu SR
Výzvu podporili nasledovní sudcovia, ktorých zoznam sa bude priebežne aktualizovať:
Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská. Foto N – Tomáš Benedikovič
Autor je bývalý sudca Súdneho dvora EÚ
„V súlade so zásadou deľby moci, ktorou sa vyznačuje fungovanie právneho štátu, musí byť zaručená nezávislosť súdov vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej moci." Zakázaný je v tejto súvislosti „nielen akýkoľvek priamy vplyv vo forme pokynov, ale aj formy vplyvu, ktoré sú viac nepriame a ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutia dotknutých sudcov..."
Táto požiadavka na nezávislosť súdu, ktorá je všeobecnou právnou zásadou a podmienkou spravodlivého konania, je citáciou z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. Nájdeme ju aj v rozhodnutiach nášho Ústavného súdu.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.