youtube.com | 

https://youtu.be/oAzjLlEGnnY

postoj.sk | Martin Hanus

Juraj Kliment. Foto: Postoj/Adam Rábara

Rozhovor s Jurajom Klimentom o podozrivých okolnostiach, za ktorých dovolací senát Najvyššieho súdu zrušil rozsudky proti Dušanovi Kováčikovi.

Po tlačovkách premiéra Roberta Fica, ktorý Jurajovi Klimentovi odkazoval, aby sa zbalil a odišiel z Najvyššieho súdu, minister spravodlivosti podal na sudcu pred dvoma rokmi disciplinárny návrh. Boris Susko žiadal disciplinárny súd, aby Klimenta potrestal najprísnejším trestom, zbavil ho funkcie sudcu. Pred dvoma mesiacmi Najvyšší správny súd definitívne rozhodol, že Kliment ostáva sudcom Najvyššieho súdu.

Juraj Kliment v rozhovore pre Postoj hovorí o pozadí tlaku vládnej moci a o tom, že skutočným strojcom disciplinárneho konania proti nemu bol advokát Marek Para, ktorého jeho senát poslal v máji 2022 na necelé dva mesiace do väzby.

Sudca Kliment ďalej v rozsiahlom rozhovore vysvetľuje, prečo je verdikt dovolacieho senátu Najvyššieho súdu, ktorý zrušil predošlé odsudzujúce rozsudky nad Dušanom Kováčikom, z viacerých dôvodov veľmi sporný. Sudca Najvyššieho súdu upozorňuje na neštandardnú zmenu v zložení dovolacieho senátu, ktorá nebola oficiálne odôvodnená. Ako dodáva, nielen on, ale aj ďalší kolegovia majú pochybnosti, či senát pod vedením Martiny Zeleňakovej rozhodoval o kauze Kováčika v zákonnom zložení.

Juraj Kliment tiež vysvetľuje, že dovolací senát zrušil odsudzujúce rozsudky pôvodných senátov veľmi nepresvedčivými argumentmi, čím vytvoril do budúcnosti nebezpečný precedens. Kliment sa v závere rozhovoru verejne pýta, prečo sa predsedníčka senátu Zeleňaková stretla dva dni pred kľúčovým rozsudkom vo večerných hodinách v kancelárii s predsedom Najvyššieho súdu Františkom Moznerom a čo bolo obsahom ich rozhovoru.

Čítať ďalej...

viaiuris.sk | Tlačová správa VIA IURIS a Liberties

dennikn.sk | Martin Buzinger



Foto N – Peter Lázár
Proces výberu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je dlhodobo prepolitizovaný a nefunkčný. 
Je načase ho v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie zmeniť.

Autor je advokát, v minulosti pôsobil ako člen skupiny
nezávislých expertov EÚ pre oblasť základných práv

Predseda parlamentu sa minulý týždeň po stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov verejne vyjadril, že vo vládnej koalícii ešte nedošlo k dohode na kandidátovi na sudcu Ústavného súdu, ktorý by mal obsadiť už takmer tri roky uvoľnené miesto po sudkyni Jane Laššákovej, a „kým sa nerozhodne, kto bude nominovaný, aby mal aj šancu prejsť, tak sa k tejto voľbe nepristúpi".

Problém je, že uvedený postup predsedu Národnej rady je zjavne protiprávny.

Ústava, zákon o rokovacom poriadku Národnej rady i zákon o Ústavnom súde celkom jednoznačne upravujú pravidlá výberu kandidátov na uvoľnené miesto sudcu Ústavného súdu.

Majú sa vyberať bezodkladne po uprázdnení miesta na Ústavnom súde, a to v transparentnom a férovom výberovom konaní z uchádzačov, ktorých navrhli oprávnené subjekty. Nie v politickom zákulisí ešte pred tým, ako boli voľby vôbec formálne vyhlásené.

Čítať ďalej...

kanal1.sk | 

Sudcovia už niekoľko týždňov diskutujú o tom, kde sú hranice vo vyjadreniach politikov v súvislosti s trestným oznámením premiéra na sudkyňu ŠTS Pamelu Záleskú.