sme.sk | Nataša Holinová

Udalosti v justícii v rokoch 2019 a 2020 sa oprávnene stali spoločenským otrasom.

Dnes, povedzme v období reverzného chodu spoločnosti a politiky, si vrcholný orgán sudcovskej samosprávy, Súdna rada, možno myslí, že to tak ostane už naveky a že policajné akcie a súvisiace udalosti z daných rokov stačí interpretovať (teda obkecať) tak, aby dotknuté osoby ostali čisté. To je omyl.

Sudkyňa Marcela Kosová, ktorá navrhla na zasadnutie Súdnej rady zaradiť bod o obvinení štrnástich sudcov po akcii Búrka, samozrejme, dobre vie, že reč nie je a nebude o prezumpcii neviny v zmysle právoplatných rozhodnutí súdov. Nepochybne vie, že sudca sa musí cítiť nielen subjektívne nestranný, ale musí sa aj objektívne takým javiť.

Precízne formulácie

A aby sa takým naozaj javil, je nanajvýš žiaduce, aby sa neobjavoval napríklad v písomných konverzáciách dnes právoplatne odsúdeného mafiána Mariána Kočnera.

Takisto je fajn, keď neprijíma pozvania na zabíjačky, kde sa taký Kočner môže (istotne celkom nečakane) objaviť. A priam utopistickým ideálom je predstava, že nevykladá polo- a štvrťopravdy na zasadnutí Súdnej rady.

Sudcu bezpochyby kompromituje už fakt, že ho jednak zadržala polícia, ale ešte viac to, že súdy rozhodli o jeho vzatí do väzby. Sudkyni Kosovej je to jasné prinajmenšom natoľko, že pri svojom útoku volila veľmi precízne formulácie.

Vedie však boj na niekoľkých frontoch súčasne (proti bývalému predsedovi Súdnej rady Jánovi Mazákovi, exministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej, médiám), ktorý nemôže vyhrať. Dôvodom je samotná podstata tohto sporu a na tom nič nemení fakt, že so sudkyňou Kosovou možno vo viacerých čiastkových tvrdeniach plne súhlasiť.

Bola to figa borová a žiadna očista justície? Samozrejme. Po akciách Búrka a Víchrica ostalo obvinených šestnásť sudcov a sudkýň. Obžaloba bola podaná v ôsmich prípadoch, pri iných boli obvinenia zrušené, právoplatný rozsudok je jeden – bývalá sudkyňa Miriam Repáková sa dohodla s prokuratúrou o vine a treste (trojročnej podmienke) –, neprávoplatný tiež jeden: bývalý sudca Richard Molnár.

Zlí politici a médiá

Sudkyňa Kosová vyčíta viacerým osobám, že s vinou zadržaných zaobchádzali ako s hotovou vecou, čím porušili prezumpciu (domnienku) neviny. Sama však tiež (jemne povedané) predbieha, lebo procesy spustené Búrkou a Víchricou sa ešte neskončili, a s uvedenými dvoma rozsudkami sa vyrovnala veľmi svojrázne.

Molnára vynechala a pri exsudkyni Repákovej vytýčila hranicu tak, ako keby priznanie sa a oľutovanie skutku nestačilo a chýba ešte dokazovanie pred súdom. Tento zvláštny prístup podsúva, ako keby malo vyššiu hodnotu, keď obžalovaný kladie odpor a nesúhlasí.

Ďalšia sudkyňa z Kosovej tábora Dana Jelinková vyjadrila v podstate jasne, o čo teraz Súdnej rade išlo: vraj nie sudcovia, ale politické špičky znížili dôveryhodnosť justície. Počujete dobre: nie sudcovia, či už s rozsudkami, alebo obžalobami, prípadne aspoň široko sa vyjadrujúci, ako napríklad Vladimír Sklenka, bývalý ochrankár s expresnou kariérou v justícii, ktorého výrečnosť tlmil aj svojho času Kočner.

„Politické špičky" Jelinková celkom netrafila. Vynechala totiž vtedajšieho predsedu vlády a jeho steroidové statusy o mafiánoch, ktorých strčil do basy. Aj vďaka práve Igorovi Matovičovi a jeho neskrývanej krvilačnosti v službách politického marketingu treba ustavične zdôrazňovať, že vyšetrovacia väzba neznamená vinu. Len „holými rukami bojoval s mafiou" a burcoval verejnosť Kočnerovými „opičkami" a ďalšími výrazmi z Threemy.

Ak si myslí Dežo zo Záručnej Lehoty, že nie, je to v poriadku. Ak si to myslia členky Súdnej rady, tak ďalej znižujú dôveryhodnosť justície a potom sa čudujú, že sa cítia ako na kolotoči.

Rozhodne si však myslím to isté ako v roku 2020: Matovič mal byť zdržanlivejší preto, aby neohrozil procesy a neposkytol odporcom takéto hlúpe argumenty. Matovič však na svoje účely nepotrebuje právoplatné koncovky.

Dobrí sudcovia

S novinármi je to inak. Takisto som nezmenila názor od roku 2020: ani reportéri, ani autori názorových textov by nemali verejne ujúkať od radosti, že napríklad sudcovia skončili vo väzbe.

Otázkou ostáva, či úlohu novinárov chápu správne všetky členky Súdnej rady. Opakovaným zadrapovaním sa do konkrétnych mien spôsobujú potrebu veľmi stručne definovať, kto je kto: sudcovia sú nositelia jedného typu moci. Médiá prostredníctvom konkrétnych osôb sprostredkúvajú verejnosti informácie – okrem iného o súdnych konaniach, ktoré sú zásadne verejné. Isteže sú všetci z nich kritizovateľní.

Faktom je, že tak ako všetky víchrice a búrky sa utíšili aj meteorologicky nazvané javy v justícii. Kto v nich obstál najlepšie? Sudcovia a sudkyne. Konkrétne všetci tí, Súdnou radou nepovšimnutí, ktorí na rozdiel od určitých členiek Súdnej rady pochopili hneď, v čom spočíva obrovský malér udalostí v rokoch 2019 a 2020, a vyjadrili to verejne.

Medzi prvými bolo vyhlásenie sudcov z Prešova, ktorí „rešpektujúc princíp prezumpcie neviny" písali, že „zverejňované informácie vrhajú nielen zlé svetlo na ostatných sudcov, ale predovšetkým podkopávajú dôveru verejnosti v právny štát". V tom čase už mali pozastavený výkon funkcie Jankovská a Sklenka.

A v roku 2020 takisto prešovskí sudcovia spísali vyhlásenie „Preverte nás!" ako reakciu na zadržanie trinástich sudcov, aby sa jasne dištancovali od praktík opisovaných v Threeme aj inde.

A keby ste potrebovali rozhodnutie o sebe a nemáte telefón plný kontaktov na sudcov, ako mal Kočner, ktorého z nich by ste si priali vidieť v talári pod štátnym znakom?