www.postoj.sk | Lukáš Kekelák | 14. marec 2023

V ankete odpovedá Peter Celec, Milan Kulkovský, Dušan Zachar, Richard Kollár, Ľudovít Bradáč, Eva Mišíková, Roman Kvasnica a Róbert Dobrovodský.

Prokurátor generálnej prokuratúry začal 20. januára trestné stíhanie vo veci trestných činov marenia úlohy verejným činiteľom a všeobecného ohrozenia. Politikov či iných verejných činiteľov podozrieva, že pri manažmente covidovej pandémie nerozhodovali správne a prijímali, prípadne neprijímali opatrenia, čoho výsledkom bol vysoký počet obetí, ktorým bolo možné zabrániť. Prokuratúra hovorí až o počte 21-tisíc zbytočne zomretých.

Odvoláva sa tak na štúdiu Petra Pažitného a exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca o nadúmrtnosti na covid v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky z decembra 2022, ktorá hovorí, že ak by Slovensko počas pandémie postupovalo ako Dánsko, tak mohlo potenciálne zachrániť až vyše 21-tisíc životov, v prípade nasledovania krokov Estónska viac ako 12-tisíc. Závery štúdie sú však viacerými odborníkmi či Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou spochybňované.

Čítať ďalej...

dennikn.sk | Monika Tódová, 11. marca 2023 

V piatok minulý týždeň bola v Bratislave demonštrácia ľudí, ktorí sú fanúšikmi ruského zločineckého režimu. Prišlo asi 5-tisíc ľudí. Potvrdilo sa to, čo hovoria prieskumy, že značná časť spoločnosti je úplne dezorientovaná a schopná byť naklonená agresorovi?

Myslím si, že to je len vrchol ľadovca. V tom zoskupení, čo vyšlo do ulíc, vidím tri hierarchické vrstvy. Na úplnom spodku je pouličný dav tvorený ľuďmi prežívajúcimi niečo ako covidový stav, ale nie iba počas obdobia, keď tu naozaj bol covid, ale permanentný covidový stav existenčnej neistoty. Pocit vážneho existenčného ohrozenia, pocit, že všetci sa starajú o všetko ostatné, len o nich nikto.

Títo ľudia sú alergickí na to, keď niekto hovorí, že treba pomáhať Ukrajine, že treba pomáhať Rómom, ľuďom v ohrození. Vždy hovoria: a nám kto pomáha? Majú pocit, a nie vždy úplne neoprávnene, že sú lúzri spoločenského vývoja, že na všetkých sa myslí, iba na nich nie. Toto je typické pre vrstvu, ktorá tvorí početnú zmes na uliciach.

Potom tam sú aktivisti, ktorí netrpia vážnymi existenčnými problémami, nie sú v ohrození, že keď ochorie jeden člen rodiny, celý rozpočet sa zrúti, ale žijú v presvedčení, že ich spoločenský status nezodpovedá ich schopnostiam a tomu, akí sú dobrí, múdri a inteligentní, a tomu, koľko si toho už prečítali na internete. Pestujú si niečo, čo vidia pre seba ako bránu do lepšieho sveta. Že sa dostanú do funkcií, budú dôležití, vplyvní. Takí ako tí, ktorých pozorujú napríklad v televízii.

Čítať ďalej...

transparency.sk | Ján Ivančík, Michal Piško

Po štyroch rokoch a po mesiacoch analyzovania dát zverejňuje Transparency International Slovensko nové hodnotenie sudcov okresných súdov. Do top kategórie sa na základe údajov o kvalite, efektivite a produktivite rozhodovania dostalo 15 percent zo 713 hodnotených sudcov. Pozitívnym signálom je, že rýchlosť konaní sa zvyšuje, hoci zatiaľ len pomaly.

Keď sme v roku 2018 naposledy vydali rebríček hodnotenia okresných sudcov, na jeho chvoste sa ocitla aj kontroverzná sudkyňa Okresného súdu Bratislava I. Miriam Repáková. Transparency obratom poslala list, v ktorom vyjadrila pobúrenie nad našim hodnotením a vyhrážala sa žalobou. V najnovšom aktualizovanom hodnotení Repáková už nefiguruje. Pred pár dňami uzavrela dohodu o vine a treste, v ktorej sa priznala, že na súde pomáhala ľudom okolo Mariana Kočnera pri snahe o ovládnutie Technopolu.

Zďaleka však nejde o jedinú sudkyňu, ktorej sa podarilo podkopať už beztak vetchú dôveru verejnosti v slovenský justičný systém.  Medzi obvinenými figurujú aj Otília Doláková a Denisa Cviková z OS Bratislava I., ex-sudkyňa OS Bratislava V. Zuzana Maruniaková, či bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III David Lindtner. Ten po obvinení z podozrenia z korupcie a zo zasahovania do nezávislosti súdu zmenil profesiu na advokáta. Spolu s Róbertom Kaliňákom je jedným z troch spoločníkov v spoločnosti Kallan Legal, sídliacej na rovnakej adrese ako politická strana Smer.

Čítať ďalej...

Ak nám starí Rimania nechali odkaz o tom, že právo je umenie dobrého a spravodlivého, pán profesor je Majstrom právnického umenia.

Webová stránka Ústavného súdu Českej republiky má v sekcii Emeritní funkcionári a sudcovia krátky rekurz o profesionálnej kariére prof. Holländera aj ako ústavného sudcu v rokoch 1993-2013 a v rokoch 2003-2013 aj ako podpredsedu tohto súdu.
Ak chcete vedieť, čo o ňom uvádza ústavná inštitúcia, kliknite si na tento link:https://www.usoud.cz/emeritni-funkcionari-a-soudci?tx_odjudges%5Bdetail%5D=2&cHash=8f13d7832d0d42a49036e4694305f605

V roku 2007 v ankete českých Hospodárskych novín bol označený za najvplyvnejšieho českého intelektuálneho právnika.
Ak chcete vedieť prečo, kliknite si na rozhovor českého novinára a právnika Tomáša Němečka s profesorom Holländerom z roku 2008: Vím, že ty besy tady jsou: https://jinepravo.blogspot.com/2008/07/vm-e-ty-bsy-tady-pod-jsou.html

V dobe, kedy sa podpisovala petícia sudcov Päť viet, protestný manifest sudcov proti praktikám prenasledovania sudcov za kritické a iné názory o súdnictve, v časopise Trend vyšiel rozhovor profesora Holländera pod názvom  Sudcov nemožno trestať za rozsudky, s podtitulom Problémy súdov len zákony nevyriešia. Ak chcete vedieť, ako dokázal pomenovať problémy súdnictva a súdnej moci, naznačiť všetko konkrétne a povedať to so všeobecnou platnosťou,kliknite si na tento rozhovor, stojí za to: https://www.trend.sk/spravy/p-hollander-sudcov-nemozno-trestat-rozsudky

Po odchode z ústavnej právnickej funkcie pôsobil a pôsobí na právnických fakultách na Slovensku aj v Čechách. Písal a píše skvelé právnické memoáre, napr. o filozofii práva: Filosofie práva, o teórii práva a európskej právnej kultúre, a Právní kaleidoskop. Prednášabudúcim právnikom, vyjadruje sa nielen k právnym, ale aj spoločenským a politickým problémom doby na diskusiách. Výpočet jeho aktivít je ťažké postihnúť.

Čítať ďalej...

Ľudovít Bradáč, člen Súdnej rady Slovenskej republiky

Bratislavský sudca Patrik Števík zverejnil dňa 17. októbra 2022 verejný otvorený list prezidentke Slovenskej republiky s oslovením „ Vážená Zuzana Čaputová“.
Dňa 28. októbra 2022 navrhlo šesť členov Súdnej rady Slovenskej republiky jej predsedovi J. Mazákovi zaradiť na novembrové zasadnutie ako bod programu rozpravu k tomuto počinu sudcu Števíka a zároveň poveriť Stálu etickú komisiu Súdnej rady Slovenskej republiky vypracovaním návrhu stanoviska k interpretácii čl. III. ods.1 a 8 Zásad sudcovskej etiky, ktoré by bližšie vymedzilo niektoré limity slobody prejavu sudcu.
Tak sa aj stalo a na zasadnutí v dňoch 15.-16. novembra 2022 Stála etická komisia bola poverená vypracovaním tohto stanoviska. Pôjde teda o akési precizovanie platných zásad sudcovskej etiky vo vzťahu k limitom slobode prejavu sudcu s nevyhnutným dôrazom na zdržanlivosť, slušnosť a korektnosť, teda vlastnosti, ktoré sa od sudcov prirodzene očakávajú. Nepochybne sa budú brať do úvahy i medzinárodné skúsenosti a poznatky a predovšetkým medzinárodné dokumenty vzťahujúce sa k tejto problematike.

Čítať ďalej...