Všetci chceme pokoj a všetci chceme pokoj. Len nemožno dôjsť k mieru a ani pokoju tam, kde jedna skupina bezprávne potláča inú. Bez spravodlivosti nemôže byť pokoj, ktorý bude platiť, hovorí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Šíriť pokoj podľa neho znamená žiť pre pravdu a spravodlivosť.
„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam „verzus.“ Nenazdávajte sa, že som prišiel priniesť pokoj na zem, neprišiel som priniesť pokoj, ale meč.“ Na jednej strane tieto zdanlivo rozporné slová z Nového zákona a na strane druhej slová, „Slovensko potrebuje pokoj. Nikto nemá väčšiu pravdu ani lepší názor,“ z predvolebnej kampane jedného z favoritov boja o prezidentský palác.
Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala si vysvetlil zmeny v Trestnom poriadku tak, že musí nanovo posúdiť, či obžaloba spĺňa všetky náležitosti. Štefan Harabin to využil a podal sťažnosť, rozhodne Najvyšší súd.
V sobotu čakal Štefan Harabin so svojimi priaznivcami na výsledky prezidentských volieb, v pondelok ho prišli podporiť na Špecializovaný trestný súd.
Dva dni po tom, ako Štefan Harabin nepostúpil do druhého kola prezidentských volieb, mal stáť pred súdom pre schvaľovanie trestného činu, ale aj pre hanobenie národa, rasy a presvedčenia.
Súdny proces sa napokon skončil skôr, ako sa vôbec stihol začať.
Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala prípad odročil na neurčito, hoci skonštatoval, že obžaloba spĺňa všetky zákonné náležitosti.
Exminister spravodlivosti a niekdajší prvý muž justície je obžalovaný od júna minulého roka za status, ktorý zverejnil na druhý deň po útoku Ruska na Ukrajinu. „Urobil by som presne to isté čo Putin v súvislosti s udalosťami na Ukrajine,“ napísal deň po začiatku ruskej invázie vo februári 2022.
Harabin je obžalovaný zo schvaľovania trestného činu, ale aj z hanobenia národa, rasy a presvedčenia, za čo mu hrozia maximálne tri roky. Ide teda o sadzbu, ktorá umožňuje, aby napokon vyviazol s podmienkou.
Bývalý predseda Najvyššieho súdu a súdnej rady hovorí o politickom procese a o šikane. V úvode procesu opakovane útočil na prokurátora, ktorý obžalobu spísal.
BRATISLAVA. Dvaja sudcovia podali na Súdnu radu podnet pre pochybnú brožúru rezortu spravodlivosti pod vedením Borisa Suska zo Smeru. Ohradili sa proti spochybňovaniu ich práce ministerstvom bez konkrétnych dôkazov. Rada sa ich zatiaľ zastať odmietla.
Tendenčný dokument Smeru s názvom Prehľad porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020 – 2023 vyvolal vášne už krátko po zverejnení začiatkom februára. Exponované a politicky citlivé kauzy opisuje spôsobom, v ktorom vynecháva fakty či polemizuje o veciach rétorikou, akú pred voľbami prezentoval Smer na svojich tlačových besedách.
Dvojica sudcov zo špecializovaného súdu - Ružena Sabová a Milan Cisarik – sa však ohradila, že text by mohol byť vnímaný ako útok na sudcov, či dokonca ako neprípustný zásah do rozhodovania súdnej moci. Obrátili sa preto na Súdnu radu, od ktorej čakali, že sa ich zastane.
„Žiadam Súdnu radu, aby sa zaoberala uvedenými skutočnosťami a prijala účinné opatrenia na zamedzenie zásahov výkonnej moci do nezávislosti sudcov a súdnictva," napísala Sabová do svojho podnetu.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.