dennikn.sk | Veronika Prušová
Foto N – Tomáš Benedikovič
Kým sudcu Cisarika sa zastala zatiaľ len nezávislá iniciatíva sudcov Za otvorenú justíciu, za prokurátorku, na ktorú premiér rovnako zaútočil, sa postavili jej bratislavskí kolegovia. Predsedníčka súdnej rady či generálny prokurátor mlčia.
„Čo ja mám, preboha, s pánom Kažimírom?" reagoval premiér Robert Fico (Smer) vlani koncom novembra na otázky k vile partnerky guvernéra Národnej banky Slovenska. Tváril sa, že s bývalým podpredsedom Smeru a ministrom financií, ktorého neskôr strana nominovala do vedenia národnej banky, nič nemá.
Vo štvrtok po neprávoplatnom odsúdení Kažimíra z podplácania prišla od Fica opäť podráždená reakcia, no aj prísľub, že verejnosť sa ešte dočká reakcie.
„Je dôstojník slovenskej armády? Generál? Čo je? Neviem. Tak na to budeme ešte reagovať, vydržte chvíľku," hovoril Fico krátko po obede počas kontrolného dňa na ministerstve obrany. Večer už vyhlásil, že „aj politický zradca si zaslúži spravodlivosť".
Z premiérovej reakcie je zrejmé, že Kažimírovi nevie odpustiť, že sa v roku 2020 postavil na stranu Petra Pellegriniho a bol pri zrode Hlasu, hoci v tom čase už viedol centrálnu banku.
„Hoci P. Kažimír stál v prvom rade politickej zrady v Smere, z ktorej vznikol Hlas, stále si zaslúži spravodlivosť," uviedol Fico a zaútočil na sudcu Milana Cisarika zo Špecializovaného trestného súdu, ktorý guvernéra neprávoplatne odsúdil.
„Rozhodnutie sudcu vyvoláva otázku, či nemalo poslúžiť politickým cieľom opozície a poškodiť vládne strany, pretože aj študent právnickej fakulty musí vidieť v odsudzujúcom rozsudku fatálne nezmysly," napísal predseda vlády.
„Ak sledujeme frenetický potlesk protivládnych médií a opozície, nemôžem sa zbaviť pocitu, že je oprávnené pozrieť sa na prípadné podozrenie sudcu zo spáchania viacerých trestných činov a na to, čomu malo odsúdenie v skutočnosti poslúžiť", dodal Fico, ktorý očakáva, že „Hlas sa o to postará podaním trestného oznámenia".
V rovnakom príspevku zaútočil aj na prokurátorku Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorá zrušila obvinenie aktivistovi a členovi neparlamentných Demokratov Petrovi Laťákovi z podnecovania. Odporučil jej, aby si svoj politický názor nechala pred dverami prokuratúry.
Generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi zase odkázal, že by si mal na prokuratúre urobiť poriadok.
Ficove výroky prišli len krátko po tom, ako zo Slovenska odišla delegácia poslancov Európskeho parlamentu z výboru pre kontrolu rozpočtu. Jednou z tém ich misie bolo aj skúmanie ohrozenia právneho štátu. Budúci týždeň príde ďalšia delegácia europoslancov, tentoraz z výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.
A zatiaľ čo tento týždeň europoslanci riešili najmä využívanie európskych peňazí, budúci týždeň bude misia zameraná na dodržiavanie hodnôt.
Môže ísť o nepriamy politický tlak na justíciu, tvrdí iniciatíva Za otvorenú justíciu
Ficova útočná reakcia nebola jediná, ktorú rozsudok nad Kažimírom vyvolal. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) napríklad povedal, že ide „o čisto politický proces, a keby tu boli 50. roky, tak ako Milada Horáková, Peter Kažimír je zajtra vyslovene odsúdený na smrť".
Sudca Cisarik nechcel na výroky politikov reagovať.
Za sudcu sa postavila nezávislá iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ). „Spochybňovanie konkrétneho rozsudku verejnými vyjadreniami členov vlády môže byť vnímané aj ako nepriamy politický tlak na justíciu," napísala iniciatíva.
Pôsobia v nej aktívni aj bývalí sudcovia a tí odkázali, že ak je niektorá strana v konaní nespokojná s rozhodnutím, právny štát poskytuje štandardné opravné prostriedky, ktorými je možné rozhodnutie preskúmať.
Kažimír nemá podporu SNS ani Huliaka, Šutaj Eštok hovorí o Milade Horákovej
Porovnávanie rozsudku Cisarika s politickými procesmi z 50. rokov považuje ZOJ za „hrubé znevažovanie súdnej moci, ktoré narušuje dôveru verejnosti v spravodlivosť". Aj výroky premiéra označila iniciatíva za „neprimerané, expresívne", podľa nej „hrubo prekračujú hranice vecnej kritiky".
A hoci sa ZOJ vyjadruje najmä k dianiu v súdnictve, všimla si aj „znevažovanie" pri hodnotení práce viacerých prokurátorov. Iniciatíva preto vyzvala všetkých ústavných činiteľov na zdržanlivosť a rešpektovanie nezávislého postavenia sudcov.
Iniciatíva vyzvala aj súdnu radu, aby ako ústavný orgán ochrany nezávislosti súdnej moci verejne vystúpila na ochranu sudcu Cisarika.
Čo rozčúlilo premiéra?
- rozsudok sudcu Milana Cisarika, ktorý neprávoplatne odsúdil guvernéra Petra Kažimíra za podplácanie na peňažný trest 200-tisíc eur;
- o rozsudku sa vedie odborná polemika, pretože existuje právny názor a zastáva ho aj obhajoba, že Kažimírov skutok bol premlčaný;
- sudca Cisarik však využil, že novelou trestných kódexov, ktorou vládna koalícia skrátila premlčacie lehoty, došlo aj k zmene paragrafu, kde sa doplnilo podplácanie, pri ktorom dochádza alebo môže dôjsť k poškodeniu finančných záujmov EÚ;
- sudca zmenu kvalifikácie vysvetlil tým, že podplácanie, z ktorého je Kažimír obžalovaný, sa týkalo dane z pridanej hodnoty a jej časť tvorí príjmy EÚ;
- rozhodnutie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I Hany Štaffenovej o zrušení obvinenia aktivistu a člena Demokratov Petra Laťáka;
- ten po proteste 8. mája nahral video, kde v krojovej košeli s valaškou v ruke povedal, že je len otázkou času, kedy pôjde Fico dole, čím narážal na vtedajšie spojenie opozície na jednom proteste;
- policajt ho obvinil z podnecovania a v uznesení napísal, že Laťák mal v ruke sekeru, čo prokurátorka videla ako nezákonné rozhodnutie;
- aktivistove výroky neobsahovali podľa prokurátorky žiadne vyhrážky a neviedli podľa nej ani k podnecovaniu nenávisti voči konkrétnej osobe, v uznesení píše o uplatnení slobody prejavu na subjektívnu kritiku konania predstaviteľa výkonnej moci;
Kosová: Ak to bude potrebné, súdna rada zareaguje
Súdna rada ako orgán zatiaľ nezareagovala. Podľa plánu zasadnutí by sa členovia mali stretnúť 17. a 18. júna. Denník N zisťoval reakciu predsedníčky súdnej rady Marcely Kosovej, ktorá bola zdržanlivá. Na otázky, čo si myslí o premiérovom výroku a o tom, že predseda vlády hovorí o hrozbe trestného stíhania sudcu, priama odpoveď neprišla.
„Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová si vypočuje a prečíta výroky politikov na adresu sudcu či súdneho rozhodnutia a v prípade, že bude potrebné, súdna rada štandardne zareaguje na najbližšom zasadnutí," reagovala hovorkyňa súdnej rady Veronika Vasilková.
Je bežné, že Súdna rada prijíma stanoviská k útokom na sudcov dodatočne, v minulosti však Kosová viackrát reagovala rýchlo. Napríklad vlani po kritike sudkyne Viery Hadrbulcovej, ktorá zakázala Denníku N v súvislosti s Danielom Bombicom používať výrazy extrémista, neonacista a antisemita, zverejnila stanovisko, v ktorom odsúdila „mediálne útoky". Avizovala, že nezostanú bez reakcie súdnej rady, ktorá mala zasadnutie o pár dní neskôr.
Hneď reagovala aj vtedy, keď iniciatíva Za otvorenú justíciu po zvolení Františka Moznera za predsedu Najvyššieho súdu kritizovala, že súdna rada sa ho vôbec nepýtala na jeho disciplinárne konania. Nečakala na zasadnutie súdnej rady.
Rovnako to bolo napríklad pri kritike toho, že podala disciplinárny návrh na sudkyňu Pamelu Záleskú. Jej reakciou bola tlačová konferencia. Podobne to bolo aj pri kritike súdnej rady zo strany poslankyne SaS Márie Kolíkovej.
Už o pár dní organizuje súdna rada spolu s Právnickou fakultou Univerzity Komenského vedeckú konferenciu pri príležitosti 75. výročia procesu s Miladou Horákovou. Proces s českou právničkou a dvanástimi spoluobžalovanými sa uskutočnil od 31. mája do 8. júna 1950. Horákovú napokon odsúdili v zinscenovanom procese za vlastizradu a špionáž, za čo dostala trest smrti.
Názov konferencie, ktorá sa bude konať 11. júna, je: Milada Horáková a ďalší – organizované zlyhanie vyšetrovacích orgánov, justície a celej spoločnosti – Môže sa história opakovať? Na konferencii by sa malo hovoriť aj o paralelách procesu s Horákovou s vyšetrovaniami korupčných káuz v rokoch 2020 až 2023, ktoré Fico a vládni predstavitelia spochybňujú.
Dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda bol jeden z prvých kritikov sudcu Cisarika, a to ešte v apríli, keď len naznačil, že mieni Kažimírov skutok prekvalifikovať a v prípade rozhodnúť.
V internetovej relácii Teraz takto s Ankou Žitnou povedal, že ak svoj zámer dotiahne do konca, spácha trestný čin zneužitia právomoci alebo ohýbania práva. „Ak by toto urobil, treba začať vyšetrovanie a treba vzniesť obvinenie voči tomuto sudcovi. Sudca má právo na vlastný názor, ale to neznamená svojvôľu, že si môže rozhodovať, ako chce," povedal Burda.
Ficov odkaz prokurátorke
Premiér si všimol aj uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I Hany Štaffenovej. O tom, že zrušila obvinenie aktivistovi a členovi Demokratov Petrovi Laťákovi, informovali médiá tiež vo štvrtok.
Laťáka obvinili 15. mája po tom, ako policajtov kritizoval podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer). Tomu sa nepozdávalo, že by aktivista mal byť riešený len v priestupkovom konaní, ako o tom pôvodne uvažovala polícia. Následne po tejto kritike oznámil minister vnútra Šutaj Eštok, že Laťáka obvinili, hoci ten o ničom oficiálne nevedel.
Video s Laťákom ešte pred obvinením viackrát na tlačových konferenciách púšťali predstavitelia Smeru. Aktivista v ňom na proteste 8. mája hovoril, že „opozícia sa spojila, posledná kvapka odkvapla a posledný klinec do Ficovej rakvy je zabitý, je to už len otázka času, nie je to či, ale je to kedy pôjde Fico dole".
Prokurátorka uznesenie o obvinení zrušila ako nezákonné. Po preskúmaní spisu a videa s Laťákovým vyjadrením dospela k názoru, že skutok nie je podnecovaním. Zároveň konštatovala, že podľa nej Laťákovo konanie nenapĺňa znaky ani iného trestného činu.

„Myslím si, že vyjadrenie obvineného smerovalo k realizácii ústavného práva na slobodu prejavu, pričom neobsahovalo žiadne vyhrážky smrťou, ublížením na zdraví ani inou ujmou a ani neviedli k podnecovaniu nenávisti voči konkrétnej osobe," dodala.
Prokurátorka sa domnieva, že Laťákove vyjadrenia možno považovať za subjektívnu kritiku konania predstaviteľa výkonnej moci. „Teda že v tomto konkrétnom prípade išlo o snahu obvineného o metaforické vyjadrenie nespokojnosti s politickým rozhodnutím predsedu vlády Roberta Fica, ktoré môže mať podľa názoru obvineného za následok politický pád vlády," napísala.
Fico v príspevku neustále spomína sekeru, hoci Laťák vysvetlil a z fotografií je zrejmé, že ide o valašku. Premiér skritizoval názor, že podľa prokurátorky sa aktivista len slobodne vyjadroval.
„Vážená pani prokurátorka, kľudne si po večeroch hádžte doma nôž do fotografie mojej hlavy, ale keď ráno prichádzate do práce, váš politický názor si nechajte pred dverami prokuratúry," odkázal prokurátorke. „Ak takto mienite ‚vybavovať' nenávistné prejavy, je na mieste otázka, či ste potom pripravená niesť zodpovednosť za to, že vaším prístupom budete povzbudzovať masové výzvy na odstránenie ústavných činiteľov, až príde k ich realizácii," dodal v odkaze.
Ďalší odkaz smeroval od Fica ku generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. „Nie ste nadšený, keď dostávate rady. Mali by ste si však v týchto zásadných otázkach urobiť na prokurátorke poriadok," reagoval Fico. Útočí aj na stranu Demokratov, s ktorou spája útočníka na premiéra Juraja C., hoci o ich prepojení neexistuje verejný dôkaz.
Politici Smeru často využívajú fotografiu z protestu pred výjazdovým rokovaním vlády v Dolnej Krupej, kde útočník necelý mesiac pred atentátom náhodou stál vedľa trnavského krajského predsedu Demokratov.
„Ak politická strana Demokrati má aktivistu atentátnika a vychová si ďalšieho aktivistu, dokonca člena vyzývajúceho dať premiéra ‚dole', ospravedlnenie takéhoto správania slobodou prejavu je za daných okolností spoločensky mimoriadne nebezpečné, pretože pri plnom vedomí vytvárame podmienky na ďalší atentát," napísal Fico.
Prokurátori sa zastali kolegyne
Maroš Žilinka na Ficove výroky nereaguje. Hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová odkázala na stanovisko Prokurátorskej rady Krajskej prokuratúry v Bratislave.
Tá na útok na svoju kolegyňu zareagovala netradične promptne a jednotne. Stanovisko prijala jednomyseľne, a to po súhlase väčšiny prokurátorov zaradených v rámci Krajskej prokuratúry v Bratislave. Ide o prokurátorov, ktorí pôsobia v hlavnom meste, ale aj na okresnej prokuratúre v Malackách a v Pezinku.
Prokurátorská rada „dôrazne vyzýva na zdržanlivosť pri hodnotení rozhodnutí a postupov prokurátorov". Aj ona odkázala, že na domáhanie sa zmeny rozhodnutí alebo postupov prokurátorov v konaní právny poriadok stanovuje procesné inštitúty, ako sú opravné prostriedky a iné právne prostriedky nápravy.
„Prokurátorská rada vo všeobecnosti považuje verejnú polemiku o rozhodnutiach a postupoch prokurátorov za legitímnu súčasť správy veci verejných v spoločnosti, apeluje však na to, aby v záujme celej spoločnosti bola prípadná kritika vedená vecne, bez osobných útokov na konkrétnych prokurátorov a prokurátorky a rešpektujúc ich rozhodovaciu činnosť," dodali prokurátori v stanovisku.
Upozornili, že „nerešpektovanie takého prístupu zo strany predstaviteľov iných orgánov verejnej moci má obzvlášť významný negatívny vplyv na dôveru spoločnosti v inštitúcie ako také a ich rozhodnutia, čo oslabuje právny štát a zasahuje do integrity prokurátorov, a to tak v profesijnej rovine z hľadiska ich rozhodovacej činnosti, ako aj v osobnej rovine v dôsledku negatívnych reakcií časti verejnosti vyvolaných takýmito osobnými útokmi".
Okrem toho krajská prokuratúra informovala, že postup prokurátorky Štaffenovej preverili a nezistili pochybenie. Aj na krajskej prokuratúre dospeli k názoru, že policajt obvinil Laťáka predčasne, a preto musí byť doplnené dokazovanie.