BRATISLAVA. Kľúčové rozhodnutie súdu, ktoré môže zvrátiť celú kauzu Kuciak, padlo v utorok nečakane a za zatvorenými dverami. Senát Najvyššieho súdu pod vedením Petra Paludu aj po druhý raz vrátil prípad vraždy novinára a objednávky vrážd prokurátorov špecializovanému súdu.

Ten naposledy ešte v máji 2023 oslobodil mafiánskeho podnikateľa Mariana Kočnera spod obžaloby, podľa ktorej si vraždu objednal práve on. Naopak, za vinnú vtedy uznal Alenu Zsuzsovú, ktorá dostala 25 rokov väzenia.

Senát pod vedením Ruženy Sabovej v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil svoje rozhodnutie tým, že vinu Kočnera nepovažoval za dostatočne preukázanú.

Nestačili ani správy z Threemy, na ktorú odkazoval Najvyšší súd, keď prvý raz vracal kauzu na prvý stupeň.

„Pri posudzovaní tohto nepriameho dôkazu nemožno pristúpiť k nespochybniteľnému záveru, že verzia poskytnutá Kočnerom je z pohľadu ostatných dôkazov s istotou nepravdivá," napísal Sabovej senát do rozhodnutia, ktorým aj po druhý raz oslobodil Kočnera.

Lenže Najvyšší súd ho teraz za toto rozhodnutie skritizoval. Prípad opäť vrátil špecializovanému súdu "z dôvodu chýb v napadnutom rozsudku, a to nejasnosti skutkových zistení, nevykonania všetkých potrebných dôkazov za účelom úplného zistenia skutkového stavu veci a z dôvodu, že Špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie".

V Paludovom senáte, ktorý rozhodoval, sedela aj dvojica sudkýň Dana Wänkeová a Beáta Javorková.

Najvyšší súd zároveň prikázal, aby prípad dostal iný senát než pôvodne. A to "z dôvodu neuposlúchnutia záväzného pokynu Najvyššieho súdu uvedeného v predchádzajúcom rozsudku".

Znamená to, že o kauze Kuciak už nemôže rozhodovať nielen Sabová, ale ani zvyšní sudcovia senátu, teda Rastislav Stieranka a Jozef Pikna. Posledný z nich pritom naposledy napísal odlišné stanovisko, v ktorom písal o tom, že s oslobodením Kočnera nesúhlasil, no bol prehlasovaný.

Po výmene senátu sa prípad zrejme bude musieť vrátiť na začiatok, čiže nanovo prebehne aj dokazovanie.

Spravodlivosť má stále šancu

Nečakané rozhodnutie je presne to, v čo pôvodne dúfali rodičia zavraždenej dvojice.

"Myslím si, že iná možnosť pre odvolací súd ani neexistovala," dodal advokát.

Za veľmi dôležitý označil fakt, že Najvyšší sud nielen zrušil verdikt Špecializovaného trestného súdu, ale aj prikázal vec prideliť inému senátu.

To poškodení žiadali už v prvom kole procesu. Ale v lete 2021, keď Najvyšší súd vracal prípad prvý raz, s touto požiadavkou neuspeli.

"Veríme, že nový senát prvostupňového súdu po naštudovaní spisu začne vo veci pojednávať čo najskôr," povedal Kubina.

Dnes už bývalý prokurátor Matúš Harkabus, ktorý prípad Kuciak dozoroval a písal aj odvolanie voči oslobodeniu Kočnera, utorkové rozhodnutie ocenil. Povedal, že Najvyšší súd sa priklonil k argumentom, ktoré použil ešte ako prokurátor zrušenej špeciálnej prokuratúry.

"Už vtedy sme s kolegom Danom Mikulášom tvrdili, že rozsudok je nelogický a pri odvolacom prieskume nemôže obstáť," povedal Harkabus, ktorý je dnes advokát.

"S veľkou pravdepodobnosťou sa vec bude pojednávať odznova. Na druhej strane rozsudok dvoch sudcov mal zrejme vážne chyby, ktoré neprehliadol ani Najvyšší súd...," dodal Harkabus s tým, že spravodlivosť má podľa neho stále šancu.

Po zrušení špeciálnej prokuratúry a odchode pôvodných prokurátorov sú novými dozorovými prokurátormi prípadu Vladimír Kuruc a Peter Kysel.

Dôkazy sa posilnili

Druhý verdikt špecializovaného súdu tak vznikol len s malou obmenou v senáte, ktorá však vznikla prirodzene.

Po dlhodobej práceneschopnosti sudcu Ivana Matela z prvého kola procesu pribudol k Sabovej a Stierankovi aj sudca Pikna.

V tomto zložení rozhodovali o vrátenom prípade, pričom ich povinnosťou bolo rešpektovať výčitky Najvyššieho súdu z prvého kola. Vtedy im nadriadený súd vyčítal nelogické uvažovanie a odkázal im, že ak by chronologicky vyhodnotili dôkazy, ktoré pred sebou mali, „zrejme by nedospeli k zhodnému záveru s výrokom".

Dôkazná situácia sa pritom pri druhom rozhodovaní špecializovaného súdu v máji 2023 výrazne posilnila. Hneď v úvode vráteného procesu v apríli 2022 sa totiž priznal Tomáš Szabó.

Ten v kauze Kuciak dostal už predtým dvadsaťpäť rokov väzenia, za to, že bol šoférom pri vražde. V druhom kole sa priznal k vine "len" v pripojenej kauze, ktorou je objednávka vraždy prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.

Jeho motiváciou pre zmenu postoja bolo zrejme to, aby nedostal hroziace doživotie, keďže trest na 25 mal už v tej chvíli právoplatný.

Ani po priznaní však nechcel hovoriť o vražde novinára a opísal len plánovanú vraždu prokurátorov.

Prehlasovali kolegu

Zrušený verdikt špecializovaného súdu z roku 2023 mal takmer 200 strán a založený bol na teórii, ako sa Zsuzsová snažila ochrániť Kočnera a vysekať ho z problémov formou vrážd bez toho, aby o tom vedel.

„Zsuzsová používala osobu Kočnera ako zbraň i ako ochranný štít v spoločenstve, ktoré dlhodobo tvorila s (Zoltánom) Andruskóom," napísali sudcovia.

Andruskó je sprostredkovateľ vraždy odsúdený na 15 rokov.

Sabovú a Stieranku o Kočnerovej vine nepresvedčila ani kľúčová správa z Threemy s emotikonmi „50→soon – smrtka", ktorú mafián posielal presne v čase vraždy Kuciaka vo Veľkej Mači. Bolo to 21. februára 2018 približne o pol siedmej večer.

„To, že by Kočner otvorene komunikoval so Zsuzsovou o sume 50-tisíc eur ako o odmene pre vrahov v čase 15 minút predtým, ako vrahovia Szabó a Marček prišli na miesto činu, je rozporuplné, pretože ak by bol Kočner páchateľom činu, správal by sa a konal by opatrne," odôvodnili sudcovia svoje myšlienkové pochody.

„Nezviditeľňoval by sa takým bezpredmetným prejavom, nevystavoval by sa ním odhaleniu," dodali sudcovia.

Pri tejto argumentácii súdu chýbala priama reakcia na argumenty obžaloby a obhajcov, že vražda bola podľa Threemy zrejme niekoľkokrát odkladná. Jej vykonávatelia čakali najmä na lepšie počasie, predovšetkým kým nebude sneh, v ktorom by ostali stopy po vrahoch.

Zmienka o 50-tisícoch sa podľa súdu v skutočnosti ani neviazala na vraždu, ale na peniaze, ktoré Kočner investoval do pokusov o založenie politickej strany Cieľ. Senát sa pri tomto tvrdení odvolal na správu z Threemy, v ktorej Zsuzsová ubezpečuje Kočnera, že to nebude taká vysoká suma a že „cena sa upraví". Neskôr však vrahovia Kuciaka aj tak dostali 50-tisíc eur.

Motív objednať si Kuciakovu vraždu mal podľa Piknovho stanoviska Kočner, keďže novinár svojimi dôslednými analytickými článkami odhaľujúcimi trestnú činnosť pre Kočnera predstavoval "existenčné ohrozenie".

Sudca vo svojom odlišnom stanovisku pripomenul aj výpoveď Kočnerovho brata o tom, ako na oslave v roku 2012 povedal, že "jedného novinára treba dať dolu a potom ešte jedného a dajú pokoj".

Pikna si na rozdiel od kolegov myslel, že Zsuzsová by bez Kočnera nemala peniaze na objednávku vrážd, keďže bola od podnikateľa finančne závislá.

Jej angažovanosť podľa Piknu nedávala logiku ani pri objednávke vrážd prokurátorov.