- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 294
Daniel Bombic často hostil politikov Smeru. Napríklad pred eurovoľbami kandidátov za Smer Erika Kaliňáka a Juditu Laššákovú. Reprofoto – N
dennikn.sk | Vladimír Šnídl
Denníkom N sa chce pre informovanie o Bombicovi zaoberať súdna rada, prípad využil aj minister spravodlivosti. V spore s novinárkou Zuzanou Kovačič Hanzelovou v minulosti iný súd označil Bombica za „prívrženca extrémistických skupín“.
Informovanie Denníka N o neodkladnom opatrení v prospech internetového agresora Daniela Bombica povzbudilo ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) a predsedníčku súdnej rady Marcelu Kosovú v ďalšej kritike novinárov. Počas víkendu uverejnili stanoviská, kde Denníku N vyčítajú nielen komentáre k tomuto rozhodnutiu, ale aj diskusiu pod týmito textami.
Predsedníčka súdnej rady Kosová píše o „mediálnom útoku“ na sudkyňu Vieru Hadrbulcovú, ktorá na Bombicov podnet dočasne zakázala Denníku N označovať ho termínmi „antisemita“, „neonacista“ a „extrémista“. Redakcii Denníka N vyčíta aj spochybňovanie súdnych rozhodnutí a hovorí o „burcovaní verejnosti“ proti sudcom.
„Útok na sudkyňu bude predmetom rokovania súdnej rady na verejnom zasadnutí dňa 10. decembra 2024,“ dodala predsedníčka súdnej rady.
Denník N ešte pred zverejnením jej stanoviska vypol diskusiu pod článkami o tejto téme z dôvodu, že niektorí prispievatelia prejavovali svoj hnev neprimeraným spôsobom.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 185
dennikn.sk | Matúš Zdút
Foto N – Tomáš Benedikovič
Obyvatelia Slovenska dôverujú európskym inštitúciám viac než vlastnej vláde a parlamentu, vyplýva z najnovšieho prieskumu Eurobarometra. Medzi obyvateľmi Slovenska zároveň za uplynulý rok výrazne stúpla dôvera v médiá a momentálne je na úrovni celoeurópskeho priemeru.
Európskemu parlamentu a Európskej komisii dôveruje 52 percent slovenských respondentov, kým Národnej rade len 32 percent a vláde 31 percent.
Za najväčšie súčasné problémy Slovenska označili respondenti vysoké náklady na život (47 percent), ekonomickú situáciu (22 percent), štátny dlh (18 percent), zdravie (17 percent) a dôchodky (12 percent).
Zároveň oproti minulému roku na Slovensku výrazne stúpla dôvera v médiá – až o 18 percentuálnych bodov.

- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 191
teraz.sk | TASR
Odsúdený nie je pri výkone trestu povinnej práce obmedzený na osobnej slobode, ani pri bežných životných situáciách.
Bratislava 1. decembra (TASR) - Nielen represívna funkcia potrestania páchateľa protiprávnej činnosti, ale najmä jeho prevýchova a šanca viesť riadny život, charakterizuje trest povinnej práce. Ide o alternatívny druh trestu, ktorý možno uložiť iba za prečin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Novelizáciou trestných kódexov s účinnosťou od 6. augusta sa však upustilo od povinnosti súdu vyžadovať súhlas páchateľa trestného činu s jeho uložením. TASR o tom informovala Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
"Trest povinnej práce predstavuje alternatívu v prípadoch, kedy páchateľ nie je nebezpečný a skutok nie je spoločensky závažným trestným činom. Najčastejšie boli takto potrestaní páchatelia za drobné krádeže, ale aj zanedbanie povinnej výživy, či ohrozovanie mravnej výchovy mládeže," vysvetľuje generálny riaditeľ sekcie restoratívnej a alternatívnej justície MS Daniel Petričko.
Odsúdený nie je pri výkone trestu povinnej práce obmedzený na osobnej slobode, ani pri bežných životných situáciách. Tým sú zachovávané rodinné väzby bez zhoršenia sociálnej situácie odsúdeného, či jeho najbližších. "Sekundárnym benefitom tohto druhu trestu je aj prehĺbenie pracovných návykov, aby sa odsúdený dokázal v budúcnosti lepšie zamestnať a zvykol si na systém práce. V neposlednom rade, čo nám ukázala aj prax, nájsť si eventuálne zamestnanie možno aj u poskytovateľa trestu povinnej práce," poznamenal Petričko.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 246
dennikn.sk | Petra Vrablicová
Foto N – Tomáš Benedikovič
Aj bývalí sudcovia majú právo vyjadriť sa, hovoria viaceré osobnosti z justície. V ankete vznikla polemika; odpovedali aj predseda Ústavného súdu, súčasný aj bývalí ministri spravodlivosti, predsedníčka súdnej rady či aj bývalý predseda Špecializovaného trestného súdu.
Súdna rada ich totiž tento týždeň vyradila zo svojej databázy kandidátov na členov výberových komisií na výber sudcov a predsedov súdov. Ich vyradenie navrhla predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová.
Kosová návrh odôvodnila tým, že Mazák a Javorčíková už nespĺňajú najmä morálno-etické predpoklady na rozhodovanie o tom, kto a či vôbec spĺňa predpoklady stať sa sudcom.
- Podrobnosti
- Administrátor
- ZOJ
- 877
Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu považuje uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky z 19. novembra 2024 o vyradení Kataríny Javorčíkovej a Jána Mazáka z databázy kandidátov na členov výberových komisií za neprijateľný spôsob rozhodnutia, ktorým bol hrubo porušený Rokovací poriadok súdnej rady. Títo kandidáti boli z databázy vyradení na základe návrhu predsedníčky súdnej rady Marcely Kosovej z dôvodu, že údajne nespĺňajú morálne predpoklady byť členmi výberových komisií. V diskusii k tomuto návrhu odzneli voči nim mnohé osobné útoky, spôsobilé poškodiť ich dobré meno a zdiskreditovať ich povesť vo verejnosti, bez toho, aby mali možnosť byť prítomní na zasadnutí súdnej rady a vyjadriť sa k týmto vážnym obvineniam. Podľa Rokovacieho poriadku súdnej rady má pritom každá osoba, o veciach ktorej súdna rada rozhoduje, právo byť o tom vopred upovedomená a dostaviť sa na prejednanie veci.
ZOJ protestuje proti takémuto spôsobu rozhodovania súdnej rady, ktorým nielen porušuje práva dotknutých osôb a svoje interné predpisy, ale vzbudzuje aj dojem, že nerozhoduje na základe riadne zisteného skutkového stavu, ale pod vplyvom osobných animozít, a znižuje tak rešpekt a vierohodnosť vlastnej inštitúcie.
V Bratislave 22. novembra 2024
tím ZOJ