aktuality.sk | Marek Biró

Andrej Danko s Danielom BombicomZdroj: Facebook/Andrej Danko

ZOJ vyzvalo predsedníčku Súdnej rady SR Marcelu Kosovú, aby v súvislosti s novelou Trestného poriadku zavádzajúcu zákaz za určitých podmienok vykonať dôkaz od spolupracujúcich obvinených, podala Ústavnému súdu SR návrh na preskúmanie, či takáto zásada je v súlade s ústavou. Predsedníčka súdnej rady v reakcii pre médiá namietla, že z výzvy ZOJ nevyplýva, v čom konkrétne mala byť porušená ústava alebo medzinárodná zmluva.

ZOJ pripomína, že porušenia ústavnosti novely jasne a verejne formuloval Generálny prokurátor Maroš Žilinka, Rada prokurátorov SR, Advokátska komora SR, viacerí poslanci Národnej rady SR, ako aj rešpektovaní ústavní právnici. Generálny prokurátor a skupina poslancov už podnet na ústavný súd podali. V prípade ak sa predsedníčka súdnej rady s týmito námietkami nestotožňuje, je potrebné verejnosti a aj sudcovskému stavu vysvetliť dôvody.

Kontroverzná zmena Trestného poriadku oberá sudcu o právo hodnotiť dôkazy podľa vlastného presvedčenia, ktoré je nevyhnutným predpokladom jeho spravodlivého rozhodnutia o vine páchateľa a treste preňho (čl. 50 ods. 1 ústavy). Zároveň ohrozuje naplnenie pozitívneho záväzku štátu riadne vyšetrovať porušenia práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä práva na život podľa čl. 2. Tým, že schválený zákaz použiť takýto dôkaz je veľmi široký a jeho podmienky sú nejasné, je ohrozené aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 tohto Dohovoru.

Verejnosť a sudcovia majú právo aj na informácie, či Súdna rada SR bola oslovená na zaujatie stanoviska k pripravovanej novele trestných kódexov a aké stanovisko zaujala predsedníčka súdnej rady po schválení noviel v parlamente na odbornom stretnutí u prezidenta Petra Pellegriniho.

V Bratislave 4. januára 2026

združenie sudcov Za otvorenú justíciu

Schválenou novelou Trestného poriadku sa zakazuje použiť dôkaz získaný od osoby, ktorej boli poskytnuté benefity a ktorá nevypovedala pravdivo alebo úplne. Tým sa popiera jedna zo základných zásad trestného procesu - zásada, že súd je oprávnený hodnotiť každý dôkaz podľa svojho presvedčenia, ktorá tvorila súčasť nášho trestného procesu minimálne 125 rokov.

Mrzí nás, že k tomuto hrubému zásahu do ústavných zásad výkonu sudcovskej úlohy nebolo počuť verejné stanovisko Súdnej rady SR ako ústavného orgánu sudcovskej legitimity. Vyzývame preto predsedníčku súdnej rady, aby využila svoje oprávnenie podľa čl. 130 ods. 1 pism. g) ústavy a podala ústavnému súdu návrh na preskúmanie, či je táto úprava, hrubo zasahujúca do výkonu súdnictva, v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach.

V Bratislave 30. decembra 2025

združenie sudcov Za otvorenú justíciu.

dennikn.sk  | Braňo Bezák

Robert Fico, ľuďmi v jeho okolí sú aj Tibor Gašpar, David Lindtner, Pavol Gašpar, Robert Kaliňáka a Marek Para. Foto N – Tomáš Benedikovič

Uplynulý rok v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti definovali podľa redaktoriek Maje Benedikovičovej a Veroniky Prušovej najmä mocenské zásahy do nezávislých inštitúcií a snahy o legislatívne zmeny v prospech obvinených politikov.

Jedným z najvýraznejších momentov bol pokus o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a novela Trestného poriadku upravujúca postavenie kajúcnikov, čo kritici vnímajú ako snahu o záchranu obžalovaných v kauze Očistec. „Ak by tento prílepok začal platiť, mohlo by to znamenať de facto amnestiu pre Tibora Gašpara,“ upozorňuje Veronika Prušová s tým, že vágne znenie zákona by umožnilo advokátom spochybniť takmer akékoľvek svedectvo spolupracujúceho obvineného.

Maja Benedikovičová v tejto súvislosti pripomína nákupy hasičských áut či uniforiem s prímesou kávových zŕn, pri ktorých štát zrejme prichádza o milióny eur. „My ani len nedokážeme urobiť tender na policajné uniformy tak, aby to nepáchlo nejakým kšeftom,“ konštatuje Benedikovičová. Zároveň dodáva, že kým sa riešia banálne prípady, vyšetrovanie závažnej ekonomickej kriminality stagnuje: „Nevieme o veľkých kauzách, že by sa vyšetrovali, mám pochybnosti, či sa nimi vôbec zaoberajú.“

Napriek rastúcemu tlaku vládnej moci na súdny systém vidia novinárky nádej v prebudení odborných obcí a v rozhodnutiach kľúčových súdov.Ústavný súd sa nateraz ukázal ako funkčná brzda, keď pozastavil rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, čím zabránil koalícii v personálnych čistkách. „Vďaka tomu, že tu stále máme Ústavný súd, ktorý sa nezľakol, sme ešte právny štát,“ uzatvára Prušová. Pozitívnym signálom je podľa nich aj fakt, že sa verejne ozývajú stovky prokurátorov a odvážni úradníci, vďaka ktorým je podľa Benedikovičovej stále nádej, že sa „katastrofa dá ešte odvrátiť“.

Foto N – Tomáš Benedikovič

dennikn.sk | Ján Mazák

Autor je bývalý predseda Súdnej rady SR

Dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika vyhovel dovolaniu ministra spravodlivosti, zrušil predošlé rozhodnutia a vrátil vec Špecializovanému trestnému súdu.

Verejnosť bola okamžite konfrontovaná s rozsudkom v tejto citlivej a ozaj sledovanej trestnej kauzy. Ponúkneme dva rozdielne názory k takému výsledku dovolacieho konania. A niekoľko úvah navyše.

Stručná a neúplná analýza s kritickými poznámkami

Podrobíme rozsudok dovolacieho súdu podrobnej analýze s ľahkým kritickým tónom.

O dovolaní bolo rozhodnuté po takmer roku a pol, pričom dovolanie podané odsúdeným bolo podané ešte oveľa skôr a v podstate z rovnakých dôvodov, aké použil minister spravodlivosti.

Áno, dá sa pochopiť alebo aj nie to, že pravdepodobne došlo k oznámeniam o zaujatosti a skladaniu senátu z úplne nestranných sudcov. Ide o úkony, o ktorých sa nič nevie, ako ani o dôvodoch, ktoré k nim viedli. Ale ani rozhodovanie o skladbe zákonného senátu nie je ospravedlniteľným dôvodom na viac ako ročné až dvojročné obdobie neistoty, ako sa naloží s prvým a druhým dovolaním.

Čítať ďalej...