dennikn.sk | Veronika Prušová

Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) si stojí za výrokmi o policajtoch okolo Jána Čurillu a spochybňuje rozsudok sudcu Adama Hradského z Mestského súdu Bratislava IV.
Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu musí zaplatiť odškodnenie 90-tisíc eur šiestim policajtom – Jánovi Čurillovi, Pavlovi Ďurkovi, Štefanovi Mašinovi, Milanovi Sabotovi, Róbertovi Magulovi a Branislavovi Dunčkovi. Tých prirovnal k mafiánovi a vrahovi Mikulášovi Černákovi.
Sumu aj s úrokmi z omeškania a trovmi konania či exekúcie už ministrovi zablokoval exekútor na účte. Čo to pre neho znamená? Kedy policajti dostanú vysúdené peniaze? Vie súd prinútiť ministra, aby sa im ospravedlnil? Sedí jeho obrana, že spôsob, akým sudca rozhodol, je absurdný? A nehrozí ministrovi, že ho policajti zažalujú opäť, keďže sa im ospravedlniť nechce a trvá na svojich výrokoch?
Po konzultácii s mnohými právnikmi, odborníkmi na občianske právo aj exekučné konanie odpovedáme na otázky, ktoré si dnes mnohí kladú.
Súd uplatnil fikciu doručenia, čo je právny pojem, ktorý sa v súdnom konaní využíva. Tento inštitút má zabrániť obštrukciám: písomnosť sa považuje za doručenú po 15 dňoch od doručenia do elektronickej schránky. Minister teraz vysvetľuje, že si svoju elektronickú schránku neotvoril – a neprečítal si tak poštu, ktorú mu tam súd posielal; to však nič nemení na veci, že zmeškal lehotu na vyjadrenie sa k žalobe i na napadnutie samotného rozsudku. To, že si aktivoval elektronickú schránku, bolo jeho slobodné rozhodnutie, štát s ním preto komunikuje týmto spôsobom. Ak by si elektronickú schránku nezriadil, súd by s ním komunikoval tradične cez poštové zásielky.
dennikn.sk | Filip Obradovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
1. Zoroslav Kollár sa hlási do služby. 2. Machalova konsolidácia. 3. Samé dobré správy.
Zoroslav Kollár, ktorý oficiálne oznámil vstup do politiky, prišiel v utorok s príbehom, ako Igor Matovič riadil jeho zatknutie v októbri 2020.
Odsúdený konkurzný právnik, ktorého profesijné spôsoby ho dostali na mafiánske zoznamy, ukázal akože komunikáciu medzi akože bývalým premiérom a prostredníčkou, ktorá zasa komunikovala s akože Danielom Lipšicom.
Tvrdí, že ide o dôkaz, že predseda Hnutia Slovensko ovplyvňoval vyšetrovania a zasahoval do nezávislosti súdov. A že tých dôkazov má viac a postupne ich ukáže verejnosti.
Je to neuveriteľný príbeh a dôkaz, že dnes môžete takmer všetko. Pozornosť si zaslúži najmä preto, že ako ukazuje aj reakcia ministra spravodlivosti Borisa Suska zo Smeru, odvádza prácu, ktorá súznie so záujmami Roberta Fica a jeho ľudí.
dennikn.sk | Ján Mazák
Foto N – Tomáš Benedikovič
Autor je bývalý predseda Ústavného súdu a emeritný generálny advokát Súdneho dvora EÚ
Váhajú, testujú alebo už rovno pripravujú legislatívne riešenie postavenia Špecializovaného trestného súdu?
Rozhojnili sa politické návrhy na zrušenie Špecializovaného trestného súdu.
Poslanec Roman Michelko sa nechal opakovane počuť. To, čo si robia tie súdy (všetky?), to je neslýchané, naozaj, toto už je nonsens. V dôsledku práva na zákonného sudcu bude extrémne ťažké zrušiť Špecializovaný trestný súd, ale je to chorý prvok v justícii. Zrušenie tohto súdu je nevyhnutný krok na nápravu pokrivenej justície a na zabránenie, aby sa väzba stala nástrojom politického umlčania.
Minister obrany Robert Kaliňák hovoril o nerešpektovaní ústavy zo strany Špecializovaného trestného súdu (ŠTS). ŠTS vraj zásadne obchádza všetky rozhodnutia Ústavného súdu... riziko tu existuje a naďalej niektoré väzby ŠTS predlžuje len preto, pretože sa bojí mediálneho tlaku alebo možno opozičných poslankýň a poslancov.
Minister spravodlivosti sa priklonil k týmto hodnoteniam. Ako občan vidí v rozhodovaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) nebezpečný návrat k praktikám, ktoré považuje za prejav selektívnej justície. Väzba nahrádza trest, čo je škandalózne.
Europoslanec Ľuboš Blaha takisto nezaváhal. Vôľu vlády komplikujú „progresivistické chobotnice a mafie" v polícii, prokuratúre či v súdnictve. „My to nevieme nijako ovplyvniť. To nie je ako za socializmu, že veci sa dali nejako ovplyvniť veľmi ráznym spôsobom." Kaliňákove slová o rušení špecializovaného súdu podporil po televíznej diskusii, keď hovoril o „súdnej chobotnici na špecializovanom súde".
ta3.com | TASR
Skóre Slovenskej republiky v najnovšom indexe právneho štátu medzinárodnej organizácie World Justice Project (WJP) kleslo medziročne o 2,3 percenta a v rebríčku 143 krajín sa umiestnila celkovo na 36. mieste. Agentúra o tom informuje podľa správ magazínu Politico a tlačovej správy WJP.

Celosvetový úpadok právneho štátu sa podľa WJP v roku 2025 zrýchlil. Až 68 percent krajín zaznamenalo pokles oproti 57 percentám v minulom roku. Hlavným dôvodom je podľa WJP nárast autoritárskych tendencií vo svete a pokles miery obmedzení vládnych právomocí, nezávislosti súdnictva a občianskej spoločnosti vrátane slobody prejavu a zhromažďovania.
Oslabovanie systémov bŕzd a protiváh (legislatívnych, súdnych a nezávislých auditov) organizácia zaznamenala vo viac ako 60 percentách krajín vo svete. Na prvom mieste rebríčka zostalo Dánsko, na chvoste Venezuela.
Slovenská republika sa v regióne Európskej únie (EÚ), Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA) a Severnej Ameriky umiestnila na 26. mieste z 31 krajín. Najhoršie dopadli Grécko, Bulharsko a Maďarsko.
Organizácia udelila Slovensku celkové hodnotenie 0,64 z 1, v rámci 27-člennej EÚ však medziročne kleslo najviac - o 0,023 (2,3 percenta). Najhoršie Maďarsko získalo hodnotenie 0,50. Zo susedných krajín získala Ukrajina 0,48 (celosvetovo 90. miesto), Poľsko 0,66 (32. miesto), ČR 0,74 (20. miesto) a Rakúsko 0,79 (12. miesto).

Za posledný rok zaznamenalo pokles právneho štátu až 22 z 31 krajín v našom regióne, z nich 16 pokračuje v tomto trende od predchádzajúceho roku. Najväčší prepad od začiatku recesie podľa WJP zaznamenalo Rusko. Slovensko podľa organizácie patrí ku krajinám s vysokými príjmami, v tomto rebríčku sa umiestnilo na 36. mieste z 51.
World Justice Project vyčíta Slovensku najmä úpadok v oblastiach obmedzení vládnej moci, otvorenej verejnej správy a základných ľudských práv. Vážne oslabená bola tiež integrita systémov bŕzd a protiváh a občianska spoločnosť. Úpadok zaznamenala miera slobody názoru a prejavu, zhromažďovania a združovania aj občianskej zapojenosti do verejného diania.
Podľa WJP na Slovensku upadá nezávislé súdnictvo v dôsledku prekračovania právomocí výkonnej moci a rastúceho politického zasahovania do justície.
Zo 143 krajín sa Slovensko umiestnilo na 37. mieste v obmedzovaní vládnej moci, na 59. mieste v absencii korupcie, na 27. mieste v oblasti otvorenej verejnej správy, na 33. mieste v základných ľudských právach, na 18. mieste v kategórii poriadok a bezpečnosť, na 40. mieste vo vynucovaní dodržiavania regulácií, na 64. mieste v občianskom súdnictve a na 34. mieste v trestnom súdnictve.