Združenie sudcov Za otvorenú justíciu považuje vyjadrenia premiéra Roberta Fica na tlačovej konferencii dňa 10. apríla 2026 voči sudkyni Pamele Záleskej za typický príklad kriminalizácie sudcu za jeho rozhodovaciu činnosť, konkrétne v tomto prípade za jej rozsudokv trestnej veci bývalého predsedu Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika. Toto rozhodnutie sudkyne Záleskej bolo pritom potvrdené aj odvolacím súdom, a k jeho zrušeniu došlo až na úrovni dovolacieho konania, ktoré je legitímnou súčasťou súdneho systému na nápravu prípadných právnych pochybení.
Za absolútne neakceptovateľné považujeme, aby predseda vlády verejne vyzýval ministra spravodlivosti či predsedu súdu na podanie disciplinárneho návrhu voči konkrétnemu sudcovi za jeho rozhodnutie, a zároveň sa mu osobne vyhrážal aj trestným oznámením. Takéto konanie predstavuje nebezpečný precedens politického zasahovania do justície a má odstrašujúci účinok na nezávislé rozhodovanie sudcov.
Uvedené vyjadrenia predsedu vlády nemožno vnímať inak ako zneužívanie politickej moci na vytváranie neprípustného tlaku na konkrétneho sudcu, čo je v priamom rozpore so základnými princípmi právneho štátu.
Premiér podáva trestné oznámenie na sudkyňu Pamelu Záleskú, ktorá odsúdila Dušana Kováčika na prvom stupni. Ministra spravodlivosti Borisa Suska zase vyzval, aby na ňu podal aj disciplinárny návrh.
Autor je bývalý predseda Ústavného súdu a súdnej rady
Článok bol prevzatý z denníkn.sk
Začiatkom tohto týždňa bol neprávoplatne odsúdený Daniel Bombic prepustený z ústavu na výkon väzby. Senát Najvyššieho súdu zjavne vzal do úvahy uloženie trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom na štyri roky, pričom nezistil žiadnu trestnoprávnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ďalšie trvanie väzby.
Nestálo by to celé, napriek spájaniu Bombica s politickou stranou Smer, jej čelnými predstaviteľmi, za reč.
Pozornosť však vzbudil jeho obhajca David Lindtner. Neuspel s námietkami proti členom senátu Jurajovi Klimentovi a Petrovi Štiftovi, ktorí navzdory tomu rozhodli v prospech jeho klienta.
Súdna rada má chrániť sudcov pred neprimeranými útokmi. Ak však reaguje raz konkrétne a inokedy len všeobecne – a zároveň si dovolí hodnotiť samotné rozhodnutia sudcov – vyvoláva tým vážne pochybnosti o svojej konzistentnosti a o rešpektovaní princípu nezávislosti. Prečo to robí?
Pravidelne sledujem zasadnutia súdnej rady, najmä ak sú na programe verejne sledované udalosti. Takými sú napríklad útoky na sudcov v citlivých trestných veciach, o ktoré sa zaujímajú aj naši politici v najvyšších štátnych funkciách. Dôvody sú často veľmi podobné. Buď sa rozhodnutia týkajú priamo alebo nepriamo ich vlastných záujmov, alebo ich spolustraníkov, alebo maria ich snahu odstaviť nepohodlných policajtov, prokurátorov a iných z výkonu funkcie. Útoky na sudcov sú nezriedka veľmi nevyberané, expresívne, vrátane vyhrážok disciplinárnym alebo trestným stíhaním.
Pre každého dotknutého sudcu je takáto situácia veľkou psychickou záťažou. Navyše, ak na sudcu útočí premiér, ministri, poslanci, alebo iní vplyvní politici, môže reálne očakávať, že ich vyhrážky sa môžu naplniť a cítiť to ako svoje existenčné ohrozenie. Vystúpiť osobne na verejnosti na vlastnú obranu nie je veľmi vhodné a dostať sa do otvoreného konfliktu s útočiacimi politikmi je v jeho postavení nedôstojné. Čo mu teda zostáva? Možností nie je veľa. Môže sa súdiť civilnými žalobami na ochranu osobnosti alebo podávať trestné oznámenia. To je však cesta na dlhé mesiace až roky, bez reálneho efektu v reálom čase.
Jediný rýchly a účinný spôsob ochrany atakovaných sudcov je, ak sa ich verejne zastanú rešpektované inštitúcie alebo osobnosti v spoločnosti, a osobitne ak tak urobí najvyšší orgán sudcovskej legitimity - Súdna rada Slovenskej republiky. Práve súdna rada má byť garantom nezávislosti súdnictva a ochrancom sudcov pred neprimeranými zásahmi zvonku. Jej reakcie na verejné útoky politikov by preto mali byť jasné, adresné, konzistentné a predvídateľné.
Nezávislosť sudcov si vyžaduje rovnakú ochranu pre všetkých.
Bez rovnakého prístupu niet dôvery v justíciu.
ZOJ vyjadruje znepokojenie nad súčasným postupom Súdnej rady SR pri ochrane sudcov pred verbálnymi útokmi. Prijaté uznesenia považujeme za nedostatočné, pretože neuvádzajú základné okolnosti prípadu a mená dotknutých sudcov, ktorým má byť ochrana poskytnutá.
Súčasne poukazujeme na rozdielny prístup Súdnej rady SR v obdobných situáciách v minulosti.
Dňa 10. decembra 2024 Súdna rada prijala adresné stanovisko, v ktorom výslovne odmietla konkrétne mediálne útoky voči sudkyni Viere Hadrbulcovej. Rovnako uznesením z 19. februára 2025 Súdna rada SR dôrazne odmietla neprípustné vyjadrenia konkrétnej osoby voči sudcovi Petrovi Pulmanovi.
Odmietame takýto selektívny prístup Súdnej rady SR k ochrane sudcov. Nie je prípustné, aby Súdna rada poskytovala adresnú a konkrétnu ochranu len niektorým sudcom, zatiaľ čo v prípade iných sa obmedzuje na všeobecné a neadresné vyhlásenia bez konkrétnej podpory. Takýto postup narúša dôveru v nestrannosť súdnej rady a je v rozpore s jej úlohou chrániť nezávislosť sudcov bez rozdielu.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
