dennikn.sk | Veronika Prušová

Podpredsedníčka Ayše Pružinec Eren (vľavo) a predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová. Foto – TASR

Voľba predsedu Najvyššieho správneho súdu tento týždeň naznačila spor, ktorý sa vo vedení súdnej rady črtá medzi predsedníčkou Marcelou Kosovou a podpredsedníčkou Ayše Pružinec Eren.

Súdna rada si voľbu zopakuje v auguste, pretože ani jedna z kandidátok nezískala aspoň desať hlasov na zvolenie. Bližšie k tomu bola sudkyňa Petra Príbelská, za ktorú hlasovalo deväť zo sedemnástich prítomných členov a členiek súdnej rady. Jej protikandidátka Katarína Benczová získala tri hlasy.

Je to po prvýkrát od nástupu Marcely Kosovej na čelo súdnej rady, čo sa pri dôležitej voľbe nenašla väčšina. Kosová radu vedie od mája 2024. „Osobne ma výsledok prekvapil. Môžem ho len rešpektovať," reagovala na hlasovanie.

Voľba predsedu Najvyššieho či Najvyššieho správneho súdu patrí k najdôležitejším kompetenciám súdnej rady. Faktom je, že už aj v minulosti sa pri voľbách na tieto súdy prejavili rozpory medzi členmi. Napríklad v roku 2020 predsedu Najvyššieho súdu zvolili až na štvrtý pokus.

Dňa 14. apríla 2026 uplynie 15 rokov, odkedy nás navždy opustil významný sudca a výrazná osobnosť slovenskej justície Juraj Majchrák. Svojimi skutkami a principiálnymi postojmi sa nezmazateľne zapísal do histórie súdnictva.

Nezabúdame a ďakujeme Juraj. 

https://www.youtube.com/watch?v=0Y7wrvJAzqg

Veronika Prušová

Nina Janešíková

Článok bol prevzatý z denníkn.sk

Premiér podáva trestné oznámenie na sudkyňu Pamelu Záleskú, ktorá odsúdila Dušana Kováčika na prvom stupni. Ministra spravodlivosti Borisa Suska zase vyzval, aby na ňu podal aj disciplinárny návrh.

Súdna rada má chrániť sudcov pred neprimeranými útokmi. Ak však reaguje raz konkrétne a inokedy len všeobecne – a zároveň si dovolí hodnotiť samotné rozhodnutia sudcov – vyvoláva tým vážne pochybnosti o svojej konzistentnosti a o rešpektovaní princípu nezávislosti. Prečo to robí?

Pravidelne sledujem zasadnutia súdnej rady, najmä ak sú na programe verejne sledované udalosti. Takými sú napríklad útoky na sudcov v citlivých trestných veciach, o ktoré sa zaujímajú aj naši politici v najvyšších štátnych funkciách. Dôvody sú často veľmi podobné. Buď sa rozhodnutia týkajú priamo alebo nepriamo ich vlastných záujmov, alebo ich spolustraníkov, alebo maria ich snahu odstaviť nepohodlných policajtov, prokurátorov a iných z výkonu funkcie. Útoky na sudcov sú nezriedka veľmi nevyberané, expresívne, vrátane vyhrážok disciplinárnym alebo trestným stíhaním.

Pre každého dotknutého sudcu je takáto situácia veľkou psychickou záťažou. Navyše, ak na sudcu útočí premiér, ministri, poslanci, alebo iní vplyvní politici, môže reálne očakávať, že ich vyhrážky sa môžu naplniť a cítiť to ako svoje existenčné ohrozenie. Vystúpiť osobne na verejnosti na vlastnú obranu nie je veľmi vhodné a dostať sa do otvoreného konfliktu s útočiacimi politikmi je v jeho postavení nedôstojné. Čo mu teda zostáva? Možností nie je veľa. Môže sa súdiť civilnými žalobami na ochranu osobnosti alebo podávať trestné oznámenia. To je však cesta na dlhé mesiace až roky, bez reálneho efektu v reálom čase.

Jediný rýchly a účinný spôsob ochrany atakovaných sudcov je, ak sa ich verejne zastanú rešpektované inštitúcie alebo osobnosti v spoločnosti, a osobitne ak tak urobí najvyšší orgán sudcovskej legitimity - Súdna rada Slovenskej republiky. Práve súdna rada má byť garantom nezávislosti súdnictva a ochrancom sudcov pred neprimeranými zásahmi zvonku. Jej reakcie na verejné útoky politikov by preto mali byť jasné, adresné, konzistentné a predvídateľné.

Čítať ďalej...