- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 1110
aktuality.sk | Martin Turček
Štefan Harabin a Monika Jankovská - majetkové priznania z éry, kedy boli sudcami, odhalili verejnosti nové skutočnosti
Štefan Harabin za rok ušetril viac ako zarobil. Jeho syn a rovnako tak sudca Branislav Harabin v rovnakom roku dostal šesťciferný dar. Monika Jankovská dostala 100-tisícový dar. To všetko sú prípady podozrení, aké novinári verejnosti už neprinesú.
Z majetkových priznaní sudcov totiž zmizli údaje o hodnote ich majetku, teda o kúpnych cenách ich nehnuteľností či výške úspor. Až doteraz pritom platilo, že verejné majetkové priznania sudcov boli najpodrobnejšie spomedzi všetkých funkcionárov.
Súdna rada však pre útoky na majetky sudcov rozhodla, že tieto informácie nebudú verejné. Robí tak prvýkrát od roku 2007, odkedy bývali dostupné na webe. Po novom už budú dostupné len kontrolným komisiám a v prípade potreby orgánom činným v trestnom konaní.
- Podrobnosti
- Administrátor
- ZOJ
- 1557
Vážené pani poslankyne,
Vážení páni poslanci,
Vláda Slovenskej republiky predložila do Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zmien statusových zákonov sudcov, ktoré sa týkajú aj zákona o Disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Okrem iného vláda v tomto zákone navrhuje zásadne zmeniť spôsob kreovania disciplinárnych senátov rozhodujúcich o previneniach sudcov.
K navrhovanej zmene vláda pristúpila bez toho, aby vysvetlila prečo je potrebná a v čom zlyhal súčasný platný právny stav, podľa ktorého disciplinárne senáty väčšinovo tvoria profesionálni sudcovia Najvyššieho správneho súdu SR a minoritne prísediaci z radov občanov, ktorých volí Súdna rada SR.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 1454
sme.sk | Nataša Holinová
Udalosti v justícii v rokoch 2019 a 2020 sa oprávnene stali spoločenským otrasom.
Dnes, povedzme v období reverzného chodu spoločnosti a politiky, si vrcholný orgán sudcovskej samosprávy, Súdna rada, možno myslí, že to tak ostane už naveky a že policajné akcie a súvisiace udalosti z daných rokov stačí interpretovať (teda obkecať) tak, aby dotknuté osoby ostali čisté. To je omyl.
Sudkyňa Marcela Kosová, ktorá navrhla na zasadnutie Súdnej rady zaradiť bod o obvinení štrnástich sudcov po akcii Búrka, samozrejme, dobre vie, že reč nie je a nebude o prezumpcii neviny v zmysle právoplatných rozhodnutí súdov. Nepochybne vie, že sudca sa musí cítiť nielen subjektívne nestranný, ale musí sa aj objektívne takým javiť.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 1183
domov.sme.sk | Peter Kováč
Zasadnutie Súdnej rady SR. (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo)
BRATISLAVA. Sudcovská kauza Búrka ešte ani nebola dovyšetrovaná a Súdna rada v stredu už hovorila o tom, že bola masívnym zásahom do justície, do prezumpcie neviny a taktiež do právneho štátu.
S návrhom na zaradenie tohto bodu do programu aktuálneho zasadnutia rady prišla jej predsedníčka Marcela Kosová.
V predkladacej správe písala, že po policajnej akcii Búrka z 11. marca 2020 síce bolo obvinených 14 sudcov, no „do dnešného dňa nebol ani jeden z nich právoplatne odsúdený na základe dokazovania pred súdom".
Meno Molnára sa na stredajšom zasadnutí Súdnej rady vôbec nespomínalo a dohodu Repákovej spochybnili jej členovia tým, že nedošlo k riadnemu dokazovaniu.
Pozornosť viac sústredili na tých sudcov či bývalých sudcov, ktorým bolo stíhanie zastavené. Konkrétne ide o Andreu Haitovú, Otíliu Dolákovú a Dušana Srogončíka.
Všetci z nich pôsobili či stále pôsobia na bratislavských súdoch.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 1667
dennikn.sk | Veronika Prušová
Foto N – Vladimír Šimíček
V prípade haciend hovorí o preverovaní niekoľkých desiatok prípadov a aj o pochybeniach štátnych úradníkov. Európsky prokurátor Juraj Novocký rozpráva, že by na Slovensku mala byť pri prideľovaní eurodotácií prísnejšia kontrola.
V rozhovore hovorí aj o tom:
- prečo sa dnes páchateľovi oplatí nepriznať;
- prečo po zániku NAKA stáli niektoré vyšetrovania aj rok;
- prečo Európska prokuratúra vyšetruje predaj munície na Ukrajinu;
- a že v prípade haciend konala Európska prokuratúra ešte pred medializáciou a padli tam už aj obvinenia.
Naposledy sme sa rozprávali pred štyrmi rokmi. To bolo v Luxemburgu. Vy ste dnes v Bratislave. Ako vnímate Slovensko po rokoch pôsobenia v zahraničí? Mení sa?
Celkom určite áno. Vývoj v každej oblasti je prirodzený a nikto nemôže povedať, že by sme chceli stagnovať. Vývoj tu celkom určite je. Je to už potom subjektívna otázka, či ten vývoj je pozitívny alebo negatívny.
Ideme lepšou alebo horšou cestou?
Dôležitou spoločenskou zmenou bola novela trestných kódexov, ktorá platí presne rok. A na ňu reagovala aj Európska prokuratúra. Aj v jej dôsledku policajt právoplatne odsúdený za korupciu, jedna z ústredných postáv takzvanej vojny v polícii, dostal päťročný trest domáceho väzenia a peňažný trest 92-tisíc eur. Čo na to hovoríte?
Ak dovolíte, nebudem hodnotiť jednotlivé kauzy, pretože ich nepoznám. Je to však jedna z vecí, na ktorú sme celkom prirodzene poukazovali a ktorá je naďalej platná. A to, že napríklad v oblasti korupcie, aj v oblasti závažných ekonomických trestných činov, je trestný zákon aktuálne nastavený tým spôsobom, že takmer neprichádza do úvahy uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Naopak, sudcovia na základe zákonných ustanovení sú v úvodzovkách nútení ukladať či už peňažné tresty, tresty s podmienečným odkladom, alebo tresty domáceho väzenia.