„Pohlavie je arbitrárna kategória," vraví v rozhovore česká evolučná biologička Lenka Příplatová. Na novele ústavy, ktorá uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy, nevidí vedkyňa nič pozitívne.
Podľa nej ide len o politické gesto, ako LGBTI+ ľudí vymazať. „Ale osoby, ktoré majú neštandardný rod, neštandardne prejavujú svoju identitu alebo majú neštandardné biologické pohlavie, nezmiznú. Na tom sa nič nezmení. Budú tu stále, len sa budú cítiť oveľa horšie."
Novelu ústavy prirovnala Příplatová k predstavám o typickom Kenovi a typickej Barbie, ktoré nezachytávajú celú pestrosť ľudskej sexuality a vylučujú z nej mnoho osôb, ktoré do týchto škatuliek nezapadajú. „Z môjho hľadiska je to, akoby sme ústavne zakázali dážď. Alebo sme si definovali, že jediné zrážky, ktoré smú padať, sú dážď a sneh. Ale krúpy či mrznúci dážď so snehom nemôžu existovať. Zmení sa tým realita? Nezmení. Bude to mať vplyv na to, čo bude padať z neba? Nie."
V rozhovore sme sa pýtali aj na to:
či príroda pripúšťa odchýlky aj v prípade iných živočíšnych druhov, čo sa týka pohlavia;
ako biologické a sociálne faktory spolu ovplyvňujú formovanie sexuálnej identity človeka;
s koľkými rodmi veda pracuje a prečo sa rodová identita niektorých osôb nezhoduje s pohlavím, ktoré sa im priradilo pri narodení.
Súčasná situácia na internete ukazuje alarmujúce riziká pre deti. Predsedníčka Európskej komisie Von der Leyen vyzvala na tvorbu pravidiel, ktoré budú chrániť mladých pred škodlivým vplyvom internetu.
Pred niekoľkými týždňami predniesla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen jeden z najdôležitejších prejavov roka, v ktorom upozornila na problém bezpečnosti detí na internete. Téma, ktorá vyvoláva rastúce obavy medzi rodičmi na celom kontinente, sa začína riešiť na najvyšších miestach a výsledkom by mohlo byť zavedenie vekových obmedzení na sociálne siete.
Ursula von der Leyen, v súkromí matka siedmich detí, prehovorila nielen ako politička, ale aj ako osoba, ktorá rozumie rodičovským obavám z vplyvu digitálneho sveta na mládež. Poukázala na rastúce hrozby spojené s digitálnym priestorom, vrátane kyberšikany, prístupu k pornografickému obsahu a pôsobenia algoritmov, ktoré u mladých používateľov vytvárajú závislosť. V jej slovách jasne zaznela starosť o budúcnosť najmladších. „Rodičia, nie algoritmy, by mali vychovávať naše deti. Ich hlas musí byť vypočutý," zdôraznila Ursula von der Leyen počas prejavu.
Konkrétne kroky môžu byť podniknuté už čoskoro. Šéfka Európskej komisie oznámila, že do konca roka bude zriadený panel odborníkov zodpovedný za hodnotenie možných riešení na obmedzenie prístupu detí na sociálne siete. Európska komisia chce dôkladne preskúmať skúsenosti Austrálie, kde sa pracuje na podobných reguláciách.
Výrok predsedníčky Komisie zdôraznil prioritu, ktorou je budovanie bezpečnej Európy pre najmladších. „Pokiaľ ide o bezpečnosť najmladších na internete, Európa stojí na strane rodičov, nie ziskov," dodala a poukázala na to, že právne riešenia by mohli vychádzať z obmedzení podobných tým, ktoré platia pre alkohol alebo cigarety.
Minister spravodlivosti Boris Susko. (Zdroj: SME/Marko Erd)
BRATISLAVA. Keď na jar nechal Najvyšší súd extrémistu a internetového agresora Daniela Bombica na slobode pod podmienkou, že nebude šíriť nenávistné prejavy, dohliadať na neho mala probačná úradníčka z bratislavského mestského súdu.
Raz do mesiaca sa u nej musel hlásiť, mala sledovať, či vedie riadny život, a najmä či dodržiava stanovené obmedzenia. Okrem zákazu ciest do zahraničia išlo najmä o jeho aktivitu na sociálnych sieťach.
Bombicova rétorika na ruskej sieti telegram bola naďalej plná nenávisti, ale úradníčke to ušlo. Keď sa na to pýtali denníky SME a N, ich otázky postúpila Najvyššiemu súdu, ktorý vydal zákaz. Tvrdila však, že probačný dohľad plní svoj účel.
Až po zásahu prokuratúry sa otázka väzby opäť dostala pred Najvyšší súd a ten zasiahol. Bombic je vo väzbe až dodnes a čaká na začiatok súdneho procesu.
Návrat do čias Harabina. Takto opozícia kritizuje novinky, ktorými chce minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) zmeniť trestanie neporiadnych sudcov. Doteraz mali hlavné slovo sudcovia Najvyššieho správneho súdu SR. S tým bude koniec. Exministerka Mária Kolíková (SaS) to považuje za odvetu, pretože nerozhodujú podľa predstáv vládnej koalície.
Sudca Juraj Kliment na Najvyššom súde rozhodoval o zvučných menách. Premiér Fico ho na tlačovkách vyzliekal z talára. Sen mu chcel splniť minister Susko, sudcu poslal pred disciplinárku. Nič z toho ale nebolo.
O disciplinárkach aktuálne rozhoduje Najvyšší správny súd. Väčšinu v senátoch majú jeho sudcovia. Ministerstvo spravodlivosti to chce teraz zmeniť, z Najvyššieho správneho súdu bude len predseda senátu.
Suskova zmena počíta s tým, že päťčlenné senáty nahradia na prvom stupni rozhodovania trojčlenné. A väčšinu v senáte budú mať členovia z databáz, ktoré volí súdna rada.
Na zmenu nevidia dôvod
Najvyšší správny súd na zmenu nevidí dôvod. Argumentuje štatistikov, za 4 roky svojej existencie rozhodol vyše 200 disciplinárok. So sťažnosťou na Ústavnom súde uspeli piati potrestaní.
„Doterajšia platná zákonná úprava disciplinárneho súdneho konania na Najvyššom správnom súde SR bola disciplinárnymi senátmi aplikovaná v náležitej kvalite a rýchlosti konania.“ vyplýva zo stanoviska Najvyššieho súdu.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
