- Podrobnosti
- Administrátor
- ZOJ
- 480
Súdna rada má chrániť sudcov pred neprimeranými útokmi. Ak však reaguje raz konkrétne a inokedy len všeobecne – a zároveň si dovolí hodnotiť samotné rozhodnutia sudcov – vyvoláva tým vážne pochybnosti o svojej konzistentnosti a o rešpektovaní princípu nezávislosti. Prečo to robí?
Pravidelne sledujem zasadnutia súdnej rady, najmä ak sú na programe verejne sledované udalosti. Takými sú napríklad útoky na sudcov v citlivých trestných veciach, o ktoré sa zaujímajú aj naši politici v najvyšších štátnych funkciách. Dôvody sú často veľmi podobné. Buď sa rozhodnutia týkajú priamo alebo nepriamo ich vlastných záujmov, alebo ich spolustraníkov, alebo maria ich snahu odstaviť nepohodlných policajtov, prokurátorov a iných z výkonu funkcie. Útoky na sudcov sú nezriedka veľmi nevyberané, expresívne, vrátane vyhrážok disciplinárnym alebo trestným stíhaním.
Pre každého dotknutého sudcu je takáto situácia veľkou psychickou záťažou. Navyše, ak na sudcu útočí premiér, ministri, poslanci, alebo iní vplyvní politici, môže reálne očakávať, že ich vyhrážky sa môžu naplniť a cítiť to ako svoje existenčné ohrozenie. Vystúpiť osobne na verejnosti na vlastnú obranu nie je veľmi vhodné a dostať sa do otvoreného konfliktu s útočiacimi politikmi je v jeho postavení nedôstojné. Čo mu teda zostáva? Možností nie je veľa. Môže sa súdiť civilnými žalobami na ochranu osobnosti alebo podávať trestné oznámenia. To je však cesta na dlhé mesiace až roky, bez reálneho efektu v reálom čase.
Jediný rýchly a účinný spôsob ochrany atakovaných sudcov je, ak sa ich verejne zastanú rešpektované inštitúcie alebo osobnosti v spoločnosti, a osobitne ak tak urobí najvyšší orgán sudcovskej legitimity - Súdna rada Slovenskej republiky. Práve súdna rada má byť garantom nezávislosti súdnictva a ochrancom sudcov pred neprimeranými zásahmi zvonku. Jej reakcie na verejné útoky politikov by preto mali byť jasné, adresné, konzistentné a predvídateľné.
