Právny štát si vyžaduje nezávislé zložky štátnej moci, ktoré navzájom rešpektujú svoje úlohy a udržiavajú sa v rovnováhe. Základným pilierom právneho štátu je nezávislé a nestranné súdnictvo, v ktorom sudcovia bez neprimeraného vplyvu uplatňujú zákony a predpisy prijaté parlamentom a vládou.
Demokratické štáty a spoločnosti si vyžadujú neustálu starostlivosť. Ako sa uvádza vo vyhlásení „Konfrontácia s hrozbami pre právny štát“ z júna 2025, neustála ostražitosť pri identifikovaní hrozieb pre nezávislosť súdnictva a právny štát je nevyhnutná.
Nedávny vývoj a prebiehajúce udalosti pozorované v niektorých členských a pozorovateľských štátoch ENCJ opätovne nabádajú ku konaniu. ENCJ s obavami konštatuje negatívne trendy, ako je tlak na sudcov a dokonca aj zastrašovanie, vrátane pravidelných nepriateľských mediálnych kampaní zo strany politických aktérov v niekoľkých členských štátoch. Takéto kampane, v rôznej miere intenzity, boli nedávno zaznamenané vo Francúzsku, Maďarsku, Moldavsku a Rumunsku.
Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská. Foto N – Tomáš Benedikovič
dennikn.sk | Mária Benedikovičová
Najvyšší správny súd nevyhovel návrhu Michala Trubana preradiť sudkyňu Pamelu Záleskú na okresný súd. Za zbytočné prieťahy ju disciplinárne potrestal zrážkami zo mzdy na štyri mesiace.
Vo štvrtok o sudkyni rozhodol Najvyšší správny súd, za zbytočné prieťahy ju potrestal tak, že jej iba siahol na plat – štyri mesiace bude mať zníženú mzdu o 20 percent.
Ide o sudkyňu, na ktorú už dlhšie útočí premiér a predseda Smeru Robert Fico. Plány proti nej spriadal aj na poľovníckej chate v Čifároch.
dennikn.sk | Veronika Prušová
Katarína Roskoványi ešte ako štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti. Foto -TASR
Hoci sa pôvodne zdalo, že súdnu radu čaká ťažká voľba, hlasovanie bolo pomerne jednoznačné. Prokurátorka generálnej prokuratúry Katarína Roskoványi získala 12 zo 16 hlasov.
„Stretli sa tu dve silné kandidátky a bude to veľmi ťažká voľba," povedal člen súdnej rady Peter Šamko na začiatku voľby uchádzačiek o post sudkyne Európskeho súdu pre ľudské práva. Výsledok hlasovania ukázal, že silná bola pre členov súdnej rady len jedna z nich.
Katarína Roskoványi, ešte donedávna štátna tajomníčka a aktuálne prokurátorka generálnej prokuratúry, zvíťazila jednoznačne. Od šestnástich členov rady získala dvanásť hlasov.
Jej protikandidátku, sudkyňu Správneho súdu v Bratislave a členku súdnej rady Danu Jelinkovú Dudzíkovú, podporili len štyria kolegovia.
Hlasovanie bolo len doplnením slovenskej kandidátnej listiny. Každá krajina totiž musí Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy navrhnúť trojicu mien, z ktorých vyberie jedno. Predtým však kandidátku musí odsúhlasiť vláda. A tam už súdna rada v minulosti narazila. Aj preto sa voľba kandidátov naťahovala.
O Roskoványi sa nedávno hovorilo po náhlom odvolaní z postu štátnej tajomníčky, jej meno sa v minulosti spomínalo v súvislosti s Marianom Kočnerom. Ten o prokurátorke písal, že ju má na sto percent podchytenú. Súdna rada sa tým vôbec nezaoberala.
Zvolenie Roskoványi prekvapilo, pred voľbou sa skôr očakávalo, že uspeje Jelinková Dudzíková. Navrhla ju predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová aj ďalší člen súdnej rady, košický sudca Ľuboš Kunay.
Roskoványi do voľby navrhol sudca Peter Šamko. O tom, že bude kandidovať, sa začalo hovoriť krátko po jej odvolaní z postu štátnej tajomníčky. Bolo to 12. novembra, na program rokovania vlády sa tento bod dostal náhle.
dennikn.sk | Jozef Vozár
Foto N – Tomáš Benedikovič
To, čo bolo včera nemysliteľné, je dnes výnimkou, zajtra nevzbudzuje pozornosť a o dva dni sa stáva pravidlom.
Autor je riaditeľom Ústavu štátu a práva SAV v. v. i.
Skrátené legislatívne konanie je v slovenskom práve upravené už od roku 1996 v Rokovacom poriadku Národnej rady SR. Zákon stanovuje, že je prípustné za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti štátu, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Tento spôsob prijímania zákonov má parlamentu umožniť rýchlo reagovať na skutočne neodkladné situácie. Jeho použitie sa viaže na splnenie stanovených podmienok.
V demokratickom právnom štáte by malo byť výnimočné nielen podľa zákona, ale aj v praxi. Ak sa z neho stane bežný nástroj vládnutia, stráca sa jeho pôvodný zmysel – a spolu s ním aj ochrana, ktorú riadny legislatívny proces poskytuje opozícii, verejnosti a napokon aj samotným adresátom práva.
dennikn.sk | Mária Benedikovičová
Dušan Kováčik v momente, keď ho v máji 2022 priamo z Najvyššieho súdu brali do väzenia. Od minulého leta je doma vďaka Borisovi Suskovi. Foto N – Tomáš Benedikovič
Dovolací senát Najvyššieho súdu spochybnil dvoch sudcov, ktorí rozhodovali o Dušanovi Kováčikovi. Policajtovi Pavlovi Ďurkovi vyčíta aj súkromnú komunikáciu a poznámku o harpúnach.
Prípad sa musí znova otvoriť a posúdiť, či je Kováčik vinný alebo nie. Ak by ho aj opätovne odsúdili, vládna koalícia medzičasom znížila tresty za korupciu, čo nahráva bývalému špeciálnemu prokurátorovi.
Päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu prakticky celý prípad spochybnil, zrušil odsudzujúce rozsudky Špecializovaného trestného súdu aj Najvyššieho súdu.
Celé sa to udialo po tom, ako minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru v auguste 2024 nečakane vstúpil do Kováčikovej kauzy a podal dovolanie v jeho prospech. Zároveň rozhodol, že bývalý špeciálny prokurátor pôjde z väznice domov, kým sa to neuzavrie.
