1/ Kto ako sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
2/ Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin vedený v odseku 1
a/ na chránenej osobe,
b/z osobitného motívu.
V legislatívnom procese ohľadne tohto trestného činu ZOJ navrhovalo, aby bol trestný čin ohýbania práva z pripravovanej novely úplne vypustený pre jeho nadbytočnosť a vágnosť skutkovej podstaty. Za tzv. svojvoľné rozhodnutie sú totiž sudcovia postihnuteľní podľa platnej zákonnej úpravy v disciplinárnom konaní pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2, písm. e) zákona o sudcoch č. 385/2000 Z.z., a aj v trestnom konaní pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona.
ZOJ vyzvalo predsedníčku Súdnej rady SR Marcelu Kosovú, aby v súvislosti s novelou Trestného poriadku zavádzajúcu zákaz za určitých podmienok vykonať dôkaz od spolupracujúcich obvinených, podala Ústavnému súdu SR návrh na preskúmanie, či takáto zásada je v súlade s ústavou. Predsedníčka súdnej rady v reakcii pre médiá namietla, že z výzvy ZOJ nevyplýva, v čom konkrétne mala byť porušená ústava alebo medzinárodná zmluva.
ZOJ pripomína, že porušenia ústavnosti novely jasne a verejne formuloval Generálny prokurátor Maroš Žilinka, Rada prokurátorov SR, Advokátska komora SR, viacerí poslanci Národnej rady SR, ako aj rešpektovaní ústavní právnici. Generálny prokurátor a skupina poslancov už podnet na ústavný súd podali. V prípade ak sa predsedníčka súdnej rady s týmito námietkami nestotožňuje, je potrebné verejnosti a aj sudcovskému stavu vysvetliť dôvody.
Kontroverzná zmena Trestného poriadku oberá sudcu o právo hodnotiť dôkazy podľa vlastného presvedčenia, ktoré je nevyhnutným predpokladom jeho spravodlivého rozhodnutia o vine páchateľa a treste preňho (čl. 50 ods. 1 ústavy). Zároveň ohrozuje naplnenie pozitívneho záväzku štátu riadne vyšetrovať porušenia práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä práva na život podľa čl. 2. Tým, že schválený zákaz použiť takýto dôkaz je veľmi široký a jeho podmienky sú nejasné, je ohrozené aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 tohto Dohovoru.
Verejnosť a sudcovia majú právo aj na informácie, či Súdna rada SR bola oslovená na zaujatie stanoviska k pripravovanej novele trestných kódexov a aké stanovisko zaujala predsedníčka súdnej rady po schválení noviel v parlamente na odbornom stretnutí u prezidenta Petra Pellegriniho.
na ochranu nezávislosti sudcu Adama Hradského v súvislosti s verejnými útokmi po vydaní kontumačného rozsudku
Združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ) vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s verejnými útokmi na sudcu Mestského súdu Bratislava IV Adama Hradského, ktorý rozhodol tzv. kontumačným rozsudkom v spore medzi ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštókom a bývalými policajtmi známymi pod označením „Čurillovci“.
Ak má niektorá strana pochybnosti o rozhodnutí súdu, má k dispozícii zákonné opravné prostriedky. ZOJ považuje za neprípustné verejné osočovanie sudcu v súvislosti s jeho rozhodnutím, najmä z pozície ministra vnútra, ktoré je podporované aj ďalšími vyjadreniami vysokých funkcionárov výkonnej moci.
ZOJ dôrazne vyzýva predstaviteľov verejného života, aby rešpektovali rozhodnutia súdov a zdržali sa vyjadrení, ktoré vážne podrývajú dôveru verejnosti v justíciu. Súčasne vyzývame Súdnu radu Slovenskej republiky, Združenie sudcov Slovenska a sudcovské rady, aby sa postavili na ochranu dotknutého sudcu.
Združenie Za otvorenú justíciu považuje verejné vyhlásenia o potrebe zrušiť Špecializovaný trestný súd (ŠTS) za mimoriadne nebezpečné a nezodpovedné zásahy do fungovania justície. Takéto vyhlásenia, najmä ak prichádzajú od členov vlády, môžu byť vnímané ako politický tlak na nezávislý súdny orgán, osobitne v situácii, keď súdy rozhodujú vo verejne sledovanom prípade. Rozhodnutie o väzbe konkrétneho obvineného nemôže byť dôvodom na spochybňovanie existencie celej súdnej inštitúcie. Takéto prepojenia sú neprípustné a ohrozujú princíp deľby moci a nezávislosti justície.
ZOJ koná legálne a efektívne aj bez právnej subjektivity
Združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ) funguje v rôznych právnych formách od roku 2009 až doposiaľ, a združuje výlučne aktívnych a emeritných sudcov Slovenskej republiky.
Kľúčové fakty
- Čl. 29 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému združovať sa v akejkoľvek forme, nielen vo forme právnickej osoby s právnou subjektivitou,
- Podľa § 34 ods. 5 zákona o sudcoch majú sudcovia právo zakladať stavovské organizácie sudcov a združovať sa v nich. Tým nie je dotknuté ich právo združovať sa podľa zákona č. 83/1990 o združovaní občanov. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že stavovská organizácia sudcov nemusí mať výlučne formu občianskeho združenia podľa zákona č. 83/1990 o združovaní občanov, ale akúkoľvek formu, ktorá je v súlade so zákonom,
- v súčasnosti ZOJ funguje ako dobrovoľné združenie sudcov bez právnej subjektivity, založené podľa § 829 Občianskeho zákonníka, čo je legálna a platná forma podľa slovenského práva. Alternatívou môže byť združenie s právnou subjektivitou podľa zákona č. 83/1990 Z.z., ako napríklad Združenie sudcov Slovenska. Obe uvedené formy sú legitímne a líšia sa len formou administratívnej náročnosti a právnych dôsledkov,
- Administratívna jednoduchosť formy združenia podľa Občianskeho zákonníka ZOJ umožňuje viac sa sústrediť na odbornú činnosť.
Legitimita a poslanie
ZOJ zastupuje názory aktívnych a emeritných sudcov, ktorí sa dobrovoľne združili zákonom predpísaným spôsobom s cieľom zlepšovať kvalitu a dôveryhodnosť justície. Naše výstupy a stanoviská sú výsledkom odbornosti a skúseností našich členov, sú verejne prístupné a často citované médiami. Pravidelne komunikujeme s verejnosťou cez našu stránku www.sudcovia.sk. Právna forma neuberá na našej odbornej autorite a ani spoločenskom význame.
Záver
Medializované tvrdenia predsedníčky a niektorých členov Súdnej rady Slovenskej republiky spochybňujúce naše združenie so snahou diskvalifikovať ho v očiach verejnosti aj v sudcovskom stave, považujeme za účelové a motivované snahou umlčať nás. Odmietame aj snahu Združenia sudcov Slovenska vydávať sa za jedinú stavovskú organizáciu sudcov len preto, že má formu občianskeho združenia podľa zákona o združovaní občanov.
Združenie sudcov Za otvorenú justíciu bude aj naďalej nezávislým a odborným hlasom sudcovskej komunity, ktorý sa zasadzuje za spravodlivé a transparentné súdnictvo.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
