Sudcovia už niekoľko týždňov diskutujú o tom, kde sú hranice vo vyjadreniach politikov v súvislosti s trestným oznámením premiéra na sudkyňu ŠTS Pamelu Záleskú.
Podľa niektorých môžu mať takéto odkazy zmrazujúci efekt na sudcov, a nielen ŠTS, pri ich slobodnom rozhodovaní v rozpojednávaných kauzách. Aké sú aktuálne problémy súdnej moci a justície? Ako vnímal osobné ataky politikov na svoju osobu? V relácii Krimi online odpovie sudca ŠTS Ján Hrubala.
Zľava: Advokát Matúš Karkabus a disciplinárne stíhaný sudca Juraj Kliment počas disciplinárneho pojednávania na Najvyššom správnom súde SR. Bratislava, 20. november 2024.Foto: Archívne, SITA/Milan Illík
Rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu som bol oslobodený spod disciplinárneho návrhu ministra spravodlivosti Borisa Suska v bodoch 1 a 3.
Pripomeniem rozhodujúce okolnosti, ktoré predchádzali podaniu disciplinárneho návrhu. Považujem ich za súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia najvyššieho správneho súdu bez ohľadu na to, že predsedníčkou disciplinárneho senátu Kristínou Babiakovou v rámci ústneho odôvodnenia rozhodnutia neboli takto komunikované.
Na internetovom portáli trend.sk bol 17. marca 2025 uverejnený článok sudkyne Správneho súdu v Bratislave Dany Jelinkovej Dudzíkovej pod názvom „Budú rozhodnutia o administratívnom vyhostení bezzubé?“.
Autorka v texte polemizuje s názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých rozhodnutiach dospel k záveru, že výrok o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu cudzinca sú oddeliteľné a že správny súdny prieskum sa môže týkať aj len výroku o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky a členských štátov. Vyjadruje obavy, že takéto rozhodnutia môžu ovplyvniť migračnú politiku štátu a ochranu národných a európskych záujmov. Autorka sa zamýšľa nad dôsledkami týchto rozhodnutí, ako sú možné riziká pre bezpečnosť štátu alebo verejné zdravie a dospela k záveru, že cudzinec, ktorého administratívne vyhostenie je právoplatné, by sa mohol voľne pohybovať nielen po území Slovenskej republiky, ale i po území všetkých členských štátov bez účinného zákazu vstupu.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky považuje za potrebné na takéto obavy reagovať, pretože východiská aj závery autorky sú mylné.
"Spoločnosť je voči sudcom vysadená, vníma ich ako nedôveryhodných. V tomto období chápem zdržanlivosť sudcov aj to, že nechcú vystupovať na verejnosti. Všade, kde má justícia vysoký stupeň dôveryhodnosti a veľmi dobrú povesť, by takýto prípad nevzbudil osobitné emócie. Zobrali by to ako fakt. Tiež by tam sudca nevysvetľoval svoje rozhodnutie, pretože verejnosť by to od neho nevyžadovala. U nás to kvôli vysokému stupňu nedôvery otvára nové otázky. Sudca však musí zohľadniť len dve veci, ústavu a zákony," hovorí predseda súdnej rady Ján Mazák.
"Nesúhlasím s tým z jednoduchého dôvodu. Rozpätie medzi dolnou a hornou hranicou trestov je obrovsky otvorené. Sudca má možnosť ukladať veľmi nízke tresty, aj za dosť závažnú ekonomickú trestnú činnosť. Je na ňom ako to podľa jednotlivých odsekov zvolí. Netreba tlačiť na úpravu trestných sadzieb, hoci sa môžu analyzovať, ale treba analyzovať súdnu prax, ktorá by mala byť jednotná," hovorí o znižovaní trestných sadzieb Mazák.
Aká je spravodlivosť v Bratislave verzus na zvyšku Slovenska? Ako sa pozerá na nápad Borisa Kollára znižovať trestné sadzby za korupciu? Aká je teraz atmosféra v súdnictve? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom súdnej rady Jánom Mazákom.
Rozhovor s českým novinárom a právnikom Tomášom Němečkom o tom, prečo Slovensko zaostáva za Českom aj 30 rokov po rozdelení.
Je len málo ľudí, ktorí tak dôkladne sledujú politické aj spoločenské dianie v Česku aj na Slovensku súčasne, a len málo českých intelektuálov má takú slovenskú vášeň. Aj preto sme sa s Tomášom Němečkom rozprávali o tom, čo pre neho znamenalo rozdelenie Československa pred 30 rokmi, ako sa Česi a Slováci ďalej vyvíjali a v čom sú aj po desaťročiach rozdiely medzi našou a českou politikou, médiami a justíciou.
Tomáš Němeček je bývalý šéfredaktor Respektu a šéfkomentátor Hospodářskych novín, niekoľko rokov pracoval aj v Lidových novinách ako vedúci rubriky Orientace a neskôr aj prílohy Právo a justice, je držiteľom viacerých prestížnych novinárskych ocenení, v roku 2013 odišiel z Lidových novín po tom, čo ich prevzal Andrej Babiš, dnes pracuje ako advokát, angažuje sa aj v pražskej komunálnej politike.
Na svojom facebookovom profile, ktorý čítajú českí novinári či právnici, pravidelne pripravujete prehľad toho, čo podľa vás stojí za pozornosť zo slovenských médií. Sú to dlhé texty, z ktorých cítiť, že čítate slovenské noviny pozornejšie než nejeden slovenský novinár. Nemáte za to honorár, prečo to vlastne robíte?
Len spresním: píšem o udalostiach, ktoré Čechom prelietavajú popod radar. Na Slovensku sa deje veľa zaujímavých vecí, ktoré Česi nevnímajú, a tie sa snažím vyberať. Už ma aj oslovili tri české médiá, aby som to uverejňoval u nich. Ale nechcem sa stať otrokom pravidelnej rubriky, pretože moja hlavná práca spočíva v niečom inom.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
