| Katarína Javorčíková, autorka je emeritná sudkyňa, bývalá členka súdnej rady

Etablovaní sudcovia s výsledkami prehrali a sudkyne bez výsledkov vyhrali

Divná správa z volieb v Súdnej rade

Súdna rada na svojom ostatnom zasadnutí volila kandidátov na dve veľmi významné justičné pozície – predsedu Najvyššieho správneho súdu SR (NSS) a sudcu Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ). Voľby boli úspešné a obe kandidátky boli zvolené. Súdna rada však z môjho pohľadu vyslala verejnosti divnú správu.

Voľba predsedu Najvyššieho správneho súdu

O post predsedu NSS sa uchádzali dvaja kandidáti.

Prvý, Marián Trenčan, bol od vzniku NSS v roku 2021 jeho podpredsedom a prezentoval sa najmä výsledkami práce a fungovania tohto súdu. A tie sú skutočne pozoruhodné. NSS, ktorý dodnes nie je plne obsadený, prevzal celú správnu agendu z Najvyššieho súdu SR a popri nových veciach dokázal postupne vybaviť viac vecí, než mu napadlo, skrátiť dĺžku konania o tretinu, získal najvyššiu dôveru verejnosti spomedzi všetkých súdov na Slovensku, rešpekt a uznanie aj v zahraničí, pomocou umelej inteligencie naštartoval moderné procesy vo svojom fungovaní a pre verejnosť sprístupnil komunikáciu prostredníctvom podcastu. Ak kandidát v prezentácii povedal, že tento súd nikdy nebol v takej dobrej kondícii ako dnes, je to nesporne pravda. Počas vypočutia sa však členovia súdnej rady venovali odprezentovaným výsledkom len okrajovo a nepadla ani jediná otázka, ako sa za taký krátky čas – a popri všetkých problémoch začínajúceho súdu – podarilo dosiahnuť také úspešné výsledky. Oveľa väčšiu pozornosť venovali polemike, či benefity pre zamestnancov na tomto súde neznižujú rešpekt a dôveryhodnosť justície. Prekážala im najmä možnosť zamestnanca priniesť si na pracovisko spoločenské zviera a už odstránená fotka jedného zamestnanca z Facebooku, na ktorej bol v priestore súdu do pol pása vyzlečený. Jeden člen súdnej rady položil kandidátovi zaujímavú otázku: čo vidí na svojej protikandidátke pozitívne, čo negatívne a prečo si myslí, že by mal vyhrať práve on. Kandidát odpovedal, že je skúsená a dobrá sudkyňa, no nemá podporu väčšiny pléna sudcov na súde, bez ktorej sa súd riadi len veľmi ťažko, a judikatórnymi rozhodnutiami z vlastnej praxe nijako neprispela k zjednocovaniu súdnych rozhodnutí.

Druhou kandidátkou bola Monika Valašiková – nesporne skúsená a erudovaná sudkyňa s viac než tridsaťročnou praxou prevažne v oblasti správneho práva. Sama však konštatovala, že okrem práce vo svojom senáte doposiaľ neriadila väčší kolektív ľudí a na riadení súdu sa nikdy nepodieľala. Napriek veľmi pozitívnym výsledkom NSS bola k jeho doterajšiemu vedeniu veľmi kritická a nevedela uviesť nič, na čo by ako nová predsedníčka chcela nadviazať. Na rovnakú otázku k osobe jej protikandidáta uviedla, že je múdry a skúsený sudca a k jeho negatívam sa nebude vyjadrovať. Keď ju jeden člen súdnej rady oboznámil s odpoveďou protikandidáta týkajúcu sa jej osobnosti, iný člen v rozprave konštatoval, že zákonnou podmienkou kandidatúry na funkciu predsedu NSS nie je podpora väčšiny pléna sudcov a legitimitu kandidátovi dáva až jeho zvolenie súdnou radou. Nikto sa už nezaoberal rozdielom medzi formálnou legitimitou predsedu súdu a jeho reálnou schopnosťou dobre riadiť súd, ak nemá dostatočnú podporu kolektívu sudcov.

Výsledok voľby bol jednoznačný: Marián Trenčan získal 2 hlasy, Monika Valašiková 12.

Z tejto voľby si odnášam nasledujúcu správu:

1. Ak dobre vediete súd k nesporne úspešným výsledkom a máte podporu väčšiny sudcov, od práce ktorých je úspešné fungovanie súdu existenčne závislé, vôbec to neznamená, že by ste v tom mali pokračovať.

2. Treba to zveriť niekomu inému – kto vo vašom úspešnom spôsobe riadenia pokračovať nemieni, nemá žiadne manažérske skúsenosti a na riadenie súdu nepotrebuje ani podporu väčšiny sudcov.

Divná správa I.

Voľba kandidáta na funkciu sudcu Súdneho dvora EÚ

O tento post zabojovali takisto dvaja kandidáti.

Miroslav Gavalec je za Slovensko sudcom súdneho dvora od roku 2021. Vo svojej prezentácii priblížil, aké náročné bolo etablovať sa na tomto prestížnom a dôležitom súde, kým získal rešpekt a dôveru kolegov, a prispôsobil sa všetkým špecifikám a požiadavkám prostredia. Jeho znalosti práva Únie sa doterajším pôsobením značne prehĺbili a v súčasnosti ho ako sudcu spravodajcu poverujú už aj v zložitých právnych veciach.

Druhá kandidátka, Andrea Moravčíková, má za sebou úspešnú sudcovskú aj akademickú kariéru a nesporne je odborne kvalitnou kandidátkou. Na SD EÚ však bola len na niekoľkomesačnej stáži.

Miroslav Gavalec má počiatočné problémy s pôsobením na súdnom dvore zvládnuté a už v súčasnosti tam je rešpektovaným a uznávaným sudcom. Andrea Moravčíková na rozdiel od neho musí začínať odznova a zvládnuť všetko tak, aby sa stala prinajmenšom jeho rovnako kvalitnou náhradou. Z rozpravy počas vypočutia kandidátov sa (aspoň pre mňa) nedali identifikovať konkrétne dôvody, pre ktoré väčšina členov súdnej rady uprednostnila pred úspešne pôsobiacim sudcom SD EÚ druhú kandidátku.

Aj výsledok tejto voľby bol jednoznačný: Miroslav Gavalec získal 4 hlasy, Andrea Moravčíková 11.

Z tejto voľby si odnášam nasledujúcu správu. Ak sa dá vybrať:

1. medzi kandidátom, ktorý sa už osvedčil a môže ďalej pokračovať v úspešnej sudcovskej kariére a v reprezentácii Slovenska na najprestížnejšom európskom súde,

2. a kandidátkou, ktorá je síce vzdelaná a dobre odborne pripravená, ale všetky úskalia tejto kariéry musí zvládnuť odznova a s neistým výsledkom,

treba si vybrať druhú možnosť.

Divná správa II.

Záver:

V dobre spravovanej spoločnosti platí, že dôležité inštitúcie aj firmy by mali riadiť odborne pripravené a manažérsky schopné osobnosti. A ak sú navyše v danom prostredí už etablované

a majú za sebou úspešné výsledky, mali by byť v týchto pozíciách maximálne podporované. To isté platí aj pri zastupovaní štátu navonok – justíciu nevynímajúc. Preto je výsledok z týchto volieb v súdnej rade pre mňa divnou správou o stave slovenského súdnictva.

A úplne na záver

Vážení sudcovia Marián Trenčan a Miroslav Gavalec, vďaka za Vašu úctyhodnú a skvelú prácu pre justíciu, ktorú ste doposiaľ urobili, a nepochybujem, že v rámci Vašich ďalších možností budete robiť aj naďalej.

V Bratislave 12. augusta 2026

Katarína Javorčíková

autorka je emeritná sudkyňa

bývalá členka súdnej rady