dennikn.sk | Ján Hrubala




Jana Dubovcová. Foto N – Tomáš Benedikovič

V sobotu 2. mája zomrela bývalá ministerka spravodlivosti, verejná ochrankyňa práv 
a sudkyňa Jana Dubovcová.

Bridili sa jej nielen úplatky, ale aj kabinetná justícia... Nerobila si ilúzie o spoločnosti a veci pomenovávala tak, ako ich vnímala... Bola ťažký súper... v tom dobrom slova zmysle... aj pre blízkych... Vždy síce s noblesou, ale nedávala si servítky pred ústa, ani keď mala na vec iný názor ako jej spolupracovníci, blízki.

Vybavujú sa mi sudcovské i nesudcovské stretnutia na jej milovanej chalupe v srdci Slovenska. Večery so Žitňanskou – tak som volal spoločné večerné debaty s jej blízkou priateľkou a kolegyňou Luciou Žitňanskou na ubytovni ministerstva spravodlivosti, kde sme istý čas mali spoločné ubytovanie, a ktoré z mojej strany večer po desiatej končili slovami „dajte už robote pokoj a choďte spať".

Prvé stretnutie v jej banskobystrickom byte. Mnoho ľudí z jej okruhu bolo o polgeneráciu mladších a ako mladé sudcovské ucho som ju stretol aj ja, niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov. Na rozdiel od svojich „sudcovských blízkych" nebola Jana „kariérne vychovaná sudkyňa". Prišla do justície „zvonku" a iste, nemala ilúzie o bezchybnosti svojich nových kolegov, ale zistila, že nie malej časti sudcovskej omladiny sa tiež bridia rôzne vybavovačky. Mňa s ňou spájalo i to, že jeden z jej synov bol generačný druh môjho syna, kamarátili sa a vraj sa na seba aj podobali.

A áno – dostala rôzne ceny, bola aj ombudsmankou, ministerkou, predsedníčkou súdu, vedúcou kancelárie a na súdy zaviedla elektronickú podateľňu. V každej pozícii sa zastávala slabších a opisovala veci, ako ich videla. Ak niečo chcela, povedala to. A povedala aj to, že chce odísť v tichosti a bez pompy. Celá Jana. Rešpekt a úcta. To je to, čo nám po nej ostane.