dennikn.sk | Ján Mazák

Nič zvláštne sa nedeje. Nahromadenie neústavností a nezákonnosti viedlo a aj dnes smeruje k zodpovedajúcej reakcii.

Autor je emeritný predseda Ústavného súdu a Súdnej rady SR

V ostatných mesiacoch sme svedkami viacerých rozhodnutí súdnej moci, osobitne Ústavného súdu, ako aj prokurátorských verdiktov, ktoré vzbudili výraznú pozornosť politickej scény, širšej verejnosti aj odborníkov. Okrem slov úľavy z korektného uplatňovania kompetencií týchto orgánov pribudli aj obvinenia. Z politických aktivít a protivládnych konaní ľudí v sudcovských a prokurátorských talároch.

Javí sa, ako keby sa justícia a prokuratúra zrazu prebudili. Povrchný úsudok. Pozrime sa, čo všetko viedlo k takému výkonu sudcovskej a prokurátorskej moci, ktorý u niektorých otvoril otázku: Čo sa deje?

Ústavný súd stráca trpezlivosť a nastavuje prísnejšie kritériá

Už pri zmenách Trestného zákona a Trestného poriadku z druhého mesiaca roku 2024 sa na Ústavnom súde „odviazali“. Plénum pozastavilo účinnosť týchto noviel, hoci ešte neboli publikované v Zbierke zákonov. S veľmi presvedčivým odôvodnením.

Parlament sa nepoučil.

Ústavný súd preto nové princípy ochrany súladnosti nášho právneho poriadku začal presadzovať údernejšie.

V podstate v priebehu posledných dvoch mesiacov pozastavil účinnosť dvoch zákonných úprav. Zákon, ktorý ničil Úrad na ochranu oznamovateľov a ostatnú novelu Trestného poriadku o kajúcnikoch.

Viem, nie sú to konečné rozhodnutia. Bez zreteľa na ich obsah sa však dá pomerne jednoznačne skonštatovať, že Ústavný súd definitívne stratil nadmernú zdržanlivosť pri posudzovaní zjavných faulov voči ústavnosti legislatívnych procesov. Nekoná nadmerne aktívne – len nechce oslabiť svoju základnú kompetenciu chrániť na najvyššej úrovni ústavnosť tým, že bude donekonečna akceptovať porušovanie princípov tvorby práva.

Všeobecné súdnictvo evidentne nevie, kto tu vládne

Po rozsudku pre zmeškanie vo veci Matúša Šutaja Eštoka sa jeden z ministrov Ficovej štvrtej vlády (Takáč) rozčúlil. A úprimne sa podriekol. Vyzerá to, ako keby sme ani nevládli!

Nechtiac odkryl názory vládnucich politikov na vzťah medzi exekutívou a súdnou mocou. Ak vládneme, súdy logicky poslúchajú.

Pribúdajú rozsudky a rozhodnutia potvrdzujúce, že v slovenskej justícii platí, na pozadí sudcovského sľubu, zásada „padni, komu padni“.

Obžalovaní Ján Čurilla a ďalší policajti sa zatiaľ nepostavia pred súd. Prípravné konanie bolo sfušované a plné chýb, predovšetkým do očí bijúcej zaujatosti vyšetrovateľa.

Naopak, obžalovaní Tibor Gašpar a spol. sa zrejme dočkajú nariadenia hlavného pojednávania vo svojej veci.

Minister vnútra Šutaj Eštok neuspel pri napádaní rozsudku pre zmeškanie a neodvrátil ani exekúciu, Ústavný súd ho tiež odmietol a do toho sa ešte policajt Pavol Ďurka po súdnej výhre vrátil do služby. S ním sa tam vrátia, s najväčšou pravdepodobnosťou, aj ďalší piati kolegovia.

A nezabúdajme na druhé, hoci zatiaľ neprávoplatné odsúdenie Dušana Kováčika predsedom Špecializovaného trestného súdu, nominovaným súčasným ministrom spravodlivosti.

Generálny prokurátor úplne stratil dôveru vlády

Viaceré rozhodnutia generálneho prokurátora v prebiehajúcich trestných veciach sú vydávané bez ohľadu na to, kto je ich adresátom.

Ak si niekto dá námahu a začíta sa do týchto uznesení generálneho prokurátora, vypočuje si jeho kritický hlas o zbytočne rastúcej kriminalite podnietenej zbabranými novelami Trestného zákona, o vlažnom prístupe k vyšetrovaniu korupcie u nás (v rebríčku štátov sme sa za ostatné dva roky prepadli o 14 miest a sme piati odzadu v EÚ), musí uznať, že generálny prokurátor vyvíja zákonom predpísané úsilie účinne chrániť zákonnosť a vrátiť výkon trestnej politiky na správnu trajektóriu. Hľadať za tým inú motiváciu nedáva zmysel.

Ukážkovým príkladom objektívneho uplatnenia prokurátorskej moci sú rozhodnutia vo veci darovania lietadiel MiG-29 a ďalšieho vojenského materiálu Ukrajine predošlou vládou (nie exministrom obrany Jaroslavom Naďom). Potvrdzujú, že nedošlo k žiadnym úkonom zakladajúcim trestnoprávnu zodpovednosť. Žiadna politika – suché fakty, riadne vykonané dokazovanie, adekvátne právne posúdenie a závery.

Prirátajme k tomu správne žaloby generálneho prokurátora proti rozhodnutiam ministerstva a ministra vnútra, pri ktorých oprávnene očakávame ich úspech.

Výdatnou podporou pre súčasné neľahké rozhodovanie Ústavného súdu boli jeho návrhy a stanoviská. Ako ústavne legitimovaný subjekt sám môže požiadať Ústavný súd o vyhlásenie nesúladu zákona s ústavou, ústavnými zákonmi či právom EÚ. V prípade kajúcnikov toto oprávnenie aj využil. Ale aj jeho kritický hlas k iným výsledkom zákonodarnej činnosti (napríklad k rušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov, novele trestných predpisov) naznačuje vážne pochybenia v zákonodarnej činnosti aktuálneho parlamentu.

Politická reakcia? Generálny prokurátor a zjavne aj celá prokuratúra úplne stratili dôveru vlády (oznámenie Roberta Fica v nedávnych Sobotných dialógoch).

Konečne!

Vrátim sa k pôvodnej otázke: Čo sa deje v justícii a na prokuratúre?

Som, po toľkých rokoch právnej praxe v súdnictve, dosť presvedčený, že sa nedeje nič zvláštne.

Aktuálna zákonodarná a výkonná moc sa riadi podľa neslávne známej vety: „Vyhraj voľby a môžeš všetko.“ Toto východisko vládnutia sa evidentne stalo základom takého mrzačenia právneho poriadku a systému, ktoré v moderných dejinách Slovenska nemá obdoby.

Nahromadenie neústavností a nezákonnosti exekutívou, paradoxne ovládajúcou aj zákonodarný zbor, viedlo a aj dnes smeruje k zodpovedajúcej reakcii sudcovskej a prokurátorskej moci.

K rozhodnutiam a postojom, ktoré sú iba prirodzenými dôsledkami hrubého porušovania princípov právneho štátu. Opísané prekračovanie medzí ústavy a zákona sa už súdmi a prokuratúrou nedalo tolerovať ani prehliadať.

Nič zvláštne sa teda v justícii ani na prokuratúre nedeje.

Obe zložky štátnej moci si len plnia svoje ústavné a zákonné povinnosti. Záleží im na tom, aby štát a jeho moci fungovali pre všetkých rovnako, v záujme spravodlivosti a nádeje, že sa raz a navždy skončia pokusy vládcov o zneužívanie alebo bezduché prikyvovanie mocného justičného a prokurátorského aparátu. Bez ohľadu na to, kto bude víťazom volieb.