aktuality.sk | Tomáš Kyseľ
Štefan Harabin na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku 25. 3. 2024 Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk
Minulotýždňové rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý definitívne oslobodil Štefana Harabina v kauze jeho schvaľovania ruskej agresie proti Ukrajine, vyvolalo vlnu nadšenia v prostredí slovenskej dezinfoscény.
Skutočnosť, že bývalý minister spravodlivosti sa podľa súdu nedopustil žiadneho trestného činu, je len jedným z dôvodov pre radosť, ktorá prepukla v tábore Harabinových prívržencov.
Tým druhým je ich presvedčenie, že slovenský Najvyšší súd svojím verdiktom v podstate vyhlásil, že Rusko nie je žiadnym agresorom. Rozhodnutie súdu takto interpretuje aj samotný Harabin, je to však v príkrom rozpore s tým, čo senát Najvyššieho súdu skutočne povedal.
Niekdajší sudca a neúspešný prezidentský kandidát čelil obžalobe pre prečin hanobenia národa a prečin schvaľovania trestného činu v súvislosti so statusom na Facebooku, v ktorom krátko po útoku Ruska napísal, že rozhodnutie prezidenta Putina zaútočiť na Ukrajinu schvaľuje.
Harabina najskôr spod obžaloby oslobodil Špecializovaný trestný súd v Pezinku a minulý týždeň jeho verdikt potvrdil aj Najvyšší súd. Nepodarilo sa totiž „bez najmenších pochybností preukázať, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, je trestným činom“.
Už krátko po rozhodnutí Najvyššieho súdu množstvo dezinformačných stránok na sociálnych sieťach začalo správu o Harabinovom víťazstve zdieľať aj s titulkom „Rusko nie je agresor“. Aj sám Štefan Harabin začal do sveta okamžite šíriť myšlienku, že Kremeľ dostal od slovenských súdov nečakaný darček.
„Je to najvyšší súd členského štátu EÚ, ktorý povedal právoplatným konečným spôsobom, že Rusko nie je agresor, že Rusko neporušuje medzinárodné právo,“ vysvetľoval poslucháčom v proruskej Infovojne.
Čo povedal Najvyšší súd
Realita je pritom úplne iná. Prvostupňový ani Najvyšší súd nikdy nepovedali, či Rusko je alebo nie je agresorom. Sudca špecializovaného súdu poukazoval na skutočnosť, že v čase vypuknutia vojny neboli Moskva ani Kyjev signatármi Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, a tiež na to, že Bezpečnostná rada OSN nevydala rozhodnutie o agresii.
Súd nepovedal, že Rusko nie je agresorom, ale konštatoval, že nie je spôsobilý riešiť otázku, či sa Rusko dopustilo aktu agresie. Prokurátor v odvolaní argumentoval, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou Rusko zločin agresie spáchalo.
S tým Najvyšší súd nesúhlasil, ale ani ten nevyhlásil, že Rusko nie je agresor. Senát Najvyššieho súdu doslova uviedol: „Žiada sa doplniť, že súdu neprináleží dávať záväzný výklad dejinných udalostí, ale najmä na označenie konania akéhokoľvek štátu ako zločinu agresie nepostačujú len domnienky alebo pravdepodobnosti.“
Súd treba rešpektovať
Inak povedané, slovenským súdom chýba jurisdikcia Medzinárodného trestného súdu aj rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN, vďaka ktorým by akt Ruska bolo možné trestnoprávne kvalifikovať ako zločin agresie. Súdy teda nepovedali, že ide o agresiu, ale to neznamená, že by povedali, že o agresiu nejde.
Slová Najvyššieho súdu, podľa ktorého mu „neprináleží dávať záväzný výklad dejinných udalostí“ sú pomerne jasné. Profesor trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Tomáš Strémy preto na margo Harabinových vyjadrení dodáva, že tento názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nevyhnutné plne rešpektovať.
„Aj napriek tomu, že časť verejnosti môže mať odlišný názor, ide o postoj súdnej autority a v podmienkach demokratického a právneho štátu je rešpektovanie súdnych rozhodnutí kľúčové,“ tvrdí.
Skutočnosť, že o útoku Ruska nerozhodla Bezpečnostná rada OSN či Medzinárodný trestný súd, tiež neznamená, že k spáchaniu agresie nedošlo. Bezpečnostná rada tak nikdy neurobí, pretože Rusko s právom veta je jej stálym členom.
Medzinárodný trestný súd zasa nemá nad Ruskom jurisdikciu, pretože nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu. Na druhej strane, už krátko po vypuknutí vojny ruskú agresiu odsúdilo Valné zhromaždenie OSN, rezolúcia získala 141 hlasov za, päť proti a 35 sa zdržalo. Rezolúcia však nie je právne záväzná.
Ešte vo februári 2022 aj slovenský parlament odsúdil ruskú agresiu a vyzval Kremeľ, aby zastavil útoky a stiahol svoje sily.