Deje sa tak napriek rozhodnutiam Ústavného súdu, odporúčaniam Benátskej komisie či Výboru OSN pre ľudské práva. Problém trvá hneď od vzniku Slovenskej republiky, teda už 33 rokov. Najbližšie voľby do samospráv obcí a žúp sa budú konať o desať mesiacov.

Rožňavské zastupiteľstvo totiž pred vtedajšími voľbami rozdelilo mesto na volebné obvody tak, že kým v obvode, kde kandidoval Mátyus, pripadalo na jedného poslanca 881 obyvateľov, v susednom obvode to bolo 174.

Najzávažnejšie je, že takýto postup sa opakuje dodnes v mnohých obciach a mestách a tiež v samosprávnych krajoch.

Ústava aj volebné zákony pritom jasne stanovujú, že voľby sú rovné a občania majú mať za rovnakých podmienok prístup k voleným funkciám.

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský je prvým verejným činiteľom, ktorý chce neústavný stav zmeniť. Do niekoľkých týždňov plánuje predstaviť svoj postup, ešte predtým, ako zastupiteľstvá obcí aj žúp v júni stanovia rozloženie volebných obvodov k októbrovým spojeným voľbám. Ohlásil, že sa obráti aj na Ústavný súd.

Zároveň v niektorých mestách vrátane Bratislavy dochádza k stretu dvoch zámerov. Prvým je rovnosť pri voľbách, druhým však je snaha o to, aby aj malé mestské časti mali istotu, že ich zastupiteľstvách bude zastupovať aspoň jeden poslanec.

Dobrovodský riešil Poltár z roku 2022

V ideálnej hypotetickej slovenskej obci, v ktorej žije päťtisíc ľudí a zastupiteľstvo má desať členov, by každý miestny poslanec mal zastupovať 500 voličov obce.

Benátska komisia, poradný orgán európskych štátov v otázkach ústavnosti, radí, aby odchýlka v tom, koľko ľudí jednotliví poslanci reprezentujú, nebola väčšia ako 15 percent. V našom prípade 425 až 575 voličov.

Aj najslabšia zo zvolených kandidátov na poslancov za obvod Poltár Lenka Sojková získala 565 hlasov, zatiaľ čo úspešným kandidátom z dvoch menších obvodov stačilo na zvolenie 85 a 48 hlasov.

Prípadom sa v roku 2023 zaoberal ombudsman Dobrovodský. Potvrdil, že odchýlka od ideálneho počtu voličov na jedného poslanca bola prekročená o 78 percent. Hodnota jedného hlasu v obvode Poltár bola výrazne nižšia než v dvoch menších obvodoch.

„Rovnosť volebného práva neznamená len to, aby každému voličovi patril vo voľbách jeden hlas, ale aj to, aby mal každý hlas približne rovnakú váhu,“ povedal a tvrdí, že v Poltári bol porušený volebný zákon.

Problém je podľa informácií SME v desiatkach z nich.

Nespokojný poslanec nazval ombudsmana „tento pán“

V lete 2025 prešovský župan a zároveň predseda KDH Milan Majerský poslancom oznámil, že ombudsman Dobrovodský zaslal župe list. „Ide o počty jednotlivých poslancov,“ ohlásil Majerský.

Do diskusie sa nikto z poslancov nezapojil, napokon väčšina súhlasila, že sa budú výzvou zaoberať v júni 2026, keď budú schvaľovať zloženie volebných obvodov pre jesenné župné voľby.

Dobrovodský župu upozornil, že vo voľbách 2022 pripadal v niektorých volebných obvodoch jeden poslanecký mandát na niečo viac ako 10-tisíc voličov, zatiaľ čo v iných to je takmer 15-tisíc. Zákon pritom priamo určuje, že na jedného župného poslanca má pripadať 12- až 15-tisíc voličov.

Dobrovodský kontaktoval podľa informácií SME napríklad aj Michalovce, poslanci sa jeho podnetmi zaoberali v závere minulého roka v špeciálne zriadenej komisii. Za nápravu stavu bol však jediný z nich.

Napríklad v obvode Juh spadá na jedného poslanca 1206 voličov, zatiaľ čo v obvode Stráňany 1662.

Primátor Miroslav Dufinec sa pre TASR zamýšľal nad problémami, ktoré by podľa neho náprava stavu priniesla.

„Ľudia sú zvyknutí chodiť na mnohé voľby na konkrétne miesto. Akákoľvek zmena môže priniesť nižšiu volebnú účasť, chaos pri samotných voľbách,“ hovoril.

Zákon o Bratislave pôjde na Ústavný súd

Hlavné mesto má ústavne sporný prístup k voľbám priamo nariadený v zákone o Bratislave, rovnako aj Košice. Nariaďujú, aby každá zo 17 mestských častí mala v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca. Vytvára to až drastické rozdiely v sile hlasu Bratislavčanov vo voľbách.

V niektorých častiach Bratislavy má voličský hlas pri voľbe mestských poslancov až osemnásobne slabšiu váhu než hlas v iných častiach mesta.

V Devínskej Novej Vsi pripadá na jediné miesto mestského poslanca vyše 17-tisíc obyvateľov, v Devíne len necelých 2000. Hoci majú Devín a Devínska Nová Ves výrazne rozdielny počet obyvateľov, obom prislúcha v mestskom zastupiteľstve jeden poslanecký mandát. V Čunove na jedného poslanca mesta pripadá 1688 obyvateľov.

V ideálnom prípade by na každý zo 45 mandátov mestských poslancov Bratislavy pripadalo približne 10 500 obyvateľov, aby mal hlas voliča rovnakú váhu bez ohľadu na to, v ktorom obvode, a teda mestskej časti volí.

V Čunove je odchýlka od tohto ideálu až 84 percent, v Devínskej Novej Vsi 62 percent. Až v trinástich mestských častiach je táto odchýlka vyššia ako desať percent, čo je spodná hranica, ktorú odporúča Benátska komisia.

Dobrovodský plánuje požiadať Ústavný súd, aby rozhodol o súlade zákonov o Bratislave a Košiciach s ústavou. Do termínov, kedy musia zastupiteľstvá rozhodnúť o podobe volebných obvodov, by zostávalo ešte niekoľko mesiacov.

Bratislavská župa kopírovala chyby predchodcov

S výraznými odchýlkami v sile hlasu voliča išiel do župných volieb 2022 aj Bratislavský samosprávny kraj.

Ideálom by tam bolo približne 13,5 tisíca voličov na každý z 53 poslaneckých mandátov v zastupiteľstve. V okolí Senca však na jedného poslanca pripadá vyše 19-tisíc voličov, zatiaľ čo v bratislavskej Vrakuni je to takmer o polovicu menej, asi 10-tisíc voličov.

Župní poslanci venovali materiálu o volebných obvodoch vtedy pätnásť minút. O veľkých rozdieloch vo váhe hlasov voličov nediskutovali.

Jedinou zmienkou bolo tvrdenie doterajšieho šéfa právneho oddelenia župy Matúša Šáraya, že k zvýšeniu disproporcií nedochádza. „Toto je povinná jazda zo zákona,“ povedal, keď uvádzal materiál. „Máme zachovanú proporcionalitu, lebo došlo k zvýšeniu počtu obyvateľov.“

Zdôvodnilo to tým, že chcelo zvýhodniť menšie obce, aby mali šancu na svojho poslanca. „Nikto určenie volebných obvodov z roku 2017 nespochybnil,“ tvrdila župa.

Krivenie volieb vidia súd aj OSN

Pravidlá, že Bratislava a Košice musia mestským častiam s malým počtom obyvateľov zaručiť aspoň jeden poslanecký mandát, odporujú ústave, čo už niekoľkokrát povedal Ústavný súd.

Zákony v roku 2006 napadol vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka, sudcovia však o prípade nerozhodovali a odmietli ich posúdiť.

O rok neskôr však už v ďalšom prípade súd konštatoval, že na jedného poslanca mestského zastupiteľstva by mal v každom volebnom obvode jedného mesta prislúchať približne rovnaký počet obyvateľov, bez ohľadu na mestské časti.

Zastupiteľstvo Martina by muselo z Tomčian vytvoriť samostatný volebný obvod, hoci v nich vtedy žilo len 183 obyvateľov. Ak by Martinčan uspel, sila hlasu obyvateľov Tomčian by bola násobne vyššia než ostatných obyvateľov Martina.

Na jedno poslanecké miesto v ostatných volebných obvodoch v Martine pripadalo vyše 1800 voličov. Nepomer medzi váhou hlasu obyvateľa Tomčian k ostatným Martinčanom by tak bol až desaťnásobný.

„Vytvorenie samostatného volebného obvodu v mestskej časti Tomčany (...) by v podmienkach mesta Martin viedlo k protiústavným dôsledkom spočívajúcim v porušení rovnosti aktívneho i pasívneho volebného práva,“ uzavreli sudcovia.

Voľby v Rožňave však nevyhlásil za protiústavné, pretože by sa dotkli ostatných zvolených poslancov, ktorí si v „dobrej viere“ uplatňovali svoje právo byť zvolený.

Mátyus sa mal podľa sudcov obrátiť na Ústavný súd ešte pred voľbami, keď zastupiteľstvo Rožňavy nové obvody schválilo, a nie až po voľbách, v ktorých neuspel.

Kandidátovi Mátyusovi však dal za pravdu o štyri roky neskôr Výbor OSN pre ľudské práva, ktorý uznal, že jeho práva boli porušené.

Slovensko malo podľa odporúčaní výboru pravidlá zriaďovania volebných obvodov upraviť v zákonoch, aby k podobným prípadom viac nemohlo dôjsť. Dodnes sa tak nestalo.