aktuality.sk | Marek Biró
Andrej Danko s Danielom BombicomZdroj: Facebook/Andrej Danko
Len pred pár týždňami koalícia pretlačila cez parlament nový trestný čin, podľa ktorého môžu skončiť vo väzení ľudia, kritizujúci Benešove dekréty. V base tak môže skončiť napríklad aj líder opozície Michal Šimečka, ktorého hnutie upozorňovalo na to, že dekréty doteraz umožňujú konfiškovanie majetkov Maďarom žijúcim na Slovensku.
Teraz dala do Národnej rady koalícia nový zákon. Ten môže pomôcť extrémistovi Danielovi Bombicovi vyhnúť sa väzeniu. Kým pri vyjadreniach proti Benešovým dekrétom chce koalícia posielať ľudí do väzenia, za popieranie holokaustu už nebude hroziť žiadne väzenie.
Poslanci SNS totiž do parlamentu predložili návrh zmeny Trestného zákona, ktorý takmer úplne zastavuje trestanie väzením všetky extrémistické trestné činy, akými sú hajlovanie či schvaľovanie holokaustu.
Koniec trestania za tričká s hákovým krížom
Dagmar Kramplová, Adam Lučanský a Milan Garaj do parlamentu predložili návrh, ktorý úplne mení trestanie extrémizmu na Slovensku. Ak by zmeny prešli v navrhovanej podobe, zo zákona by úplne zmizli niektoré trestné činy a pri ďalších by sa sadzby znížili natoľko, že by páchateľom hrozili maximálne podmienečné tresty či pokuty.
Najzásadnejšou zmenou je úplné vypustenie trestných činov výroby, rozširovania a prechovávania extrémistických materiálov. Poslanci argumentujú, že paragrafy sú nadbytočné a aplikačná prax s nimi mala problémy.
„Výroba, šírenie a prechovávanie extrémistického materiálu sa stáva legálnou činnosťou,“ upozornila poslankyňa Progresívneho Slovenska Irena Bihariová, ktorá sa téme extrémizmu dlhodobo venuje. Ak by teda polícia našla u obchodníka sklad plný tričiek s nacistickou symbolikou, hákovými krížmi alebo CD nosičov s neonacistickou hudbou, podľa novej úpravy by to samo o sebe už nebolo trestným činom.
Rovnako to bude napríklad aj pri hajlovaní na verejnosti alebo popieraní holokaustu, kde sa horná hranica trestu znižuje z troch na jeden rok. Prakticky teda vinník vyviazne maximálne s podmienkou.
Z paragrafu sa vypúšťa časť o „podnecovaní k obmedzovaniu práv a slobôd“. Podľa Bihariovej to znamená, že diskusia o tom, či by mali mať menšiny volebné právo, by sa stala legálnou.
Stručný súhrn navrhovaných zmien:
-
Extrémistické materiály: Trestné činy výroby, rozširovania a prechovávania extrémistických materiálov sa zo zákona úplne vypúšťajú. Samotná držba či predaj predmetov s extrémistickou symbolikou tak prestane byť samostatným trestným činom.
- Založenie, podpora hnutia potlačajúceho ľudské práva: Trest z pôvodných piatich rokov sa zníži na dva roky. Páchateľom tak bude častejšie hroziť len podmienka alebo alternatívny trest namiesto väzenia.
-
Prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv: Napríklad Za hajlovanie sa znižuje trestná sadzba z maximálne troch rokov na jeden rok.
- Výroba, rozširovanie a prechovávanie extrémistického materiálu: Tieto trestné činy by sa úplne zrušili.
-
Popieranie holokaustu: Pri popieraní holokaustu by sa znižila horná hranica trestu z troch rokov na jeden rok. Z paragrafu sa tiež vypúšťa postih za popieranie iných genocíd a vojnových zločinov uznaných medzinárodnými súdmi.
-
Hanobenie národa a rasy: V základnej sadzbe znižuje trest na maximálne jeden rok. Výrazne miernejšie budú trestaní aj verejní činitelia, ktorým sa sadzba znižuje z pôvodných 2 až 5 rokov na maximálne 2 roky.
-
Podnecovanie k národnostnej, rasovej nenávisti: Z trestného činu sa vypúšťa konanie spočívajúce v „podnecovaní k obmedzovaniu práv a slobôd“. Horná hranica trestu za tento čin sa zároveň znižuje z troch rokov na dva roky.
Tu je spracovaný novinársky text, ktorý sumarizuje stanovisko predkladateľky na základe jej vyjadrenia. Môžeš ho použiť ako samostatný blok v článku alebo ako reakciu „druhej strany“.
Kramplová: stop liberálnej totalite
Poslankyňa SNS Dagmar Kramplová na sociálnej sieti obhajuje návrh troch poslancov SNS zrušiť niektoré extrémistické činy a pri iných výrazne znížiť trest. V statuse ale nepíše, čo konkrétne chcú meniť. Miesto toho viackrát útočí na liberálov, progresívcov či médiá. Svoj návrh označila ako boj proti „liberálnej totalite“ a proti „ trestaniu za názor“.
„V právnom poriadku Slovenskej republiky aktuálne existuje možnosť, že za názor dostanete až osem rokov väzenia. Úplná šialenosť, ak si uvedomíte, že v niektorých prípadoch nedostanete takýto trest za zabitie človeka,“ uviedla Kramplová. Kramplová neskôr v statuse opäť útočí na liberálov s tým, súčasné znenie zákona podľa nej zneužívajú progresívni politici a médiá na prenasledovanie osôb s opačným názorom a na umlčiavanie kritikov. Konkrétny dôkaz, ktorý by podložil jej tvrdenia neuviedla.
Cieľom novely je podľa poslankyne „racionalizácia“ a odstránenie „gumených ustanovení“, ktoré umožňujú široký výklad. Tvrdí, že štát by mal trestať iba skutky s reálnym dopadom a násilie, nie myšlienky či politické postoje. „Odmietame zastrašovanie občanov za názory, napríklad na nelegálnu migráciu alebo LGBT ideológiu na školách,“ dodala.
Kolíková: Demokracia sa musí brániť
Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková z SaS upozorňuje, že znižovanie trestov pri týchto činoch je nebezpečné najmä v kontexte európskej histórie.
„Slovo je veľmi nebezpečné a ak nemá absolútne žiadne hranice, môže to viesť k tomu, že časť ľudí bude vyvraždená. To je osobitná skúsenosť Európy,“ uviedla Kolíková. Podľa nej sa demokracia musí brániť, aby demokraciou ostala, a nenávistné prejavy nemožno brať na ľahkú váhu.
Exministerka spravodlivosti potvrdila, že pri navrhovaných sadzbách (väčšinou do jedného roka, pozn. red.) by súdy ukladali najmä alternatívne tresty. „Pri väčšine asi bude podmienka, domáce väzenie alebo peňažný trest,“ vysvetlila exministerka.
Podľa poslankyne Ireny Bihariovej návrh SNS de facto „rozvracia schopnosť štátu chrániť spoločnosť pred extrémizmom“. Upozorňuje na absurditu situácie, keď koalícia na jednej strane kriminalizuje diskusiu o Benešových dekrétoch, no pri holokauste a extrémizme ustupuje.
Lex Bombic?
Návrh zákona prichádza v čase, keď sedí vo väzbe za extrémistické trestné činy Daniel Bombic, ktorý bol na internete známy pod prezývkou Danny Kollár. Toho zastupuje firma ministra obrany Roberta Kaliňáka. Konkrétne je jeho právnym zástupcom poradca premiéra a bývalý sudca Dávid Lindtner.
Bombic nie je stíhaný len pre „extrémne výrazy", ako to označil predseda vlády. Popri extrémistických skutkoch, ako sú šírenie extrémistických materiálov či sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd a podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti sú to aj prečiny nebezpečného elektronického obťažovania spáchaného z nenávisti. Z väzby poslal nedávno Bombic Kaliňákovi odkaz. „Žiadam o to, aby ste – ak to tak morálne cítite – zasiahli. Aby ste sa buď postavili verejne za vec, alebo to ďalej ignorujte a dokážete, že ste, žiaľ, koniec koncov iba jeden z nich,“ odkázal ministrovi.
Bombica trestne stíhajú za to, že na internete pravidelne šíril antisemitské, rasistické a homofóbne príspevky. Súd ho vzal do väzby po tom, čo porušil podmienky, ktoré mu pre pobyt na slobode určil súd.
V príspevkoch Bombic hajloval a často na fotografiách pózoval s rasistickým symbolom white power. Taktiež ho ukazoval aj keď ho najvyšší súd poslal späť do väzby. Mal aj svoju internetovú šou. Na jej natáčanie dokonca do Londýna, kde Bombic býval, priletel predseda SNS Andrej Danko.
Návrh SNS však môže Bombicovi pomôcť dostať sa z toho najhoršieho. Podľa zásady v trestnom práve sa na páchateľa vzťahuje zákon, ktorý je pre neho priaznivejší. „Akonáhle sa zásadne zmenia tresty a osobitne pre kauzy, ktoré sú živé, tak sa musí na to vzťahovať nová právna úprava,“ potvrdila Kolíková. Na otázku, či to Bombicovi môže pomôcť, odpovedala jasne: „Jednoznačne, určite áno“.
Ešte ďalej zašla v úvahe Irena Bihariová. „Ak sa konanie, ktoré bolo trestné, medzičasom stane legálnym, tak to konanie už nemôže pokračovať,“ vysvetlila Bihariová. Pre Bombica však naďalej môže byť problém prečiny nebezpečného elektronického obťažovania spáchaného z nenávisti, z ktorého je obvinený.
Aktuality.sk sa snažili spojiť s predkladateľom Adamom Lučanským. Ten nám nezdvihol telefón. Rovnako sme Slovenskej národnej strane poslali email s otázkami, na ktoré nám rovnako doposiaľ nereagovali.
Namiesto opravy zákona ho zužujú
Návrh SNS nie je podľa politológa a odborníka na krajnú pravicu Tomáša Nociara len náhodnou legislatívnou iniciatívou. Vníma ho ako súčasť širšej snahy vládnej koalície „bagatelizovať, relativizovať a spochybňovať“ problém politického extrémizmu. Upozorňuje, že tento fenomén sa pritom v posledných rokoch presúva z okraja do hlavného politického prúdu, čím sa stáva pre demokraciu akútnejšou hrozbou než v minulosti.
Nociar pritom priznáva, že súčasný Trestný zákon nie je dokonalý. Definícia extrémizmu v slovenskej legislatíve je podľa neho od začiatku problematická a sťažuje napríklad snahy o rozpúšťanie extrémistických politických strán.
„To, čo je dnes v slovenskej legislatíve zadefinované ako extrémistické trestné činy, totiž nie úplne korešponduje s tým, čo v skutočnosti politický extrémizmus predstavuje,“ vysvetľuje Nociar.
Súčasný zákon sa totiž zameriava najmä na prejavy rasovej či etnickej nenávisti a antisemitizmus. To sú síce znaky krajnej pravice, no podľa Nociara ide skôr o „zločiny z nenávisti“. Skutočný politický extrémizmus je definovaný snahou o zmenu demokratického zriadenia na nedemokratické.
„Ideálna úprava by si zaslúžila skôr rozlíšenie medzi týmito dvoma javmi, ktoré by viedlo k faktickému rozšíreniu postihovania tohto druhu protidemokratického konania,“ tvrdí odborník. Návrh SNS však podľa neho robí presný opak a namiesto odbornej reformy prichádza s politicky motivovaným zúžením mantinelov pre trestanie extrémistov.