Vo štvrtok po kritike od opozície, Európskej komisie či odbornej verejnosti prišiel do parlamentu zásadný pozmeňovací návrh. Aj ten však ráta so zrušením úradu a koncom jeho predsedníčky Zuzany Dlugošovej.

Burda v PR rozhovore obhajuje zrušenie úradu, a bez toho, aby dostal otázku na policajtov okolo Jána Čurillu, sám ich spomína.

Zákonnosť postupu úradu dosiaľ nespochybnila žiadna inštitúcia. Keď policajti požiadali úrad o ochranu, o jej pridelení rozhodovala prokuratúra.

Ochranu nijako nespochybnil ani Správny súd v Bratislave, ktorý v novembri zrušil personálny rozkaz, ktorým minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu postavil mimo služby vyšetrovateľa Pavla Ďurku. Zrušil ho práve preto, že minister si nevypýtal súhlas úradu.

Burda v platenom rozhovore hovoril aj o tom, že sa síce nevie vyjadriť, či si úrad dosiaľ dostatočne plnil povinnosti, no dodal, že „ak by boli tieto obvinenia pravdivé, určite by bolo potrebné zasiahnuť“.

Ide však o ojedinelý právny názor. So zámerom zrušiť úrad nesúhlasia Generálna prokuratúra ani ombudsman. Nadácia Zastavme korupciu upozornila na list 28 inštitúcií z celého sveta, ktoré sa proti zámeru tiež ohradili.

Hovorí, že nevedel, s kým si píše

Kto za rozhovor zaplatil a koľko, nie je jasné. Burda hovorí, že on ani jeho fakulta za PR článkom nie sú.

Rozhovor vznikol podľa jeho slov cez e-maily, no na meno redaktora či názov média, ktoré reprezentoval, si spomenúť nevedel. Nechcel ho poskytnúť ani na základe podpisov v e-mailoch.

Bulvárne denníky Nový Čas aj Plus 1 deň spadajú pod News and Media Holding, v ktorom Penta združuje svoje médiá.

Denník SME zaujímalo, kto bol zadávateľom spomínanej inzercie, aká bola jej cena, aj to, či v NMH nie je štandardné, že respondent je vopred upozornený, že sa vyjadruje do PR článku. Holding však na otázky dosiaľ neodpovedal.

Naopak, na platený PR rozhovor Burdu zareagoval samotný Úrad na ochranu oznamovateľov.

V reakcii pod názvom Keď nie sú argumenty, poslúžia platené články, dáva niektoré vyjadrenia Burdu na pravú mieru.

"Mrzí nás, že musíme reagovať aj na platené PR články a navyše s pánom dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduardom Burdom, no sme presvedčení, že pri dôležitých rozhodnutiach sú fakty dôležité," komentoval úrad platený rozhovor s dekanom.

„Existencia ÚŠP je za súčasných okolností potenciálnym kriminogénnym faktorom pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa,“ tvrdil Burda pred dvoma rokmi.

Rozhodnutia tamojších prokurátorov v ňom vraj vzbudzovali podozrenie z manipulácie trestnými konaniami, a teda podozrenie, že na úrade "môže s týmto cieľom pôsobiť aj zločinecká skupina“.

Návrhy prezentoval ako svoj „odborný a vedecký názor“, teda nie ako stanovisko fakulty, a zasielal ich ministerstvu ešte počas prípravy kontroverzného Trestného zákona.

Naposledy sa výraznejšie angažoval aj v prípade dnes už neprávoplatne odsúdeného guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra.

Krátko pred vynesením verdiktu verejne odkazoval sudcovi Milanovi Cisarikovi, že ak stíhanie nezastaví pre údajné premlčanie, a vynesie verdikt, spácha tým vraj trestný čin zneužitia právomoci alebo ohýbania práva.

„Ak by toto urobil, treba začať vyšetrovanie, a treba vzniesť obvinenie proti tomuto sudcovi,“ hovoril Burda v internetovej relácii Teraz takto s Ankou Žitnou, dnes moderátorkou RTVS.

Verdikt napokon padol a slová dekana sa nenaplnili.

Na vyjadrenia Burdu sa Smer odvolával aj v iných situáciách. Napríklad, keď kritizoval trestné stíhanie Roberta Fica a Roberta Kaliňáka za údajné založenie zločineckej skupiny, alebo keď bol proti rušeniu paragrafu 363, ktorý umožňuje Generálnej prokuratúre zastavovať stíhania.

Očakáva najvyššiu dotáciu

Burda si viackrát vyslúžil kritiku, bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková z SaS ho v čase rušenia špeciálnej prokuratúry označila za hanbu akademickej obce.

V uplynulých dňoch Kolíková upozornila, že fakulta pod Burdovým vedením má vysokú šancu uspieť v dotačnej výzve za milión eur, ktorú vypísalo ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska zo Smeru. Určená je pre vysoké školy, na ktorých sa študuje právo.

Na prihlásenie dalo ministerstvo uchádzačom len tri pracovné dni. Výzvu zverejnilo v stredu a prihlasovať sa bolo možné len do piatka.

„Kto splní podmienky tejto výzvy? No jedine asi ten uchádzač, ktorý o tom vopred vie a je pripravený,“ povedala Kolíková s tým, že by ju neprekvapilo, ak by bola úspešná najmä Burdova fakulta.

Na otázku, či je lehota troch dní na prihlásenie dostačujúca, priamo neodpovedalo.

Burda potvrdil, že Právnická fakulta UK sa o peniaze uchádza, odmieta, že by bola zvýhodňovaná.

S ministerstvom podľa neho komunikujú dekani všetkých štyroch právnických fakúlt verejných vysokých škôl, plus jedinej fakulty poskytujúcej štúdium mediácie a probácie mimo právnických fakúlt. "Už od augusta,“ povedal.

Suma na dotácie mala byť podľa neho pôvodne vyššia, ale štát ju znížil, lebo potrebuje konsolidovať rozpočet. Hovorí, že jeho fakulta by mala dostať z výzvy najviac peňazí, pretože je najväčšia.

Právnické fakulty si podľa neho pomáhajú s riešením formálnych náležitostí.

„Od politikov by bolo celkom pozorné, keby sa sústredili na svojich politických rivalov, a nezaťahovali akademickú obec do politických prestreliek," povedal Burda k výčitkám. "A ak to už musí byť, prosím, aby si najskôr overili fakty."

Svoje žiadosti o dotáciu SME potvrdili aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Trnavská univerzita a Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach.

Komentáru, či sa im trojdňová lehota na podanie prihlášky zdala primeraná, sa vyhli. Niektoré však potvrdili, že si s kolegami z iných fakúlt pomáhali.