Aj obhajoba disciplinárne stíhaného sudcu je obrazom súčasného stavu justície.

Niektoré zásadné námietky voči disciplinárnemu návrhu,
podanému proti sudcovi Jurajovi Babjakovi,
prednesené na disciplinárnom pojednávaní 24.11.2010

Z toho, čo sa mi kladie za vinu v disciplinárnom návrhu ,sa necítim byť vinným. Po mojom návrate na Krajský súd v Banskej Bystrici v januári 2007 som totiž zistil ,že: pri deľbe práce sa tam nerešpektuje: 1)ani zákon, 2)ani zdravý rozum a že sa tam 3)manipuluje a 4) podráža.

Ad 1) a 3) (nerešpektovanie zákona , manipulácia):
K 22.januáru 2007 som sa vrátil z Ústavného súdu na označený krajský súd ,pričom v rozvrhu práce na ten rok som bol zaradený do trestného senátu č.2.
Tým pádom  mal každý z troch trestných senátov (č.2,3 a 5) po štyroch sudcoch.
Stav neskončených vecí v hlavných druhoch agend na krajskom súde (To, T) bol  pred mojím príchodom nasledovný:
Odvolacia agenda To:    mesiac/rok;  senát – neskončené vecí (z toho staršie ako 2 mesiace)
12/2006:       č.2 – 29 (3);       č.3 – 19 (2) ;       č.5 -80 (53)
01/2007:       č.2 – 32 (1);       č.3 – 16 (2) ;       č.5 -64 (39)

Prvostupňová agenda T: mesiac/rok; senát – neskončené veci (z toho jednotliví sudcovia)

12/06:

č.2 - 7;              č.3 -  9;               č.5 -17
Mikluš -3           Bobor -1             CHovanko -2
Ďurta – 3          Palaj -  2             Škorpil -   6
Gago – 1          Ryant–  5            Deák –-5
Bušík -1            Bušík -1               Bednár – 4

V januári  2007 odišiel zo senátu č.2 sudca Gago, zloženie senátu č.3 sa nemenilo (znížilo sa  však zaťaženie sudcu Bobora, keďže sa stal predsedom krajského súdu) a zo senátu č.5 odišiel na dôchodok k 1.februáru 2007 sudca Škorpil.
Najvyšší počet neskončených vecí bol v senáte č.5,pričom situáciu ešte komplikoval odchod sudcu Škorpila .

Zákonnými spôsobmi riešenia situácie ,ktoré prichádzali do úvahy, boli: buď a) ponechať status quo, alebo ak by išlo o výraznú nerovnomernú zaťaženosť členov senátu č.5, b) pozastaviť tomuto senátu nápad nových vecí, prípadne c) všetky veci po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi, alebo ich časť, prerozdeliť náhodným výberom pomocou technických prostriedkov (§51 ods.4,5 Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon o súdoch“).
Predseda súdu však zvolil dodatok rozvrhu práce č.1 („dodatok  1“) z 18.1.2007,ktorým ma s účinnosťou od 22.1.2007 v podstate vymenil so sudcom Bednárom v senáte č.5.

Z hľadiska zákona a predovšetkým v konkrétnej situácii, išlo o nelogické rozhodnutie. Neskončené veci v senáte č.5 ,ktoré boli sudcovi Bednárovi pridelené ako sudcovi-spravodajcovi (okolo 40 odvolacích –To a štyri prvostupňové -T),boli totiž primárne veci senátu č.5 a nie veci jedného sudcu. Pokiaľ nenastanú osobitné okolnosti (uvedené v §51 ods.4 zákona o súdoch),musia byť v zmysle ods.5 citovaného ustanovenia vybavené v tomto senáte.

Keď však bol sudca Bednár preradený do iného senátu (č.2),jednak už nemohol tieto veci rozhodovať v senáte č.5 (lebo nebol jeho členom a teda zákonným sudcom) a jednak nemohli byť rozhodované ani v inom senáte, lebo nebol aplikovaný osobitný mechanizmus v zmysle §51 ods.4,5 zákona o súdoch.

Sudca Bednár sa však v mesiacoch január až september 2007 podieľal v senáte č.5  na rozhodovaní 40 odvolacích vecí To (v januári – 15 vecí a v ďalších mesiacoch spolu 25 vecí).V štyroch prvostupňových veciach T konal a rozhodoval doposiaľ prevažne v senáte, kam bol preradený (č.2),a to bez akéhokoľvek zákonného základu.

Uvedené tiež dosvedčuje, že neexistoval korektný dôvod pre moje vymenenie so sudcom Bednárom v senáte č.5.Sudca Bednár mal totiž v tomto senáte pridelené veci, ktoré bolo potrebné riešiť. To sa napokon aj dialo, avšak jeho účasť (a tiež aj účasť viacerých ďalších sudcov zo senátu č.2) v týchto veciach už po jeho preradení dodatkom 1 do senátu č.2 (teda od 22.1.2007) nemala žiaden zákonný podklad.

Moje preradenie (vymenenie) dodatkom 1, zo senátu č.2 do senátu č.5, nesledovalo teda primárne potrebu riadneho výkonu súdnictva. Išlo o zjavnú účelovú manipuláciu ,so zámerom ,aby mi bola riadiacim predsedom v tomto senáte (sudcom Chovankom) pridelená rozsiahla neskočená agenda po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi (čo sa napokon stalo už 25.januára 2007).

Problém neskočenej agendy po sudcovi Škorpilovi bol riešiteľný, ako už bolo uvedené, zákonným spôsobom (napr. pozastavením nápadu nových vecí v senáte č.5, alebo prerozdelenm tejto agendy, celkom alebo sčasti, náhodným výberom).Účelovým preradením ma do senátu č.5 a tam mi pridelením tejto agendy(popri bežnom nápade nových vecí) boli porušené zákonná zásada náhodného výberu, a teda zákonný zákaz ovplyvňovania pridelenia vecí (§51 ods.1,2 zákona o súdoch),lebo nešlo o náhodné pridelenie vecí sudcovi ,ale išlo o účelové pridelenie sudcu k veciam.

Pridelením mi naviac – popri bežnom nápade nových vecí -14 odvolacích To a 5-tich prvostupňových T vecí v jeden deň, bola evidentne porušená aj zákonná zásada rovnomernej zaťaženosti sudcov (§52 ods.1 zákona o sudcoch) a zákonné právo sudcu mať rovnaké povinnosti za rovnakých podmienok(§34 ods.1 zákona č.385/2000 Z .z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov ;ďalej len „zákon o sudcoch“).

Názorne to vyplýva aj z pripojených prehľadov. Aká rovnomerná zaťaženosť a rovnaké podmienky, keď v januári 2007 napr. štyrom sudcom zo senátu č.3 zostalo nevybavených 16 odvolacích To vecí (v podstate nový nápad, pretože len 2 veci boli staršie ako 2 mesiace) ,kdežto mne samému pridelil sudca Chovanko po sudcovi Škorpilovi v tom istom mesiaci naraz 14 starých odvolacích vecí ,z ktorých najmladšia mala 7 mesiacov? V senáte č.3 v agende T zostalo koncom decembra 2006 trom sudcom dve alebo jedna neskončená vec, pričom mne v januári 2007 bolo pridelených naraz 5 vecí z agendy T.

V zmysle čl.2 ods.2 našej ústavy štátne orgány môžu konať iba spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavným princípom legality sa však predseda krajského súdu evidentne necítil byť viazaný. Dosvedčuje to jeho úporná snaha presadzovať dodatok 1 za každú cenu, t. zn. aj za cenu porušovania viacerých vyššie označených zákonných zásad, ktoré sú imanentnou súčasťou riadneho výkonu súdnictva.

Ad 2 (nerešpektovanie zdravého rozumu).
Pridelenie mi v jeden deň –  a popri bežnom nápade vecí - v podstate celej neskončenej rozsiahlej agendy  po služobne najstaršom sudcovi na krajskom súde ( rozsahom viac  ako 30 000 strán),ktorá nebola riešiteľná roky, je zlomyseľnosť, ktorá odporuje aj zdravému rozumu.
Pri takomto spôsobe prideľovania vecí  nemôžu byť - možnosť vytvorenia uceleného racionálneho systému práce sudcu, ako aj možnosť plynulo konať vo všetkých pridelených veciach - reálnymi očakávaniami, ale iba ilúziami.

Ad 4 (podraz).
Nerešpektovaním zákona, účelovou manipuláciou a potieraním ešte aj zdravého rozumu, bola úmyselne vytvorená situácia ,ktorá je ľahko zneužiteľná .Disciplinárny návrh je využitím resp. zneužitím už vytvorenej zneužiteľnej situácie a znamená podraz. Predseda krajského súdu je spiritus rector vytvorenia zneužiteľnej situácie a jej následného zneužitia.
V neposlednom rade treba tiež dodať, že disciplinárny návrh je v snahe pričítať mi subjektívne prieťahy v konaniach,v zjavnom rozpore aj s realitou.

Z jeho textu napr. vyplýva, že v období február 2007 až október 2009 (33 mesiacov) som mal spolu v štyroch veciach spôsobiť 74 mesiacov prieťahov v konaní. To znamená, že za 33 mesiacov reálneho času som mal spôsobiť 74 mesiacov prieťahov v konaní (naviac ,do prieťahov sa započítavajú aj sobota, nedeľa ,dni voľna, dovolenka a práceneschopnosť).

Zo stavu trestnej agendy krajského súdu napr. za mesiac jún 2009 vyplýva, že v odvolacej agende som vybavil spolu 33 mne pridelených vecí (To-24;Tpo-9) a vypracoval v zákonnej lehote aj všetky rozhodnutia. Z disciplinárneho návrhu však vyplýva ,že v tomto mesiaci som spôsobil spolu 3 mesiace prieťahov v konaní (po jednom mesiaci vo veciach sp. zn. 1T 25/99,5 To 4/09 a 5 To 12/09).Vybaviť za mesiac jún 2009 v odvolacej agende 33 pridelených vecí a spôsobiť zároveň 3 mesiace prieťahov v konaní, je „magická realita“, ktorá sa môže odohrať iba na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

Na záver.
Z toho, čo sa mi kladie za vinu v disciplinárneho návrhu, sa teda necítim byť vinným.
Konať vo veciach som mohol len tak plynulo, ako mi to limity na Krajskom súde v Banskej Bystrici umožňovali. Tými limitmi bolo najmä to ,že pri pridelení mi vecí sa nerešpektoval ani zákon, ani zdravý rozum, manipulovalo sa a keď treba, tak aj podrážalo.