Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/libraries/phpmailer/language/user.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2

Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/libraries/phpmailer/language/user.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2

Warning: include() [function.include]: Failed opening '/www/s/u/u23979/public_html/libraries/phpmailer/language/user.php' for inclusion (include_path='.:/usr/local/php53/share/pear') in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2
Miesto pre názory z prostredia justície o justícii

Miesto pre názory z prostredia justície o justícii

1. Katarína Javočíková, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave - k práci na permanentne preťažených súdoch:

 

Žijeme v rýchlej dobe, v ktorej efektivita a čo najvyššie čísla je prvoradý fetiš, ktorému sa podriaďuje všetko ostatné. Aj ľudské zdravie v zdravotníctve, kvalita vzdelávania našich detí v školstve, či súdne rozhodnutia v súdnictve.

 

Súdy a sudcovia boli a sú aj v súčasnosti posudzovaní najmä podľa množstva súdnych vecí, ktoré rozhodli, koľko nevybavených vecí im zostalo  a ako dlho im rozhodovanie trvalo. Prieťahy v súdnych konaniach sú ako stigma, ktorej sa treba za každú cenu zbaviť. Veď za každou vecou sú ľudia, ktorí čakajú na spravodlivosť.... áno, je to tak.

 

Obmedziť však vnímanie ľudí čakajúcich na súdnu ochranu len na to, aby sa k nej čo najrýchlejšie dostali, je rovnaká chyba, ako nútiť lekárov vyšetriť ako „na páse“ čo najviac pacientov a ešte aj zdravotníctvu ušetriť. Výsledkom je množstvo nespokojných pacientov, ktorí dostali len povrchnú zdravotnú pomoc, lebo nebol čas riadne zistiť ich diagnózu a predpísať správny liek.

 

Sudca, ktorý má v oddelení stovky nevybavených súdnych sporov, pretože štát mu nedokáže zabezpečiť primeranú zaťaženosť, sa môže dostať do ťažkej dilemy. Buď pracovať s pridelenými vecami „ako na páse“ s cieľom venovať im čo najmenej času a vybaviť čo najviac; alebo venovať každej veci toľko času, ako si jej náročnosť vyžaduje, čo znamená venovať veciam dlhší čas a vybaviť ich menej. S číslami sa nedá robiť kompromis...

 

Sudca sa tak ocitá v pozícii „robotníka práva“. V súdnych sporov má pritom účastníkov, ktorých zastupujú sofistikované advokátske spoločnosti. Tie na svoje klientske veci majú dostatok času a ich výstupy sú vysoko odborné, obsažné, poukazujúce na množstvo judikatúry, ktorá si často navzájom odporuje. A sudca by mal byť ten, ktorý sa s tým všetkým riadne oboznámi, vyhodnotí a rozhodne na koho strane je právo. Ak však chce obstáť v súdnej štatistike, je tlačený do toho, aby sa ani s komplikovanými prípadmi príliš nezdržiaval, minimalizoval dokazovanie a nepísal dlhé rozhodnutia. 

 

Na otázku či účastník sporu by viac potreboval rýchle súdne rozhodnutie s rizikom, že sa mu sudca dostatočne nevenoval a rozhodol preto nesprávne; alebo by radšej dlhšie čakal a mal pocit, že sudca sa v jeho veci vysporiadal so všetkým podstatným, neexistuje jednoznačná odpoveď. Podľa našej ústavy má každý právo, aby v jeho veci súd rozhodol zákonne a v primeranom čase. Naplnenie tohto práva občan prirodzene vyžaduje od sudcu. Veď na to je tu... Preťažený sudca pracujúci v spoločenskom matrixe naplnenia požadovaných číselných noriem na jeho výkon, však nemá veľa možností. Normy a kvalitu svojich rozhodnutí buď naplní za cenu úplného popretia osobného života a na úkor zdravia; alebo bude rozhodovať rýchlo na úkor kvality svojej práce; alebo kvalitne na úkor požadovaného množstva rozhodnutých vecí.

 

Reálny obraz slovenského sudcu na mnohých súdoch tak ani zďaleka nepripomína klasickú predstavu rešpektovaného, rozvážneho a múdreho sudcu, ktorý rozhodne spor po dôkladnom zvážení všetkých jeho okolností v súlade s právom. Skôr pripomína socialistického preťaženého úradníka, ktorý má naplniť stanovené normy. A keď nestíha alebo nevládze, treba ho zo systému vytesniť...

 

Logická otázka čo s tým, by mala smerovať voči štátu, ktorý zodpovedá za podmienky výkonu súdnictva. Pretože je mnoho súdov, ktoré sú preťažené, ale aj mnoho súdov, ktoré stíhajú s „čistým stolom“. Aj občania sú tak z hľadiska rýchlosti súdneho konania diskriminovaní rozdielmi na súdoch, ktoré majú rozhodnúť v ich veci. Chce to nevyhnutne inak nastaviť  systém. Aby sudca mal záruku, že mu bude prideľovaný len taký počet vecí, ktoré je pri dobrej organizácii práce schopný kvalitne rozhodnúť v primeranej lehote. Španieli to napríklad riešia tak, že ak na súd napadne príliš veľký počet vecí, je sudcom pridelený maximálne taký  počet vecí, ktoré môžu rozhodnúť v primeranom čase. Zvyšok vecí je pridelený do neobsadeného sudcovského oddelenia, do ktorého štát musí prideliť ďalšieho sudcu.

 

Každý sudca by si mal byť vedomý, že ústavnému právu občanov na účinnú súdnu ochranu zodpovedá jeho právo venovať každej veci toľko času, ktorý si vyžaduje kvalitné súdne rozhodnutie; a nepodľahnúť tlaku na plnenie číselných noriem. Aby toto právo sudcov bolo skutočne rešpektované, je nevyhnutné jeho uplatňovanie jednotne všetkým sudcami na preťažených súdoch.

 

 

 

2. Mária Laufová, sudkyňa v dôchodku - k zaťaženosti sudcov a právu občanov na spravodlivosť: 

 

1/ V každej dobe ,spoločensko politickej situácie žili a pracovali aj sudcovia. Riadili sa právnym systémom doby a boli viac menej pod tlakom politikov, ..........Boli aj hrdinovia,ale väčšina fungovala,musela, pre prežitie ,boli oddaní,zanietení,aplikovali zákon tvrdo,boli takí,ktorí sa snažili zmierniť jeho dopad...Tony Judt  v Povojnovej Európe opisuje,ako po vojne v Nemecku všetkých sudcov odvolali a potom sa potichu vrátili,nemali iných....u nás plynule prešli bez povšimnutia z jednej totality do druhej..a po roku 1989...spoločnosť,ktorá zažila pár rokov demokracie za prvej republiky...potom dve tvrdé totality..zaskočená novým svetom,novými vidinami...kde nebolo potreba očisty.....,v každej oblasti...,aj v súdnictve a toto sa vyrovnalo s minulosťou podobne ako každá iná oblasť spoločnosti...odvolať všetkých,kde vziať nových, na čom stavať,na akých hodnotách, sudcovia sa hľadali rovnako, ako celá spoločnosť....ako vyzerá spoločnosť,tak vyzerá aj súdnictvo...je to na  dlhú a hlbokú analýzu. Mne chýba v spoločnosti,a aj u sudcov  pokora,skloniť hlavu nad sebou,upratať si v duši, srdci a ísť ďalej,poctivo,s odhodlaním slúžiť veci,svojej práci,ľuďom.Vidieť seba,svoju prácu s nadhľadom,nie v uzavretom kruhu,poznať dôkladne ľudí,dobu,v ktorej žijú a na tejto nadstavbe aplikovať zákon, spravodlivosť pri výkone súdnictva.

A noví sudcovia...sú opäť obrazom svojej doby.....budúcnosť ukáže..

 

2/ Zaťaženosť sudcov....nie sú sami. Ľudia pri páse pracujú v  extrémnych podmienkach, veľa hodín, celé dni a noci za smiešne almužny.Akoby ani neexistoval Zákonník práce....Lekári pracujú niekedy so službou ,deň,noc a ďalší deň .. ..lekár musí riešiť za pochodu život človeka,byť naplno v strehu,jeho sebamenšia chyba môže stáť pacienta život .. sudcovi chybu napraví vyšší súd..a ako sudcovia,nie všetci sú na tom tak,sú operatéri,sú ambulancie v pohode,ako sudcovia,jeden súd je zaťažený,druhý v pohode,ale svoju prácu,poslanie musí vykonávať každý z nich,  nielen v ľahkých podmienkach,ale aj v ťažkých.Preto  sudcovia nemôžu  očakávať od spoločnosti toleranciu na preťaženosť.Ako  oni majú právo na kvalitnú zdravotnú starostlivosť,tak občania majú právo na poskytnutie spravodlivosti kvalitne a v primeranom čase.Na každom súde.

Aj sudcovia žijú a pracujú v kolektívoch,kde sú rôznu jedinci,rôzni predsedovia,rôzne medziľudské vzťahy.Sudca by si mal jednoznačne plniť svoju zákonnú povinnosť a oznamovať predsedovi,že nie je  možné v jeho senáte rozhodovať bez prieťahov pre nadmerný počet vecí a domáhať sa svojho práva na prideľovanie vecí....A pracovať...so všetkým úsilím,zodpovedne,koľko ešte vládze,ale udržať si aj mieru sebaúcty a nedať sa tlačiť tak,aby bolo ohrozené jeho zdravie. Nepodliehať  psychicky  tlaku,strachu s disciplinárky,necítiť tento stav ako osobnú krivdu,lebo to je objektívny stav....urobiť všetko,čo je v  jeho silách,zodpovedne s nasadením všetkých síl.Lebo je to práca,ktorú  robí rád,inak by nebol sudcom,...chce ju robiť a to,že je situácia raz dobrá a raz nezvládnuteľná,na veci nič nemení.

 

3/Predseda súdu..je jeden z nich,sudcov,pozná problematiku dôverne, jeho úlohou je  vytvoriť podmienky ,spolu s ministerstvom na riadny výkon súdnictva na jeho súde.Je to veľmi ťažká a zložitá situácia,ktorá si vyžaduje dôverné poznanie svojich sudcov,ich schopností,korigovať chyby a nedostatky, chváliť...aj to..treba,oceniť obetavú prácu sudcu...a snažiť sa byť objektívny,nevyvolať pocit krivdy a nespravodlivosti. Riešiť objektívne problémy s množstvom vecí,personálne ,materiálno technické , spolu  s ministerstvom,sudcov oboznamovať, s riešením,aby vedeli,že robí,čo je v jeho silách...Mal by jednať so sudcami o svojich zámeroch a byť prístupný diskusii.Nie autoritatívny,je predsa jeden z nich!

Ak má niekto 600 vecí ,nie je možné ich otočiť ani raz do roku,ale je potrebné zistiť organizáciu práce sudcu, skladbu  vecí atď.Lietajúci sudcovia,to je kardinálna úloha.Nie je možné spisy uložiť a čakať na sudcu,to je nemysliteľné...občan nemôže znášať dôsledky odchodu sudcov  do dôchodku,materskú....to sa  musí riešiť...Vo  všetkých veciach je potrebné konať.

 

4/Vo všetkých rezortoch sú problémy,každá moc má svoje problémy,ale je tu pre občana.Občana,ktorý tvorí spoločnosť,pracuje na rôznych pozíciách , pre  seba a pre nás   všetkých.

 

3. Ján Hrubala, sudca Špecializovaného trestného súdu - k integrite sudcovského stavu:

 

Roman Pataj po tom, čo sa Súdna rada oficiálne dozvedela, že Radoslav Procházka nemá „dostatočnú integritu“ na výkon funkcie luxemburského sudcu vytýka „nedostatok integrity“ aj celému sudcovskému stavu. Dôvodom je v podstate to, že je opäť ticho. 

Niežeby ticho, ktoré sa často rozhostí po niekedy až apokalyptických krokoch súvisiacich s justíciou (aj z jej vnútra) nebolo dôvodom na lamentovanie, ale že by neodobrenie Radoslava Procházku zo strany európskych štruktúr malo byť dôvodom na „vzburu slušných sudcov“, ako píše pán Pataj, to si nemyslím. 

Dôvodov je niekoľko, a ak niekomu budú pripadať „klišé“, nič sa s tým nedá robiť. Tak hovorí zákon. A s tým sa nedá tiež nič robiť, pokiaľ sa nezmení.

V prvom rade (nepíšem to prvý raz), sudcovia z povahy svojej funkcie nie sú a ani nesmú byť glosátormi politického života v krajine, ktorá im okrem iného zverila aj jeho nezávislú kontrolu formou svojich rozhodnutí.

Mlčať zo zákona

Tak ako sa nesmieme vysmievať z práce polície či prokuratúry a ostatných mocí v štáte (hoci v okruhu vymedzených vecí tú „prácu“ môžeme nielen kritizovať, ale jej výsledky aj rušiť a meniť), nemali by sme sa ani mediálne „búriť“ pri každej personálnej či inej avantúre nášho parlamentu, vlády alebo súdnej rady. 

Z veľmi jednoduchého dôvodu – nie sme tu od toho a zákon nám káže byť zdržanlivý. Zaklínadlo, že my sme tu na to, aby sme súdili, možno znie trápne, ale aj ja sa ním riadim.

Ak teraz niekoho napadne – tak na čo vypisuješ, na čo Združenie za otvorenú justíciu (ZOJ), ktorého som členom, vydáva stanoviská, chytí ma za slovo. Ale len naoko. Ja osobne, a obvykle aj ZOJ vypisujeme predovšetkým preto, aby sme vysvetľovali – aj to len vtedy, keď to považujeme za dôležité a potrebné. 

Nemyslíme si totiž, že vyššie opísaný modus operandi sudcu znamená zalezenie do kúta a úplné ignorovanie prostredia, v ktorom súdy fungujú. Chce to však mieru hodnú sudcu. 

Nie je nám sympatické búriť sa krikľúnskym prezentovaním toho, koho mali, či nemali zvoliť, ja ani moji kolegovia v ZOJ si nemyslíme, že našich názorových oponentov (aj ohľadne Procházku) máme právo nazývať iuris, či iné „tútky“ a preto píšeme radšej o zrejme menej zaujímavých a nudných veciach, ktoré zvyknú byť nudne nazývané „systémové opatrenia“ (napr. potreba širšieho diskurzu aj v personálnych veciach, potreba konkretizovania etických štandardov a pod.).

Viem, že Roman Pataj nemyslel druh buričstva, ktorý opisujem vyššie, ale nerozumiem, prečo práve v tejto veci očakáva záplavu kritiky Súdnej rady aj zo strany sudcov a viaže to  na zachovanie integrity sudcovského stavu. 

Nič menej, nič viac

Áno, z Európy sme opäť (a opäť v súvislosti s justíciou) dostali výprask. Situáciu nechcem v žiadnom prípade bagatelizovať, ale nestalo sa nič menej a nič viac, než to, že po luxemburskom neúspechu profesorky Patakyovej (čiste z dôvodu slabšej znalosti francúzštiny) kandidovali dvaja – advokát a skrachovaný politik menom Procházka a sudca Najvyššieho súdu menom Rumana. 

Nevšimol som si, že by niekto z médií tvrdil, že Rumana mal postúpiť (hoci v odbornej komunite je akceptovaným odborníkom na správne právo), len všetkým je jasné, že nemal postúpiť Procházka. 

Ten zo sedemnástich hlasov nedostal sedem a dostal desať. To všetko za situácie, keď už vtedy chýbajúci člen Súdnej rady profesor Kľučka, majúci za sebou vskutku úctyhodnú kariéru akademika i sudcu, z nej znechutený odchádza, súdna rada má za sebou viacero neúspešných volieb do rôznych inštitúcíí a vláda minimálne už dve neúspešné nominácie, pričom profesora Mazáka odmietla z vskutku prapodivného dôvodu výrazného vyčnievania z nominovaných.

Hrozné? Hrozné. Napraviteľné? Napraviteľné. Asi tak, ako sú veci napraviteľné voľbami, čiže nami. Do súdnej rady totiž nominuje nami zvolený prezident, nami zvolený parlament, nami spoluvytváraná vláda a polovicu (čo je minimálny medzinárodný štandard) jej členov volia sudcovia.  

PS. Radovi Procházkovi som v Banskej Bystrici pred niekoľkými rokmi „krstil“ jednu z jeho knižiek. Bola a je dobre napísaná. Podobne ako dobre boli napísané jeho diskusné vstupy v rámci podujatí, ktoré sme spolu s vtedajším riaditeľom Paľom Žilinčíkom ešte v rámci predchodcu Via Iuris (aj pre sudcov) organizovali. 

Na integrite knižky ani diskusných príspevkov (redukovali sme mu v nich cudzie slová) posledné udalosti nič nezmenili, hoci na integrite Radoslava Procházku sa nepochybne zmenilo mnohé. 

Mnohí si to všimli – aj viacerí členovia Súdnej rady zvolení sudcami a menovaní prezidentom. A to je dobre. Nedá mi však neskončiť myšlienkou spisovateľa Jaroslava Rumpliho, uverejnenou tiež v tomto denníku a tiež v súvislosti s Procházkom:  Obrovské nároky, ktoré máme na druhých, akosi nekorešpondujú s tým, čo svetu ponúkame my... 

Mimochodom, ak nám Luxemburg to miesto nezoberie, hľadá sa morálne a odborne bezchybne integrovaný právnik, ktorý vie minimálne po anglicky a po francúzsky. Že takí nie sú? Ale sú, len treba hľadať aj medzi mladšími ročníkmi a medzi tými, čo sa nepchajú.

 

Jarmila Jánošová, Okresný súd Banská Bystrica – podnet k preťaženým súdom :

K problematike nerovnomernej zaťaženosti súdov  chcem uviesť, že mám vedomosť o tom, že vo Francúzsku existuje/resp.existoval cca pred 15 rokmi/ inštitút tzv.lietajúceho sudcu.Jedná sa o mladých sudcov, ktorí súhlasia s tým, že určitú dobu/cca 5 rokov/, môžu byť prideľovaní podľa potreby na rôzne súdy. Myslím, že majú za to aj finančné príplatky a ak sa osvedčia, stanú sa sudcami na časove neobmedzenú dobu.

Odpoveď ZOJ:

Inštitút tzv. lietajúceho sudcu využívajú aj Španieli a Portugalci, a myslím, že je to dobrá cesta na preklenutie dlhodobých rozdielov v zaťaženosti súdov na dobu, pokiaľ sa neoptimalizuje ich personálne obsadenie.  Túto myšlienku sme už niekoľkokrát otvorili pri novelách zákonov, ale nikdy sa to neprevzalo v takejto podobe. U nás sme niekde na polceste v § 12 zákona O sudcoch. Máme možnosť dočasného pridelenia sudcu s jeho súhlasom na iný súd (aj rovnakého stupňa) v záujme riadneho zabezpečenia chodu súdnictva, s tým, že plat mu zostáva rovnaký a má nárok na preplatenie zvýšených nákladov spojených s cestovaním. V praxi to však je „bezzubé riešenie“, lebo koľkí sudcovia Vám dajú súhlas, aby z lepšie obsadeného súdu išli do horších podmienok na preťaženom súde?

Muselo by sa to nastaviť inak. Napríklad tak, aby sa to vzťahovalo na novoprijatých sudcov, ktorí by v rámci kraja ( v obvode ktorého je súd, na ktorý boli vymenovaní) mohli byť podľa potreby dočasne preložení  na iný (preťažený) súd aj bez ich súhlasu počas prvých 5 rokov výkonu ich funkcie . Samozrejme za úhradu nákladov a mohli by v tomto období dostávať aj určitý príplatok k platu ako kompenzáciu. Tento problém zatiaľ nie je riešený ani v novele , ktorá sa aktuálne pripravuje. Veľmi dôležitý bude ministerský audit na súdoch, podľa výsledkov ktorého sa prehodnotia počty sudcov na všetkých súdoch.

Ďakujeme za podnet a radi privítame aj ďalšie.

K. Javorčíková

 

Pamela Záleská – Okresný súd Nitra:

Skutočnosti, na ktoré poukazujete a ktoré rozoberáte vo Vašej úvahe, nevznikli včera a ani pred rokom. Ide o dlhodobo prehliadané a podceňované defekty, ignorovaním ktorých prichádza k narastaniu zložitosti viacerých problémov. Je to ako bujnenie rakoviny a za to bujnenie môžu predovšetkým jednotlivé vlády SR a nespôsobilosť jednotlivých ich úradníkov, ktorí nášmu  rezortu nerozumejú, náš rezort nepoznajú a míňajú čas a peniaze na vedenie žabomyších vojen, na horúce ihly, s ktorými šijú malé záplaty na justičné diery, ktoré svojou nekompetentnosťou, márnomyseľnosťou a malomeštiactvom zväčšujú.

 

Mojim základným predsavzatím pri nástupe (respektíve ešte pred nástupom) do funkcie bolo a stále je, že žiadna strana v konaní nesmie doplatiť na moju preťaženosť. Každý deň myslím na to, že mám v rukách štátom zverenú obrovskú moc rozhodovať o právach a povinnostiach ľudí, ktorí majú svoje životy, city, rodiny a spoliehajú sa na to, že rozhodnem zákonne a spravodlivo. Samozrejme, aj v primeranej lehote. Každý deň si pripomínam, že moje rozhodovanie nikdy neprispôsobím čiarkovému, tabuľkovému alebo inému „súťažnému“ systému a neustále s tým bojujem. Je to moja povinnosť. Lenže náš systém je postavený presne len na číslach a keď chcete argumentovať, že je nevyhnutné to zmeniť, znova musíte v rámci debaty o Vami identifikovaných problémoch použiť len čísla.    

 

Odpoveď ZOJ:

 

Kompetentnými osobami na riešenie problému preťažených súdov sú najmä vláda, parlament, ale aj súdna rada či prezident. Jediná účinná legitímna cesta, ktorú máme, je o problémoch verejne hovoriť. Ak našim veciam verejnosť porozumie (hlavne že v konečnom dôsledku je to o ne), s jej podporou naše ciele dosiahneme. V minulosti sme sa niekoľkokrát postavili voči zámerom vlády, ktoré oslabovali integritu sudcov, hromadnými podpisovými podnetmi. Tie vyústili aj do oficiálnych podaní na ÚS SR a boli sme úspešní (napríklad platové reštrikcie, bezpečnostné previerky sudcov vo výkone a iné).

 

Dôležité je, aby sme ako stav boli solidárni a aspoň v hlavných cieľoch ťahali za jeden koniec. Teraz to tak veľmi nevyzerá, ale snáď to ešte príd

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Úvahy, články, návrhy Miesto pre názory z prostredia justície o justícii

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri