Predseda súdnej rady Mazák: Ficova pozícia je ťaživá, vulgarizmy v Nitre sú šokujúce (+video)

Foto N - Vladimír Šimíček| Monika Tódová | 4. mája 2022 | dennikn.sk |

Foto N – Vladimír Šimíček

Jediné vysvetlenie, prečo advokátska komora dovolila Davidovi Lindtnerovi byť znovu advokátom, je podľa predsedu Súdnej rady to, že nemala dosť podkladov a kvalitné informácie.

Parlament niekoľko dní rokoval o tom, či dá súhlas s tým, aby súd posúdil, či Robert Fico má byť stíhaný väzobne. Žiadny iný verejný činiteľ nemá takúto špeciálnu ochranu v ústave, prečo ju potrebuje poslanec?

Opravím vás, ešte ju má sudca Ústavného súdu. Na jeho väzbu musí dať súhlas plénum Ústavného súdu. Poslancov možno prirovnať k sudcom všeobecných súdov, títo ochranu nemajú, bola zrušená. Nevidím ani dôvod, aby bola táto ochrana poskytovaná poslancom a poslankyniam parlamentu. Ale existuje a problém sa trochu zveličuje. Parlament sa len má pozrieť do spisu, vypočuť si poslanca a zistiť či zo spisu alebo z jeho vyjadrenia nevyplýva, že ide o zneužitie prostriedkov trestného práva. Ak nie sú pochybnosti, žiadna dráma to nie je a parlament by mal dať súhlas. Je to v súlade s judikatúrou Ústavného súdu, keď sme dávali súhlas na stíhanie sudcov všeobecných súdov. Parlament sa žiadnym spôsobom nemôže dotknúť otázok viny. Toto je len obvinenie a začiatok celého stíhania. Niet o čom špekulovať, to by musel mať parlament právo vykonávať a hodnotiť dôkazy, a to nemá.

 
Ako má poslanec vidieť, či nedochádza k zneužitiu prostriedkov trestného práva?

Vtedy, ak by sa napríklad zo spisu alebo z vyjadrenia obvineného poslanca jasne ukázalo, že obvinenie je postavené na základoch, ktoré nemajú oporu v trestnom práve, ale napríklad majú oporu v jeho politických aktivitách, ktoré boli vykonávané v súlade s ústavou a so zákonmi. Ak by napríklad niekoho stíhali len preto, že bol opozičný politik, nesúhlasil s vládou. To by bolo jasné, že ide o zneužitie. Ale ak uznesenie o obvinení obsahuje jednoznačne trestnoprávne elementy, dôkazy a tie vylučujú, že ide o čistú politickú činnosť alebo sa za ňu vydáva niečo, čo bolo vykonávané v rozpore s platnými predpismi, tak to nie je problém. Či sa to preukáže, to je vec pre prokuratúru a v konečnom dôsledku pre súd. Keď sme na Ústavnom súde prvýkrát rozhodovali o sudcovi bratislavského okresného súdu, tak bolo neverejné zasadnutie pléna. Mali sme spis a priamo jeho sme sa pýtali, či má nejaký poznatok, že ide o zneužitie, napríklad preto, že nejako rozhodoval. Ale z obsahu spisu vyplynulo, že tam boli odposluchy, ktoré potvrdzovali, že pýtal peniaze, ukazoval osobe rozsudok, ktorý ešte ani nebol odobrený senátom, a v podstate to do istej miery doznal.

Hovoríte o sudcovi Škultétym. 

Nechcel som menovať, lebo je to už za nami. Vtedy sme súhlasili so zadržaním aj s väzobným stíhaním. Výsledok bol, že súd pána sudcu nevzal do väzby, a bolo to úplne v poriadku. My sme však odstránili prekážku bez toho, aby sme hovorili, či je vinný alebo nevinný. Stačila by aj dôvodná pochybnosť, že ide o zneužitie, nemuselo by to byť postavené na pevných základoch.

Opozícia hovorí, že ide o zneužitie trestného práva, no uznesenie hovorí, že práve Fico v rámci zločineckej skupiny zneužíval aj prostriedky trestného práva. Ako má byť poslanec schopný toto rozlišovať?

 

Spočíva to v tom, čo je obsahom sľubu poslanca Národnej rady. Musí sa rozhodovať podľa svojho vedomia a svedomia. Predpokladá sa, že 150 poslancov vie čítať, rozumieť textu, majú svojich poradcov a majú to s kým konzultovať aj v rámci poslaneckého klubu. Uznesenie má 105 strán a z takéhoto mohutného textu by zneužitie prostriedkov trestného práva vyplynulo. Poslanec nie je osamotený, majú možnosť diskutovať. Len povedať, že ide o zneužitie bez relevantných dôvodov, tak to je polcesta. Niekto hovorí, že ho stíhajú za politickú činnosť, ale treba ísť ďalej. Tá činnosť sa realizovala prostriedkami, ktoré sa zatiaľ ukazujú byť v rozpore s platným právnym poriadkom.

Pôvodne mali poslanci imunitu už pri samotnom stíhaní. Dlhé roky sa o tom viedla debata, kým sa to v roku 2012 zrušilo, len imunita na väzbu zostala. Prečo? Potrebujú poslanci chrániť samých seba?

Ochrana člena zákonodarného zboru pred väzbou je európsky štandard. Netreba za tým vidieť nič mimoriadne. U nás je špecifikum v tom, že sa to zrušilo u sudcov všeobecných súdov a bolo by vyvážené, keby takúto ochranu nemali ani poslanci. Kým ju majú, je to legitímne. Osobne by som nebol zrušil ani ochranu vo vzťahu k sudcom všeobecného súdu.

V prípade sudcov sa to zmenilo po kauze Búrka. Ústavný súd pri niektorých sudcoch dal súhlas a pri niektorých nie a ten rozdiel nevedel dobre odôvodniť.

Možno by ochrana nebola zrušená, keby sa toto nestalo. Nabudilo to Národnú radu a politicky riešili rozpaky nad tým tak, že túto kompetenciu Ústavnému súdu odňali. Nemal by som nič proti tomu, keby sme sa vrátili k pôvodnému stavu. Poistka chráni princípy právneho štátu a nie je to floskula. Ústavný súd by mal byť činiteľom, ktorý skúma len dôvodné pochybnosti a nemal by ísť v žiadnom prípade ďalej. Naše uznesenia mali v takýchto veciach jednu stranu. Tu to boli desiatky strán a chceli sa ponoriť do problému aj mimo kompetenčného rámca.

Debata o Robertovi Ficovi sa v parlamente naťahovala. Tento rozhovor vznikal v stredu ráno, hlasovať sa bude pravdepodobne o piatej. Môže to ovplyvniť rozhodnutie o väzbe? 

Naťahovanie času v parlamente je dovolená obštrukcia a legitímny prostriedok, nemožno voči tomu namietať. Keď, tak treba namietať pri tvorbe právnej normy, kde by sa napríklad povedalo, že keď sa rozhoduje o príslušnom návrhu, tak sa obmedzuje čas na rozpravu. Keby o tom diskutovali aj tri týždne, nemožno namietať. Parlament je suverénom. Diskusia nemôže ovplyvniť prácu orgánov činných v trestnom konaní, sú povinné postupovať plynule a bez zbytočných prieťahov a vykonávať všetky úkony, aby sa potvrdilo alebo vyvrátilo obvinenie voči poslancovi.

Neznamená to vlastne, že poslanca nie je možné zobrať do kolúznej väzby, pretože čas uplynie? 

Nepoznám obsah spisu, aké sú postupy orgánov činných v trestnom konaní, a neviem, koľko času musí uplynúť, aby sa vykonali také úkony, že už to zabráni tomu, aby konkrétny poslanec maril vyšetrovanie alebo ovplyvňoval svedkov. Za tri týždne, o mesiac môžu byť vykonané úkony, ktoré ukážu, že kolúzna väzba nemá opodstatnenie. Aj keby vtedy dal parlament súhlas, súd by to mal zvážiť.

Ústavný právnik Ivan Trimaj napísal, že poslanci by mali brať do úvahy aj to, či súhlas s väzobným stíhaním poslanca zmení zásadne rozloženie síl v politike. Súhlasíte s tým? 

Je od pána doktora Trimaja veľmi múdra myšlienka, vychádza z hlbokých znalostí ústavného práva a ústavnej histórie. Ukazuje to na to, čo som hovoril na začiatku – parlament by mal preskúmať len to, či nejde o zneužitie prostriedkov trestného práva. A keď nejde, súhlas treba vydať. Ak je poslanec vzatý do väzby, nastupuje zaňho náhradník. Politické pomery sa v parlamente nemenia a je to vyriešené. Doktor Trimaj len ponúkol myšlienku, ako nerozširovať úvahy zákonodarcov nad mieru, ktorá je nevyhnutná na takéto síce významné, ale pomerne jednoduché rozhodnutie poslancov.

Zdržať sa pri hlasovaní chce aj poslankyňa OĽaNO Katarína Hatráková, ktorá povedala: „Kolega Fico je poslanec, to nie je ‚obyčajný človek'. Poslanec za 600 rokov parlamentarizmu je istým spôsobom chránený, lebo musí byť, lebo demokracia." Naozaj poslanec nie je obyčajný človek?

Princíp rovnosti medzi ľuďmi je všeobsiahly či vo vnútroštátnom práve, v ústave, článok 12 alebo v európskych štandardoch, v charte základných práv EÚ. Všetci sme si rovní, ale je pravda, že princíp rovnosti je korigovaný. Napríklad, pilotom nemôže byť 15-ročné dieťa. Poslanec je obyčajný človek ako každá ľudská bytosť, ale pôsobí vo vysokej verejnej funkcii, a preto jeho ochrana môže mať komponent, ktorý z neho robí viac chráneného človeka. To je v poriadku. Myslím si, že pani poslankyňa nechcela povedať, že poslanec je viac, ale chcela povedať, že je v pozícii, kde jeho osobnosť, dôstojnosť, výkon verejnej funkcie sú chránené spôsobom, ktorý sa pri iných neuplatňuje.

Poslankyňa Hatráková sa chce pri hlasovaní zdržať a odôvodňuje to aj tak, že keby bolo krátko po voľbách v roku 2020, tak by hlasovala za väzbu, ale za dva roky Fico už podľa nej ovplyvnil, koho mohol. 

Je to legitímny názor pani poslankyne. Nevyzerá to nelogicky, ale je otázne, či to dostatočne zohľadňuje obsah uznesenia o vznesení obvinenia a súvisiace okolnosti. Najmä to, že súd pri spoluobvinenom rozhodol, že väzobné stíhanie je nutné. Toto by bolo potrebné zohľadniť pri tom, či dáme alebo nedáme súhlas. Spoluobvinený v tej istej veci je väzobne stíhaný.

Myslíte Roberta Kaliňáka, kde to už povedala odborná autorita.

Nielen jedna. Vyšetrovateľ to povedal, prokurátor a aj súd. Nemusí tam zostať, ale už bol vzatý do väzby. Pani poslankyňa zvýrazňuje význam plynutia času, ale je to argumentácia, ktorá odhliada od toho, čo som povedal.

Predseda parlamentu Boris Kollár zasa povedal, že si je istý, že Fico založil zločineckú skupinu, ale nech ho obvinia z rozkrádania miliárd a nie z toho, že niečo povedal na prezidenta Kisku. Ako takéto hodnotenia poslancov vnímate? 

Asi tak, že predseda parlamentu by chcel posilniť líniu obvinenia zo založenia zločineckej skupiny. Áno, keby sa to stalo, tak by to tú líniu posilnilo. Ale zatiaľ je stav vo veci taký, že založenie zločineckej skupiny bolo opísané hlavne so zreteľom na to, že sa porušovali niektoré zákony spôsobom, ktorý ukazuje, že vládnuca moc používala ľudí, ktorých sama dosadzovala do funkcie na aktivity, ktoré boli v rozpore so zákonom. Je to na rovnakej úrovni, ako keď niekoho obviníte z toho, že defraudoval eurofondy alebo sa inak obohatil.

Fico v rozprave povedal, že si myslí, že Smer vyhrá voľby, a dáva verejný sľub, že nech je to akýkoľvek poslanec Národnej rady, on nikdy nebude súhlasiť s väzobným stíhaním takéhoto poslanca. To je nejaký výmenný obchod? 

Myslím si, že povedať niečo také vopred je prejavom bezradnosti, ako sa brániť. Predstavte si, že poslanec bude obvinený z vraždy alebo z iných skutkov, kde väzobné stíhanie bude z troch dôvodov, nielen kvôli kolúznej väzbe. Takýto sľub do budúcna nezohľadňuje, že život je variabilný. Je to skôr také, že ešte čo by som povedal, aby som odvrátil prípadný súhlas parlamentu. Je to veľmi priehľadný manéver, ktorý by nemal byť vzatý na zreteľ. Ako poslanec by som to bral za pokus ma ovplyvniť nejasným a neurčitým sľubom.

Fico ako keby sa útokmi na orgány činné v trestnom konaní a na sudcov za posledné dva roky pripravoval na chvíľu, keď ho obvinia. Podarilo sa mu dosiahnuť to, čo chcel? Že časť verejnosti neuverí, že rozhodnutia sú zákonné a spravodlivé?

To je zložitá otázka. Tí, ktorí volia politickú stranu Smer, radi uveria tomu, čo Fico hovorí. Čiastočne tomu uveria aj ľudia, ktorí sa nazdávajú, že trojnásobný premiér by nemal byť obviňovaný z toho, čo sa na prvý pohľad podobá na politické aktivity, vládnutie, riadenie krajiny. Povedal to veľmi umne, s cieľom, že obvinenie má vetchý základ. Každý sa môže obhajovať spôsobom, aký uzná za vhodný, a jedným z nich je ovplyvňovanie verejnej mienky. Do istej miery sa to podarilo, ale kto racionálne uvažuje, tak vie, že obvinenie je začiatkom dlhej cesty, kde sa musí ukázať, či má reálny základ a či sa súdu predložia dôkazy, ktoré nijako nespochybnia, že došlo k naplneniu žalovaných skutkových podstát trestných činov.

Boli ste poradcom prezidenta Andreja Kisku, aj ste ho zastupovali, keď bežalo jeho vyšetrovanie. Ako si na to spomínate? Bolo to zneužívanie štátnych orgánov?

Bol som poradcom pre otázky právneho štátu, pre justíciu a bola to veľmi dobrá skúsenosť. Konkrétne si pamätám len na to, keď sa na mňa prezident obrátil s otázkou, ako treba postupovať pri vymenovaní nových sudcov Ústavného súdu a prípadne predsedu Ústavného súdu. Diskutovali sme o tom vo všeobecnej rovine. Už k poznatkom, že prezident bol vydieraný, hovoril s ním poslanec Bugár, hovoril s ním premiér Fico, bol tam prítomný minister Kaliňák, tak k tomu som sa dostal len veľmi sprostredkovane. Bol som len poradca, celá ťarcha rozhodovania spočívala na prezidentovi a on bol v celej situácii veľmi pevný. Nezdalo sa mi, že by podliehal nejakým tlakom alebo vplyvom. Každý takýto námet od nich považoval za niečo, čo bolo v rozpore s princípmi fungovania hlavy štátu, a tak sa to aj skončilo. Ale ja som pri tom nebol. Pokiaľ si pamätám, bol tam pán Krpelan a nemám dôvod mu neveriť. Považoval som to za niečo, čo bolo ďaleko za čiarou, ale vyvodenie dôsledkov som nechal na Andreja Kisku. Pre mňa to bolo prekvapujúce, pretože som zo starej školy. Prišlo mi nenáležité, aby niekto takýmto spôsobom zatlačil na prezidenta republiky, ale povedal som si, že je to pokus. Napokon, premiéri niektorých krajín sa stávajú predsedami ústavných súdov.

Čo ste prezidentovi radili, keď sa vás spýtal, či má byť Fico predsedom Ústavného súdu?

Keď sa ma na to spýtal, tak som to, samozrejme, vylúčil so zreteľom na to, že aj keby sa zdalo, že má patričné vzdelanie, tak ho nikdy neuplatňoval. Bol čisto politicky aktívny. Otváralo by to otázky spôsobilosti zastávať funkciu predsedu Ústavného súdu alebo sudcu. Čistá politická činnosť by nemala nikoho diskvalifikovať, ak sa zároveň venoval aktívne a profesionálne aj právu. Ako napríklad pán Mészáros. Bol síce politikom, ale aj vynikajúcim právnikom, čo za 19 rokov dokázal mnohými rozhodnutiami. Môj názor na vymenovanie Roberta Fica bol negatívny. A hlavne ma zarazilo, že nechcel byť radovým sudcom, ale predsedom. Sám som bol predsedom a to je rovný medzi rovnými. Keď som bol spravodajca, tak som slúžil ako každý iný, a buď som plénum presvedčil, alebo nie. V rozhodovaní som bol trináste koliesko v reťazci.

Videli ste záznam z mítingu Smeru v Nitre, ako tam vulgárne nadávali prezidentke?

Áno.

Spätná predstava, že by bol predseda tejto strany predsedom Ústavného súdu, je absurdná, nie?

Absurdná. Viete, jeho pozícia nie je ľahká, skôr by som povedal, že veľmi ťaživá, a v takej situácii už človek niekedy nedomýšľa dôsledky svojho konania. Nemyslím si, že keby situácia nebola taká napätá a nehrozilo mu to, čo mu hrozí, že by schvaľoval takéto aktivity. Skôr si myslím, že by bol oveľa zdržanlivejší. Dokonca si myslím, že ani vnútorne sa s tým veľmi nestotožňuje a dlhé roky v politike v ňom predsa vybudovali istú elementárnu slušnosť a zdvorilosť voči iným ústavným činiteľom. Áno, proti prezidentke dokáže politicky útočiť, dokáže pracovať na tom, aby nebola opätovne zvolená. Nechcem ho ospravedlňovať, toto bolo pre mňa veľkým šokom. Aj keď sa stotožňujem s tým, že slobodu prejavu nemožno veľmi obmedzovať, tak toto je za čiarou, pretože to ukazuje na to, že určitý segment spoločnosti si neváži nič a hlavne samého seba. Keď hlavu štátu takto osočíte, tak to nesvedčí o ničom inom, iba o tom, že niekto stratil nervy. Je to veľmi nedobrý signál aj do zahraničia, aj do vnútra. Ale neverím, že keby bol v inej životnej situácii, tak by takéto vyjadrenia podporoval. Sám veľmi dobre vie, že je to kontraproduktívne.

Ďalším ohrozením demokracie je podľa poslancov Smeru aj väzobné stíhanie advokáta Paru. Sú aj advokáti niečo viac, podobne ako poslanci?

Nie sú viac, ale výkon advokácie ako slobodného povolania je veľmi citlivá služba.

Pri advokátskych prípadoch sa často stretávame s tým, že je veľmi tenká hranica medzi tým, čo je ešte advokátska činnosť a čo už je činnosť v prospech zločineckej skupiny. Je to také ťažké rozlíšiť?

Je to veľmi ťažké. Advokát je do značnej miery povinný poskytovať právnu pomoc. Samozrejme, môže podľa zákona aj odmietnuť, ak je to v rozpore s právnym poriadkom, ale musí to citlivo zvažovať. Ak už právnu službu poskytuje, treba zisťovať, nakoľko vybočil z medzí slobodného povolania, ktoré je určované nielen právnymi pravidlami, ale aj etickými predpismi. A to je veľmi zložité. Napríklad povinnosť mlčanlivosti u advokáta je veľmi silná. Keď sa rozpráva so svojím klientom, je to ako spovedné tajomstvo a musí postupovať v záujme klienta. Každý prípad treba posudzovať veľmi individuálne, čo sa podľa môjho názoru v prípade pána advokáta Paru aj stalo a vyústilo to do jeho obvinenia. Väzobné stíhanie je už vec súdu. Pri odposluchoch, ktoré súd uznal za relevantné dôkazy, sa ukazovalo, že sa zúčastnil na tom, ako ovplyvňovať svedecké výpovede. Ale v zásade by som bol veľmi zdržanlivý a už samotné obvinenie by malo byť postavené na nepriestrelných faktoch.

Ako vnímate to, že Slovenská advokátska komora zrušila advokátovi a bývalému sudcovi Davidovi Lindtnerovi pozastavenie členstva, hoci je stále obvinený z korupcie a jeho prípad smeruje na súd?

Mám len jediné vysvetlenie. Je to asi nedorozumenie, ktoré vyplynulo z toho, že Slovenskej advokátskej komore neboli doručené všetky relevantné listiny a informácie. Ak by mali tieto informácie a takto by rozhodli, tak by otvorili otázku konzistentnosti vlastného rozhodovania o trestne stíhaných advokátoch, kde situácia konštantne ukazuje, že komora vie zasiahnuť a vie prijať opatrenia. V tomto prípade sa to nestalo. Ale skôr by som povedal, že nemali dostatok podkladov a viedlo to k rozhodnutiu, ktoré vzbudilo rozpaky.

Všetci členovia súdnej rady dostali list predsedu Okresného súdu Bratislava III, v ktorom sa sťažuje, že príslušníci NAKA si prišli po policajný spis vo veci obvinených Makóa a Beňu. Viete už niečo bližšie o tomto prípade? Má polícia právo prísť si po vyšetrovací spis?

Podnet som dostal v utorok ráno, už som ho čítal. Tých 27 strán obsahuje závažné údaje, ktoré treba preveriť. Ťažko sa vyjadriť, k čomu došlo. Ak sa namieta správanie sa policajtov, je to vec pre inšpekciu. Ak by malo ísť o zásah do nezávislosti súdu, treba to preveriť, ale v zásade nevidím dôvod, prečo by orgán činný v trestnom konaní nemohol žiadať od súdu spis aj s prílohami. Trestný poriadok to umožňuje. Podstatné je, či úkony vykonané NAKA mali právny základ. Už 11. mája o tom budeme rokovať a 18. mája by sme k tomu chceli zaujať stanovisko. To bude vychádzať z relevantných skutočností, ktoré si overíme na úrovni NAKA, Úradu špeciálnej prokuratúry a Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorá v tejto veci nejakým spôsobom konala napriek tomu, že príslušnosť už bola na Krajskej prokuratúre v Košiciach.

Keď sme robili rozhovor v januári, tak ste vyjadrili túžbu, aby sa do súdnej rady dostala nová generácia sudcov. „Prihováram sa celej sudcovskej komunite, ktorá bude voliť, aby uvážila, že za minulosťou treba urobiť hrubú čiaru aj tak, že sa nedostane do súdnej rady nikto, kto mal hoci aj neformálne kontakty s prostredím, z ktorého sa vygenerovali tie kriminálne skutky. Nikto, na kom leží tieň hoci len podozrenia, že mal kontakty s Marianom Kočnerom, Monikou Jankovskou a ďalšími ľuďmi, ktorí sú momentálne stíhaní." Ako ste spokojní s výsledkom volieb?

Výsledok volieb do súdnej rady je jasný. Všetci, čo boli zvolení, boli zvolení legitímne. Pokiaľ ide o západoslovenský obvod, tak došlo k zvoleniu troch zástupkýň v súdnej rade, ktoré pochádzajú iba z jedného súdu – Krajského súdu v Bratislave. Sudcovia a sudkyne tak rozhodli a treba to plne rešpektovať. Moja výzva sledovala to, aby bola súdna rada plne funkčná a aby jej zloženie prispievalo k očiste justície.

Za Bratislavu idú do súdnej rady sudkyne, ktoré vás vyzývali na odchod, sú proti reformám, sú proti spolupracujúcim obvineným, kritizujú vyšetrovanie veľkých káuz a chodia dávať rozhovory do portálu Smeru, ktorý vlastní Fedor Flašík. Má vôbec zmysel sa v justícii po tomto o niečo pokúšať? 

Ale samozrejme. Výzvy na odstúpenie mali podporu 60 sudcov.

Ale čo hovorí tento výsledok? Vy sa stále na justíciu pozeráte optimisticky. 

Opatrne optimisticky. Výsledok bol do značnej miery ovplyvnený koncepciou novej súdnej mapy. Som presvedčený, že veľa sudcov a sudkýň takto volilo preto, že tieto tri sudkyne jasne artikulovali nesúhlas so súdnou mapou. Tento faktor sa ťažko eliminoval. Tlak proti novej súdnej mape bol obrovský a sudcovskej obci v západoslovenskom volebnom obvode sa zdalo, že v prospech zachovania pôvodnej štruktúry súdov sa vyjadrujú najmä tieto tri sudkyne. Bol som rád, že sa vyjadrujú, ale menej rád som bol, že sa nevyjadrujú aj iní, a toto bol veľký problém. Keď sme boli na výjazdovom zasadnutí Krajského súdu v Trenčíne, tak skoro všetci súhlasili, že súdna reforma je potrebná, ale nechceli, aby sa ich tak veľmi dotkla, že by zasahovala do zaužívaných stereotypov. Faktor nesúhlasu mal veľmi významnú a možno aj dominantnú úlohu.

Ján Mazák (67) 

Predseda Súdnej rady SR. Narodil sa v Košiciach, vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity P. J. Šafárika, je profesor. V roku 1980 bol vymenovaný za sudcu, bol predsedom Mestského súdu v Košiciach. V rokoch 2000 až 2006 bol predsedom Ústavného súdu. V rokoch 2006 až 2012 bol generálnym advokátom Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu, pôsobil aj ako poradca prezidenta Andreja Kisku.

 

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Predseda súdnej rady Mazák: Ficova pozícia je ťaživá, vulgarizmy v Nitre sú šokujúce (+video)

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri