Do súdnej rady zvolili aj sudkyne, čo žalovali ministerku a bránili Žilinku

Noví členovia súdnej rady. Marcela Kosová, Dana Jelinková Dudzíková, Ayše Pružinec Eren, Peter Bebej a Peter Farkaš. Foto - TASR| dennikn.sk | Veronika Prušová | 22. apríla 2022 |

Noví členovia súdnej rady. Marcela Kosová, Dana Jelinková Dudzíková, Ayše Pružinec Eren, Peter Bebej a Peter Farkaš. Foto – TASR

Tri najhlasnejšie kritičky súdnej reformy a aktuálneho diania v justícii vyhrali sudcovské voľby do súdnej rady v západoslovenskom volebnom obvode.

Sudkyňa bratislavského krajského súdu Marcela Kosová sa po necelých troch mesiacoch vracia do súdnej rady. Vo februári sa svojho členstva vzdala, teraz je jednou z úspešných kandidátok, ktoré vo štvrtok zvolili do súdnej rady sudcovia a sudkyne vo voľbách v západoslovenskom volebnom obvode.

Kosová voľby vyhrala s prehľadom. Dostala 369 zo 511 hlasov. Ako jedinej sa jej podarilo presvedčiť viac ako polovicu sudcov a sudkýň Bratislavského, Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja. V tomto volebnom obvode volili aj sudcovia Špecializovaného trestného súdu.

Okrem Kosovej si sudcovia na západe krajiny zvolili aj jej kolegyne z krajského súdu Ayše Pružinec Eren a Danu Jelinkovú Dudzíkovú.

Na východe vyhral voľby spomedzi troch kandidátov prešovský krajský sudca Peter Farkaš. Na strednom Slovensku, kde volili sudcovia Žilinského a Banskobystrického kraja, zase uspel sudca Peter Bebej z Dolného Kubína, ktorý v tomto obvode kandidoval sám.

Do súdnej rady by mali nastúpiť 1. júla. Výnimkou je Kosová. Ako víťazka volieb v západoslovenskom obvode sa ujme funkcie ihneď. V súdnej rade nastúpi na miesto, ktoré zostalo prázdne práve vďaka tomu, že sa predtým vzdala členstva.

Prečo je súdna rada dôležitá

  • Jej členovia rozhodujú, kto má šancu stať sa sudcom. Odobrujú kandidátov a navrhujú ich na vymenovanie prezidentke.
  • Má hlavné slovo v tom, či a kedy sudca prejde na vyšší súd.
  • Súdna rada posudzuje, či sudcovia spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti, preveruje ich majetkové priznania.
  • Volí predsedov Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu či kandidátov na medzinárodné súdne posty.
  • Celkovo má osemnásť členov, deviatich volia sudcovia. Deviati zastupujú výkonnú a zákonodarnú moc. Po troch členoch tam nominuje prezidentka, vláda a parlament.

Regionálny princíp celkom nefunguje

Sudcovia a sudkyne prvýkrát volili na základe regionálneho princípu. Najmä na západnom Slovensku sa ukázalo, že nový spôsob voľby nemusí zabezpečiť, aby boli v súdnej rade zastúpené všetky kraje.

„Je tu síce regionálne obsadenie jednotlivými kandidátmi, možno však povedať, že pokiaľ ide o západoslovenský obvod, je príliš veľký a možno by tam bolo namieste spraviť nejaké korekcie,“ vyhlásil predseda hlavnej volebnej komisie Oliver Kolenčík.

O možných zmenách v obvodoch hovorí aj štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Ondrej Dostál (nominant SaS). „Je to krok správnym smerom, diskusia je možná napríklad smerom k tomu, či sú dostatočne dobre nastavené volebné obvody,“ povedal.

Po mesiaci sa rozhodla opäť kandidovať

„Dospela som k presvedčeniu, že množstvo času a energie, ktoré som do tejto práce vkladala aj na úkor sudcovskej roboty a svojho súkromia, sa míňa účinku,“ napísala začiatkom februára Kosová sudcom, keď sa vzdávala svojho členstva v rade. Dodala, že už nedokáže v súdnej rade pracovať s takým efektom, aký by si zaslúžila.

Vysvetlila, že jej rozhodnutie odísť ovplyvnilo najmä to, kto je predsedom a podpredsedom súdnej rady.

„Veľakrát som narazila, čo by mi osobne neprekážalo, keby sa to týkalo len mňa, som už veľká a pár modrín zvládnem. Lenže tie zrážky sa týkali všetkých vás. A riadne celú justíciu deformujú. A nie je ďaleko ten čas a bude zdeformovaná na totálku,“ napísala Kosová.

Po necelom mesiaci už dala súhlas s opätovnou kandidatúrou. Medzitým však k žiadnej zmene vo vedení súdnej rady nedošlo. Predsedom bol a stále je Ján Mazák. Nie je nominantom súdnej moci, ale parlamentu. K zmene dôjde len na poste podpredsedu rady. Miloš Kolek sa ho vzdal pred voľbami, pretože by inak nemohol znovu kandidovať. Ako je z výsledkov zrejmé, vo voľbách neuspel.

Marcela Kosová. Foto – TASR

 

Svoje rozhodnutie znovu kandidovať vysvetlila Kosová sudcom aj e-mailom. V ňom napísala, že si vybrala ťažšiu cestu, pretože to je podľa nej „jediný spôsob, ako zistiť, či mám za kým stáť alebo som len čudný kôl v plote“.

Diskusia o tom, či by Kosová nemala zo súdnej rady odísť, sa viedla už na jeseň 2019. Vtedy z Kočnerovej Threemy vyplynulo, že bola jednou z viacerých sudkýň, ktoré sa v minulosti zúčastnili na akcii organizovanej advokátskou kanceláriou. Išlo o „zabíjačku“, na ktorej bol aj Marian Kočner.

Kosová tvrdila, že z akcie odišla, len čo zistila, že je tam aj Kočner. Rovnako sa bránila aj vtedajšia predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková či bývalý predseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský.

Kosová patrí k hlavným kritikom súdnej reformy. Podieľala sa na otvorenom liste pre ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovu (za SaS), v ktorom ju vyzvali na stiahnutie reformy súdnej mapy. Podpísala petíciu za odstúpenie Jána Mazáka a vyjadrila podporu generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi po kritike jeho rozhodnutí podľa paragrafu 363.

Žaluje ministerku

Za organizovaním otvoreného listu ministerke či petícií stáli ďalšie dve úspešné kandidátky zo štvrtkových volieb, sudkyne Pružinec Eren a Jelinková Dudzíková. Pre sudcovskú komunitu ide o známe mená, a to najmä z mailovej komunikácie.

Obe sudkyne veľmi často vyvolávajú medzi sudcami diskusiu a informujú ich o svojich názoroch a postojoch. Upozorňujú ich na rôzne články, často linkovali najmä Hlavné správy, ktoré po vypuknutí vojny na Ukrajine Národný bezpečnostný úrad zablokoval.

Jelinková Dudzíková sa do povedomia sudcov mohla dostať aj ako autorka žaloby na ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, ku ktorej sa následne pridali viacerí kolegovia zo súdov. Dotkol sa ich Kolíkovej výrok, že súdnej reforme sa bránia aj skorumpovaní sudcovia.

Jelinková Dudzíková je aj blogerkou. Blog mala aj v Denníku N, no napokon sa autorsky usadila radšej v Pravde, pretože bola presvedčená, že Denník N jej text o petícii za odstúpenie predsedu súdnej rady stiahol z rebríčka najčítanejších blogov.

„Denník N bez vysvetlenia dôvodu s logickým pochopom vyradil z najčítanejších blogov moje blogy týkajúce sa výzvy na odstúpenie Mazáka,“ písala sudkyňa kolegom. Na vysvetlenie redakcie nepočkala. Dozvedela by sa, že jej text bol z rebríčka najčítanejších vyradený automaticky, pretože rebríček sa zostavuje podľa čítanosti za posledných 24 hodín.

Jelinková Dudzíková komentuje aj množstvo spoločenských tém. Kritizovala napríklad obrannú zmluvu s USA.

Jej zvolenie môže byť pre mnohých prekvapením, pretože v justícii pôsobí krátko. Sudkyňou sa stala len pred necelými dvomi rokmi. Predtým pôsobila ako advokátka a správkyňa konkurznej podstaty.

Z obvinenia Lindtnera bola v šoku

Naopak, jej kolegyňa z Krajského súdu v Bratislave Ayše Pružinec Eren je spomedzi nových členov súdnej rady v justícii najdlhšie. Sudkyňou je od roku 1993.

Je preto logické, že poznala aj mnohých sudcov, ktorých obvinili v marci 2020 v rámci policajnej akcie Búrka. Viac ako desiatka sudcov je podozrivá z toho, že u nich bolo možné ovplyvniť rozhodnutia alebo sami ovplyvňovali kolegov, ako majú rozhodnúť.

Keďže bola Pružinec Eren s mnohými obvinenými kolegyňa na krajskom súde, vypovedala v prípade ako svedkyňa. Jej odpovede boli väčšinou veľmi stručné. Nevedela o tom, že by títo jej kolegovia niekedy niekoho pri rozhodovaní ovplyvňovali. Jej sa to nestalo.

Pri sudcovi Davidovi Lindtnerovi, ktorý bol rovnako obvinený a dnes ako advokát zastupuje obvineného Roberta Fica aj Roberta Kaliňáka, bola zhovorčivejšia. Z jeho obvinenia bola „v šoku“, pretože ho pozná, odkedy bol justičným čakateľom. „Nikdy ani len náznakom som sa nestretla s tým, aby niekoho ovplyvňoval, a ani som nepočula o tom, že by niekoho ovplyvňoval,“ povedala vyšetrovateľom.

Toľko sa nerozrozprávala ani pri svojich bývalých spolužiakoch z vysokej školy, bývalom sudcovi Richardovi Molnárovi či vplyvnom právnikovi Zoroslavovi Kollárovi. Aj tí sú medzi obvinenými.

Na otázku, či teda považuje obvinenia svojich kolegov za opodstatnené, uviedla, že o tom rozhodnú orgány činné v trestnom konaní a nie ona. „Sudcovia totiž nevynášajú svoje závery podľa toho, čo si myslia, ale podľa toho, čo sa v konaní preukázalo,“ dodala.

Sudkyňa Ayše Pružinec Erensi preberá menovací dekrét členky súdnej rady. Foto – TASR

Súdi sa s poslancom Baránikom

Pružinec Eren pre týždenník Plus 7 dní povedala, že „korupčnosť“ sudcom prekáža. Prečo sa jej potom dotkli slová Kolíkovej o tom, že reforma súdnej mapy má popretŕhať aj korupčné väzby? Toto tvrdenie sa podľa nej „dotklo celého sudcovského stavu zjavne z dôvodu, že týmto argumentom vyslovuje kolektívnu vinu všetkých sudcov“.

Pružinec Eren sa pritom v minulosti musela sama brániť voči výrokom o tom, že je korupčnou sudkyňou. Za „najväčšiu korupčníčku“ na Krajskom súde v Bratislave ju pred voľbou do disciplinárneho senátu označil poslanec SaS Alojz Baránik. Bolo to v roku 2017.

Sudkyňa síce voľbou v parlamente prešla, ale za disciplinárnu sudkyňu ju nakoniec nezvolila súdna rada. Pružinec Eren sa voči Baránikovým vyjadreniam následne bránila civilnou žalobou, s ktorou na Okresnom súde v Bratislave I aj uspela. Sudkyňa Viera Hadrbulcová jej aj prisúdila odškodnenie 200-tisíc eur.

Rozsudok nie je právoplatný, pretože Baránik sa odvolal. Rozhodovať mal bratislavský krajský súd, kde Pružinec Eren pôsobí, a preto poslanec namietol zo zaujatosti celý súd. Spis tak skončil v Košiciach, kde o ňom na krajskom súde stále nerozhodli.

Pomery v rade sa nemusia zmeniť

Výsledky štvrtkovej voľby do súdnej rady v západoslovenskom obvode sa dajú čítať aj ako odkaz ministerke, čo si sudcovia myslia o jej reforme. Do rady totiž zvolili tri jej najväčšie kritičky.

O tom, že Kosová uspeje, nebolo pritom veľa pochybností. Pomôcť jej mohlo aj to, že ako kandidátku ju navrhlo Združenie sudcov Slovenska. To v predchádzajúcich voľbách vždy zavážilo. Lenže tento rok to celkom nezafungovalo.

Kandidátom tejto najväčšej stavovskej organizácie bol aj trenčiansky sudca Radoslav Svitana, ktorý skončil vo voľbách štvrtý.

Na druhej strane však faktom je, že sudkyne Pružinec Eren a Jelinková Dudzíková sú členkami združenia. A na nedávnom hlavnom zhromaždení, na ktorom si ZSS pripomínalo 30. výročie svojho vzniku, dostali aj s Kosovou osobitné ocenenie.

Obmena piatimi novými členmi však nemusí mať nakoniec veľký vplyv na fungovanie súdnej rady a výsledok jej hlasovaní. Súdna rada má totiž celkovo osemnásť členov, z toho deviati sú nominantmi prezidentky, vlády a parlamentu.

Rozhodnutia prijíma rada nadpolovičnou väčšinou hlasov.

Ak by teda chceli napríklad nové členky vyvolať diskusiu o výmene predsedu súdnej rady, potrebovali by aspoň dva ďalšie hlasy na to, aby podali návrh na odvolanie Mazáka. Ak by ich aj získali, je málo pravdepodobné, že budú mať napokon desať hlasov, vďaka ktorým by predsedu súdnej rady odvolali.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Do súdnej rady zvolili aj sudkyne, čo žalovali ministerku a bránili Žilinku

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri