Hlasovanie o súdnej reforme sa presúva. Koalícia sa blíži k dohode, debata je ešte o Krajskom súde v Žiline

| dennikn.sk | 25. marca 2022 | VERONIKA PRUŠOVÁ, MICHAELA BARCÍKOVÁ |

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a predseda Sme rodina Boris Kollár. Foto – TASR

Poslanci budú v stredu rokovať najskôr o novele stavebného zákona a potom o reforme súdnictva. Je to výsledok koaličnej rady a zároveň poistka pre Sme rodina.

Pred dvomi dňami to už vyzeralo, že sa koalícia na súdnej reforme dohodla a v piatok ju môžu definitívne schváliť. Vo štvrtok to už neplatilo a koaliční partneri sa dokázali dohodnúť len na tom, že rokovanie poslancov o súdnej mape presunú na budúcu stredu.

Najväčší problém momentálne predstavuje zrušenie Krajského súdu v Žiline, s ktorým pôvodne počítala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (za SaS).

Spolu s reformou súdov sa presúva aj novela stavebného zákona, ktorú pripravil vicepremiér Štefan Holý (Sme rodina), dohodli sa tak vládni politici na koaličnej rade. V tomto prípade ide o zákon, ktorý je dôležitý pre stranu Borisa Kollára.

„Obe reformy sú kľúčové,“ vysvetlil predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský, prečo sa oba body schôdze presunuli.

Novela stavebného zákona je zásadná pre naplnenie predvolebného sľubu Sme rodina o rozbehnutí výstavby nájomných bytov. Poslanci o nej majú hlasovať pred súdnou reformou. Sme rodina tak získava dôležitú poistku, aby jej návrh prešiel.

Pčolinský sa netají tým, že ak novela stavebného zákona neprejde, ich strana zasa nepodporí súdnu mapu. „Neprišiel som do parlamentu, aby som tu len sedel na zadku, ale aby som presadzoval náš program. Aký zmysel má byť v koalícii, ak neviete naplniť to, čo ste ľuďom sľúbili?“

 

Situáciu komplikujú regionálne záujmy

Na pripomenutie treba dodať, že rokovania o súdnej reforme boli komplikované od začiatku, keď ju ministerka predstavila. Prvý návrh Mária Kolíková prezentovala ešte ako ministerka strany Za ľudí na jeseň 2020, no narazila na nespokojnosť sudcov aj koaličných partnerov. Ďalší návrh predložila zhruba o rok neskôr a odvtedy sa ťahajú rokovania o jednotlivé sídla súdov, ale aj dôležité systémové opatrenia.

Pôvodne bola reforma rozložená do štyroch zákonov, ktoré samostatne riešili zmenu sídiel okresných súdov, krajských súdov a vznik dvoch mestských súdov v Bratislave a v Košiciach.

Podstatou reformy je zväčšenie súdnych obvodov, čím by mala byť zabezpečená na súdoch špecializácia. Znamená to, že menšie súdy sa zlúčia do jedného obvodu, pričom jednotlivé súdy nezaniknú. Jeden sa vždy stane sídlom obvodu a ostatné súdy jeho pracoviskami.

Dalo sa predpokladať, že práve s touto časťou reformy, teda s okresnými súdmi bude mať Kolíková v parlamente najväčší problém. Rušenie sídla súdu je záležitosť, ktorá automaticky spúšťa silný lobizmus celoštátnych aj regionálnych politikov z mesta, ktoré príde o tento status.

Nakoniec však Kolíková vo februári narazila so zmenami, ktoré sa týkali fungovania krajských aj mestských súdov. Tri zo štyroch zákonov reformy jej v Národnej rade napokon neprešli ani len prvým čítaním.

Do druhého čítania posunuli poslanci len okresné súdy, čo znamená, že práve cez tento zákon teraz koalícia zachraňuje reformu. Cez pozmeňujúci návrh k nemu chce presadiť aj reformu krajských súdov a aj vznik tých mestských.

Ak aj poslanci našli v prvom čítaní zhodu pri okresných súdoch, neznamená to, že počas mesiaca nelobovali za svoje regióny. Regionálne záujmy mnohých poslancov ďalej komplikujú rokovania.

Predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová to už označila za malomeštiacke naťahovačky. Michal Šipoš z OĽaNO jej odkázal, že „je ľahké sa vyjadrovať bratislavskej strane“, a reaguje, že súdy sa nemôžu rušiť od zeleného stola a do úvahy treba brať aj postoje poslancov, ktorí v daných regiónoch žijú a poznajú aj ich históriu.

„Nedá sa to jedným ťahom zničiť. Musíme byť féroví k celému Slovensku,“ dodal s tým, že sa treba predovšetkým vrátiť k súdnej mape, ktorá tu bola pred vládou Vladimíra Mečiara. V deväťdesiatych rokoch pribudli desiatky malých súdov a ďalšie pridal počas svojej éry minister spravodlivosti Štefan Harabin (za HZDS) v prvej vláde Roberta Fica.

Video: Koalícia sa stále nevie dohodnúť na súdnej mape. Poslanci hovoria, že na stole bolo už iks variantov. Autorka: Michaela Barcíková

Ministerka pred niekoľkými dňami navrhla ďalšiu verziu mapy. „Ak by ste ju videli, tak sa vám všetkým otvoria oči,“ komentoval návrh Juraj Šeliga (Za ľudí), ktorý bývalú stranícku kolegyňu Kolíkovú za to, čo navrhuje v súdnej reforme, často kritizuje.

Kolíková počítala len so zhruba dvadsiatkou okresných súdov, koaliční partneri to odmietli. Výsledkom je, že pokiaľ ide o okresné súdy, ich počet ostáva taký, aký prešiel prvým čítaním, čiže ich bude 46, no sídelných ich bude len 28. Ide o počet bez bratislavských a košických súdov, ktoré by sa mali zmeniť na mestské súdy.

Meniť sa ešte budú sídla súdov. Napríklad súd v Malackách sa stane zrejme sídelným namiesto Senice. Sídlo súdu zostane aj vo Vranove nad Topľou, za ktorý lobovala Sme rodina a odkiaľ pochádza poslanec Peter Pčolinský. Diskusia bola aj o súde v Starej Ľubovni, odkiaľ je predseda klubu OĽaNO Šipoš. Aj tam zrejme bude napokon sídlo súdu.

Kolíková to zatiaľ nechce komentovať a hovorí, že rokovania ešte pokračujú.

Blížia sa k dohode

Zároveň dodala, že koalícia sa už „dostáva k tomu, aby sme sa dohodli na všetkom“. Aj Šipoš si myslí, že sa už vládne strany blížia k dohode. „Ešte majú byť stretnutia s niektorými poslancami. Ale očakávam, že v stredu by to mohlo prejsť,“ povedal.

Pčolinský hovorí, že poslanci Sme rodina boli pripravení o súdnej mape rokovať už v piatok. „Mohli sme to už mať za sebou, ale jeden z koaličných partnerov si vyžiadal viac času, tak sme vyšli v ústrety.“

Bola to Sme rodina, ktorej poslanci vo februári väčšinu reformy pri hlasovaní v Národnej rade nepodporili. Teraz už môžu byť spokojnejší, za mesiac rokovaní dosiahli asi najviac ústupkov.

Problém je s odvolacím súdom v Žiline

Sme rodina napríklad trvala na zachovaní krajských súdov v Bratislave a v Košiciach. Tie by sa mali stať sídlami západoslovenského a východoslovenského odvolacieho súdneho obvodu, pričom ministerka pôvodne počítala s tým, že sídla budú v Trnave a v Prešove.

Pre stredoslovenský obvod navrhovala súd v Banskej Bystrici a v Žiline. Najnovšie však Žilina z návrhu vypadla a to je takisto problém pre niektorých poslancov. „Tento súd v pôvodnom návrhu bol, a tak sa poslanci pýtajú, prečo tam už nie je,“ hovorí Juraj Šeliga zo strany Za ľudí.

Kolíková potvrdila, že diskusia sa teraz zasekla na krajských súdoch. „Stále sa tu točíme dokola. Je to o tom, kde budú sídla a aké budú obvody,“ dodala s tým, že zatiaľ nie je dohoda ani na tom, koľko bude odvolacích súdov. Či tri, alebo štyri.

Veľký mestský súd v Bratislave asi nebude

Ústupok musela urobiť ministerka aj pri mestských súdoch. Pôvodne navrhovala, aby sa súčasné okresné súdy v Bratislave a v Košiciach zlúčili do dvoch samostatných mestských súdov. Túto myšlienku už pred piatimi rokmi presadzovala bývalá ministerka Lucia Žitňanská (Most-Híd), pri ktorej Kolíková pôsobila ako štátna tajomníčka.

Žitňanská napokon návrh mestských súdov nepredstavila. Kolíková išla ďalej, no v parlamente narazila. Najmä myšlienku jedného veľkého súdu v Bratislave poslanci spochybnili.

Šeliga napríklad vyjadril obavu z príliš veľkej koncentrácie moci na jednom súde. Mestský súd v Bratislave by mal totiž viac ako stovku sudcov, čo je viac, ako má v súčasnosti Najvyšší súd. Moc by mal pritom v rukách len jeden predseda. Zapochyboval aj o efektívnosti takéhoto riešenia.

Kolíková preto siahla po kompromisnom návrhu, ktorý bol alternatívou už v roku 2017. Namiesto jedného súdu v Bratislave vzniknú štyri mestské súdy rozdelené podľa špecializácie. Vznikne teda samostatný trestný, rodinný, obchodný a civilný súd. Šeliga hovorí, že je to v súlade s jeho požiadavkami a nemá za to problém zahlasovať.

Ani Sme rodina, ktorá pôvodne proti mestským súdom vystupovala, s takýmto návrhom problém nemá.

Tlačí ich plán obnovy

Ak koalícia naozaj nájde do budúcej stredy zhodu, nemusela by byť napokon ohrozená ani polmiliarda eur, ktorá je viazaná na Plán obnovy a odolnosti SR, a Slovensko tak bude môcť z európskych peňazí a nie zo svojho rozpočtu zaplatiť náklady na reformu našich súdov. O vyplatenie tejto sumy chcel premiér Eduard Heger (OĽaNO) požiadať Európsku komisiu už začiatkom apríla.

Termín by mohol stihnúť, ak by prezidentka Zuzana Čaputová nemala k schváleným zákonom výhrady a podpísala by ich čo najskôr.

Platbu by nemalo ohroziť ani to, že posledná časť reformy – správne súdy – prešla zatiaľ len prvým čítaním. Definitívne by ju mali poslanci schváliť na aprílovej schôdzi.