Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/libraries/phpmailer/language/user.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2

Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/libraries/phpmailer/language/user.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2

Warning: include() [function.include]: Failed opening '/www/s/u/u23979/public_html/libraries/phpmailer/language/user.php' for inclusion (include_path='.:/usr/local/php53/share/pear') in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2
Sudca Hrubala: Podozrenia na politické objednávky sú vždy, Súdnu radu treba otvoriť

Sudca Hrubala: Podozrenia na politické objednávky sú vždy, Súdnu radu treba otvoriť

| 28. máj 2017 o 19:41   |

AKTUALIZOVANÉ!

Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala. (Zdroj: SME - ARCHÍV)

Proreformné združenie sudcov Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank. Jeho podpredseda JÁN HRUBALA hovorí o neochote sudcov robiť zmeny.

Minulotýždňové voľby ôsmich členov Súdnej rady dopadli sklamaním pre tých, ktorí očakávali, že sudcovia vyberú výraznejších kolegov, ktorí presadzujú reformy či väčšiu otvorenosť justície. Kým konzervatívnemu Združeniu sudcov Slovenska sa podarilo pretlačiť všetkých šesť svojich kandidátov, reformnému združeniu Za otvorenú justíciu ani jedného. Jeden z jeho kandidátov, sudca pezinského špecializovaného súdu JÁN HRUBALA pre SME hovorí, že sudcom vyhovuje, ako justícia funguje dnes.

Sú výsledky voľby nových členov do Súdnej rady porážkou snáh o viditeľnejšie zmeny v súdnictve?

„Nepatrím medzi sudcov, ktorí lamentujú nad výsledkami. Voľby sú vždy reálnym odrazom situácie v nejakej pospolitosti, komunite alebo spoločnosti.

Ukázalo sa, že Združenie sudcov Slovenska, ktoré funguje predovšetkým ako organizácia chrániaca záujmy sudcov, dokáže sudcov osloviť.

Zrejme najmä členovia ZSS, čo je asi polovica sudcov, disciplinovane volili tých, ktorých navrhlo toto najväčšie a 'klasické' stavovské zoskupenie a rešpektovali odporúčania svojho demokraticky zvoleného vedenia. To stačilo na 'prekrúžkovanie sa'.“

Sudcovia však zároveň neprejavili dôveru ani jednému kandidátovi združenia Za otvorenú justíciu (ZOJ), ktoré je vnímané ako proreformné.

„ZOJ prinieslo do debaty nové témy, ktoré súvisia s otvorením justície.

A myslíme si, že netreba mlčať, keď šikanujú našich kolegov alebo niektorí zjavne zlyhávajú. Aj to sme považovali za agendu, ktorú treba presadzovať, aby sa zvýšila dôveryhodnosť justície.

Nepoviem nič nové, ak tvrdím, že čím je otvorenejší nejaký proces, tým je dôveryhodnejší.

Z výsledkov však nie som sklamaný, lebo tretina sudcov tomuto odkazu porozumela a dala nám hlas.“

Prečo sa ich nenašlo viac?

„Netrúfnem si kritizovať kolegov za to, že neporozumeli nášmu odkazu. Možno je to aj o ponímaní justície.

Naše povolanie nespočíva v predvádzaní sa a je dosť možné, že niektorí sudcovia nesúhlasia s aktívnejšou mediálnou prezentáciou nášho združenia, ktoré sa často vyjadruje k rôznym otázkam.“

Znamenajú výsledky aj to, že väčšine sudcov vyhovuje doterajšie fungovanie Súdnej rady a nechcú medzi sebou vidieť kritikov?

„Sudcom vyhovuje regionálny princíp zastúpenia. ZSS dalo do volieb kandidátov z každého regiónu a uspelo. Ale áno, sudcovia dali najavo, že im vyhovuje súčasný stav.

Nie je im blízke ponímanie volieb do Súdnej rady, ktoré by bolo podobné voľbám politikov. Odvážim sa tvrdiť, že doslova v neprospech ZOJ „zabrali“ aktivity, aké robilo združenie Via Iuris, ktoré na webe ukázalo, ako kandidáti vidia niektoré problémy justície a dalo im priestor na prezentáciu.“

Nebol to ideálny model, ako dať sudcom na výber?

„Mal som to šťastie, že som pracovne videl pomerne veľkú časť sveta a možno by sme si mali zvykať na takéto metódy.

U nás sa však ukázalo, že tento typ otvorenia procesu je sudcom cudzí. Nesúhlasím s tým, ale akceptujem to. Sudcovia volili tých ľudí, na ktorých dostali odporúčanie a nezaujímalo ich až tak, čo títo sudcovia hovoria verejne. Podľa mňa niektorých dokonca podozrievali z akýchsi politických ambícií – a na to sme citliví.“

Ak si niekto myslí, že politici vybavili napríklad zvolenie Radoslava Procházku ako kandidáta do Luxemburgu, má na to plné právo. Že to tak vyzerá, nemožno nevidieť.

Ako ste vnímali e-mailovú kampaň, ktorú pred voľbou robilo Združenie sudcov Slovenska, keď varovalo pred kandidátmi ZOJ?

„Sám som v osobnom liste sudcom vyjadril počudovanie nad tým, že namiesto toho, aby ZSS hovorilo o pozitívach svojho videnia sveta, hovorilo najmä o negatívach videnia sveta kandidátov ZOJ.

Sudcom to však bolo zrejme bližšie než možno preexponovaná predvolebná kampaň iných kandidátov.“

Zavážili tieto e-maily v konečnom dôsledku?

„Myslím si, že negatívna kampaň a kritizovanie protivníka v zásade neprináša efekt a úspech, čím do istej miery popieram predchádzajúcu odpoveď. Toto im však skôr hlasy ubralo“.

Stále však hovoríme o stádovitosti, keď väčšina sudcov volila podľa pokynu svojho združenia. Nie je to zarážajúce obzvlášť u sudcov, ktorí by mali mať na veci vlastný názor?

„Patrím k ľuďom, ktorí sa snažia trochu to zmeniť. Musím však povedať aj to, že medzi kandidátmi ZSS sú mnohí rešpektovanými osobnosťami vo svojom kolektíve. Aj ľudia, ktorí volili ZOJ, nemali problém dať hlas niektorým z týchto kandidátov.

ZSS urobilo z tohto pohľadu profesionálnu a dobrú prácu. Vybralo ľudí, ktorí nevyvolávajú nejaké kontroverzné nálady.

A áno, mnohí z nich doteraz verejne veľa nepovedali. Možno s výnimkou sudcu Miloša Koleka, ktorý podpísal vyhlásenie Päť viet kritizujúce pomery v justícii v roku 2009. Alebo aj s výnimkou Lenky Praženkovej a Jána Burika, ktorí sa takisto verejne prejavovali.“

Poviem jeden príklad za všetky – do rady sa dostal aj Daniel Hudák, ktorý je niekdajšou pravou rukou Štefana Harabina. Ako si vysvetľujete jeho úspech?

„Držím sa zásady, že hovorím najmä o tom, čo ľudia robia dobre a čo obdivujem. Nebudem „negatívne“ komentovať to, prečo ľudia volili toho alebo onoho. Na voľbu majú právo.

Daniel Hudák má rodákov zo Žiliny, bol predseda krajského súdu, je známy svojou činnosťou. Nepatrí medzi ľudí, ktorí, na rozdiel od jeho bývalého šéfa, hanobili náš stav. Zrejme neurobil žiadnu chybu, ktorá by odradila tých sudcov, ktorí ho volili.“

Je to predsa sudca, ktorý bol súčasťou kauzy Bonanno, teda známeho sudcovského večierka v Rajeckých Tepliciach. Nie je práve aj táto kauza jedným z dôvodov, pre ktoré má naša justícia najnižšiu dôveryhodnosť v celej EÚ?

"Naše všeobecné a totálne mlčanie pri kauzách ako Bonanno je škvrnou na justícii a tiež dôvodom, prečo jej verejnosť nedôveruje.

Nehovoriac o tom, že máme medzi sebou sudcu, ktorý neváha na svojich kolegov kydať vulgarizmy. Často vzniká podozrenie, že nie sme čitateľní pre verejnosť aj v súvislosti s rozhodovaním.“

Vo svojej prezentácii pre Via Iuris ste hovorili o tom, že v Súdnej rade by ste sa chceli „riadiť vlastnou hlavou, nie záujmami politikov, lobistických skupín či záujmami skupiniek sudcov“. Cítili ste takéto niečo v doterajšom rozhodovaní rady?

„Možno mať domnienky, že niektoré rozhodnutia sú na politickú objednávku. Takéto domnienky však budú stále, ak sa veci nevysvetľujú.

Zdôraznil som, že sa treba spoliehať na vlastnú hlavu. Bez ohľadu na to, ktorá politická strana čo pretláča v Súdnej rade. Presadzovanie záujmov nezávislosti justície je presadzovaním záujmov občanov.

Je to najlepší liek na svojvôľu politikov. Ak si niekto myslí, že politici vybavili napríklad zvolenie Radoslava Procházku ako kandidáta do Luxemburgu, má na to plné právo. Ja neviem, či to bola politická objednávka, alebo nie. Ale že to tak vyzerá, predsa nemožno nevidieť.“

Vy by ste sa za Radoslava Procházku postavili pri voľbe do Luxemburgu?

„V profesionálnej komunite sa mnohí poznáme. Radoslava Procházku poznám osobne dosť dobre. Poznám ho predovšetkým ako autora veľmi brilantných kníh a postrehov a vážil som si jeho odbornú prácu.

Jeho politická kariéra dopadla, ako dopadla, a ja neodpoviem, ako by som hlasoval. Ale platia dve veci: vážim si ho ako odborníka a mrzí ma mnohé, čo vyšlo najavo v súvislosti s jeho politickou činnosťou.“

 

Ako sa zmenila Súdna rada po odchode Štefana Harabina z jej čela?

„Zmenila sa určite k lepšiemu. Možno to niektorí považujú za malý progres, no keď si vypočujete nahrávky z rokovaní, zmena je evidentná. I keď možno vyčítať, že diskusia k niektorým bodom buď nebola žiadna, alebo bola slabá. Ale každý proces je možné a potrebné zlepšovať.“

Pochvaly zlepšenia vo fungovaní Súdnej rady prichádzajú už dlhšie, no vôbec sa neodrazili na dôveryhodnosti justície. Prečo?

„Niektoré odpovede mám a mnohé hľadám. Je viac takých, ktoré hľadám. Hlavným dôvodom, prečo aj ZOJ postavila kandidátov do rady, je to, že chýba ochota k sebakritike zo sudcovského stavu. Viem, že ZSS už netvrdí, že verejnosť by mala dať pokoj a že sudcovia sami najlepšie vedia, ako to má byť. Ale to otvorenie nevyzerá dôveryhodne.

Keď chcete zlepšiť dôveryhodnosť akýchkoľvek spoločenských procesov, tak pomôže len transparentnosť. Je to už sprofanované slovo, ale má svoju moc. Keď národ vidí, že sudcovia nerobia nič iné, len vždy a za každých okolností zdôrazňujú svoje práva a niektorí z nich nie sú ani schopní pripustiť akékoľvek pochybenia, tak to nevysiela dobrý signál.

Oveľa lepším postupom je povedať verejnosti poďte dnu, nemáme čo skrývať, otvoriť výberové konania, ukázať naše rozsudky. Ako hovoria naši kolegovia z EÚ, ale aj z USA – slnečné svetlo je najlepší dezinfekčný prostriedok."

Je totálny alogizmus, aby sudca zostal nezávislým, ak ho do Súdnej rady nominoval politik.

Je to teda tak, že popri všetkých drobných pokrokoch v konečnom dôsledku zavážia aj tak najmä ostro sledované momenty, ako boli práve nominácie na zahraničné posty, kauza Bonanno či verejné vystupovanie Štefana Harabina?

„Je to asi tak, hoci vyhodnotenie patrí skôr sociológom. Vnímam to tak, že verejnosť si všíma najmä to negatívne, čo sa prezentuje.

Dôležité tiež je, že verejnosť zrejme nerozlišuje medzi justíciou a ostatnými zložkami, ktoré pôsobia napríklad v trestnom procese.

My nemôžeme za to, že nie sú obžalované niektoré veľké ryby. Prokuratúra a polícia nie sú súčasťou justície. A keď sú noviny plné článkov, prečo nie je obžalovaný ten a onen, väčšina ľudí nechápe, že justícia za toto absolútne nemôže.“

Keď sme pri verejnom vystupovaní a vysvetľovaní, ako by mal vystupovať predseda Súdnej rady? Ak sa pozrieme napríklad na Janu Bajánkovú a jej komentáre k Štefanovi Harabinovi, väčšinou ostala zdržanlivá.

„Som zástancom pozitívneho vysvetľovania a zdržanlivosti. Je to slušnejšie a najmä efektívnejšie ako útočenie na názorových oponentov.

Samozrejme, že k aktivitám, aké predvádza pán Harabin, treba povedať, že také vyjadrenia nepatria do úst sudcu. Ale prezentácia kohokoľvek z justície nemôže stáť len na tom, že povie, čo nie je dobré.

Mal by povedať aj to, ako by to malo byť. Myslím si, že ako sudcovia by sme sa viac mali venovať mravčej vysvetľovacej a edukačnej práci. A keď sa stane niečo, čo verejnosť chápe ako zlyhanie, neodmietať vysvetliť, o čo z nášho pohľadu išlo.“

Zlepšilo by fungovanie Súdnej rady, keby v nej bolo viac nesudcov, ako to chce ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská?

„V tomto nesúhlasím s názorom ZSS. Ak členov rady nominuje aj parlament, vláda a prezident, tak je priam žiaduce, aby to bol nesudca.

Súhlasím s tým, čo hovorí sudca Rudolf Čirč. Hovoríme predsa o sudcovi, teda členovi súdnej moci, ktorý je do reprezentatívneho orgánu súdnej moci nominovaný politickými stranami - veď to už aj znie zle. Ako sudcovia bezpodmienečne musíme mať väčšinu v Súdnej rade. Nech tam je desať sudcov, nie deväť.

Ale keď raz majú po troch ľuďoch nominovať parlament, prezident a vláda, tak je totálny alogizmus, aby sudca zostal nezávislým, ak ho do rady nominoval politik.“

Väčšina sudcov sa tomu však zásadne bráni. Prečo je s tým taký problém?

„Neviem, prečo to nechápu. Možno ešte na vysvetlenie treba povedať aj to, že členstvo v Súdnej rade nie je spojené so žiadnymi výhodami. Je to spojené len s prácou. Sudca za to nedostáva ani euro navyše. Má len viac povinností.“

V minulosti sa hovorilo o dvoch skupinách sudcov v rade aj všeobecne – o harabinovcoch a antiharabinovcoch. Delia sa slovenskí sudcovia nejako aj dnes?

„Je možné hovoriť o skupinách, ktoré viac inklinujú k tomu, aby sme nemali problém otvoriť sa viac verejnosti, a potom sú skupiny, ktoré sú konzervatívnejšie. Delenie sudcov na harabinovcov a antiharabinovcov, pevne verím, už neexistuje.“

Vaše združenie ZOJ vznikalo pôvodne práve aj ako pokus pomôcť sudcom, ktorí mali problémy v časoch harabinizmu. Podarilo sa to?

„Podarilo a sme na to hrdí. Zvolili sme spôsob zverejňovania podaní a rozhodnutí, ktoré boli podľa nášho názoru šikanózne, zverejnili sme, ako to vnímame.

Po počiatočných, v našom ponímaní minimálne zvláštnych postupoch Súdnej rady, niektorých funkcionárov súdov i disciplinárnych súdov v konečnom dôsledku členovia disciplinárnych senátov rozhodli tak, že nedošlo k žiadnym porušeniam ani etickým zlyhaniam sudcov, prípadne niektorí noví funkcionári zobrali v mnohých prípadoch doslova nezmyselné podania späť. Či je to náš úspech, úspech nových šéfov súdov, alebo „len“ disciplinárne senáty zmysluplne aplikujú právo, nech si každý zodpovie sám. Som však rád, že sme podali pomocnú ruku.“

Čo bude so ZOJ ďalej? Jeho prezidentka Katarína Javorčíková po neúspechu združenia vo voľbe do Súdnej rady už avizovala vyvodenie osobnej zodpovednosti...

„Musíme si k tomu sadnúť a rozmýšľať o tom. Budem preferovať pretransformovanie združenia na oveľa menej formálne, možno „len“ think-tankové zoskupenie ľudí, ktorí majú svoj webový priestor, komunikujú medzi sebou, vymieňajú si informácie.

A keď to považujú za potrebné, tak svoj názor dajú najavo. V každom prípade si však myslím, že by bola škoda prestať v činnosti nášho združenia. Nikto to ani neplánuje, pokiaľ viem. Nejaké personálne a inštitucionálne zmeny však zrejme budú."

Neobávate sa toho, že by tým ZOJ oslabilo svoju moc?

„Tá by sa možno, naopak, zosilnila. Na inštitucionalizácii aktivít „nášho“ typu nevidím veľký význam. Oveľa dôležitejšia je vnútorná podpora. My sa o ňu budeme uchádzať možno aj inak než doteraz a nepoľavíme. Zároveň však nikdy nebudeme spochybňovať aktivity stavovskej organizácie, ak budú v prospech sudcov.“

Sudkyňa Javorčíková: Harabinova doba asi niektorým sudcom vyhovovala, je to pre nás nepochopiteľné

Katarína Javorčíková je prezidentkou Združenia za otvorenú justíciu. Ani jeden kandidát združenia neuspel vo voľbách do Súdnej rady, sudcovia si však zvolili Daniela Hudáka, bývalú pravú ruku Štefana Harabina.

Katarína Javorčíková. Foto N – Vladimír Šimíček

Prečo si sudcovia zvolili do Súdnej rady účastníka Bonanno párty?

Aj my si kladieme túto otázku. Vo štvrtok sme mali prezídium, analyzovali sme výsledky. Je z nich evidentné, že zafungovala dohoda na regionálnom princípe a nie na princípe osobností, ako by to malo byť podľa zákona. Systém regionálneho hlasovania už existoval – každý kraj bol jeden volebný obvod. Ústavný súd to zrušil, pretože Súdna rada má byť orgán poskladaný zo zástupcov všetkých sudcov. Sudcovia stále preferujú regióny, všetci ôsmi mali približne rovnaký počet hlasov, doktor Hudák ako jediný menej ako 600. Je evidentné, že tam bola rovnaká voličská základňa. Nasvedčuje tomu aj to, že veľká väčšina kandidátov bez toho, že by som chcela spochybniť ich spôsobilosť byť v Súdnej rade, nebola nikdy známa a nepočuli sme o nich, neprezentovali sa verejne. Doktor Hudák je zrejme výnimka. Neviem, ako sa mu podarilo osloviť sudcov a je to pre nás negatívny signál spojený s časmi, ktoré sme vnímali zle.

Čo to hovorí o sudcoch, že si zvolia za zástupcu bývalú pravú ruku Štefana Harabina?

Motiváciu nepoznáme. Via Iuris robila pred voľbami anketu, zverejnila osobnostné profily aj výstupy v médiách o kandidátoch. Naozaj tam bolo zverejnené všetko podstatné aj o doktorovi Hudákovi z tohto obdobia. Každý sudca, ktorý si pozrel tie výstupy, musel vedieť, koho volí. Asi sudcom konvenuje aj to obdobie, možno pre niektorých to bola dobrá doba a chcú na ňu kontinuálne naviazať.

Čo to znamená, že im tá doba vyhovovala?

Časť sudcov z toho mala benefity, vyhovoval im ten systém. Doktor Harabin bol reprezentant takzvanej odborovej  iniciatívy sudcov – brániť ich, získať čo najviac výhod, aby sa upevnili v súdnej moci a boli zo strany verejnosti nekritizovateľní, nepostihovateľní, s výnimkou úplne neudržateľných vecí. Na druhej strane sa rozdávali odmeny alebo poskytovali iné benefity tým, čo vyhovovali tejto línii. Minimálne mali zaručený pokoj.

Sudcovia teda nechcú vyššiu kontrolu?

Doktor Hudák získal vo voľbách spolu 561 hlasov. Toto číslo je veľmi veľké. Napriek tomu si myslíme, že väčšina v sudcovskom zbore sú pracovití a čestní sudcovia.

Tým upokojujú viacerí, aj politici, často – že väčšina sudcov je čestná, spravodlivá, morálna. Dalo sa tomu možno veriť, ale teraz, keď si zvolila väčšina sudcov za zástupcu Hudáka, tak už sa o tom asi dá aj pochybovať, nie?

Pýtala som sa kolegov, keďže som nechápala, prečo im konvenuje doktor Hudák. Jedna kolegyňa povedala: Vieš, on prišiel za mnou a chcel, aby som mu dala podpis a mne to bolo blbé odmietnuť. Viem, že to nie je dobré, nehnevaj sa na mňa. Opýtala som sa ďalších, aj takých, za ktorými nebol osobne a jedna mi hovorí: Za mnou prišla kamarátka, že Hudák má málo hlasov, tak som sa podpísala, ja ho ani veľmi nepoznám. Možno niektorí volili len preto, že bol v skupine, ktorú odporučilo Združenie sudcov Slovenska, bez rozmyslu.

Práve u sudcov by asi verejnosť čakala, že nebudú voliť bez rozmyslu.

Mali by voliť sami za seba a podľa toho, ktorý kandidát im hodnotovo niečo hovorí alebo jeho vízia. Podľa mňa veľa sudcov ani nepoznalo v regióne vyselektovaných kandidátov, ale volili napríklad preto, že je niekto z Nitry. Ústavný súd zrušil tento spôsob voľby práve preto, aby sa tam dostali osobnosti, ktoré sudcom majú čo povedať. Toto by malo byť rozhodujúce.

Prečo si niekto myslí, že keď zvolí sudcu zo svojho kraja, tak to bude lepšie?

Zjavne vychádzajú z predpokladu, že takýto kandidát pozná najlepšie problémy regiónu a bude ich riešenie presadzovať v Súdnej rade. Trochu tomu napomohlo aj to, čo sa dialo doteraz. Pokiaľ tam boli predsedovia súdov a rozdávali sa karty, ktorý súd dostane nových sudcov, tak väzby na región zohrali najväčšiu rolu. Predsedovia súdov si dokázali zabezpečiť hlavne svoj súd.

Nemali by sa sudcovia dopĺňať podľa toho, kde je situácia najhoršia?

Mali by fungovať objektívne kritériá, to sa ešte len robí. Zistilo sa totiž, že súdna štatistika nebola objektívna, ale skreslená. Každý udával ako rozhodnuté veci niečo iné. Ministerka sa preto rozhodla pre hĺbkový audit, aby zistila, ako čísla zodpovedajú skutočnosti. Vieme napríklad, že za iných ministrov rozhodovali zase osobné väzby na ministra alebo štátnu tajomníčku. Ak mal predseda súdu dobré vzťahy, dostal sudcov, ak nemal, nedostal. Takto to vo vyspelej demokracii nefunguje.

Poznáte ďalších zvolených kandidátov?

Mala som informácie o doktorovi Kolekovi z Prešova, ktorého som aj volila a ktorého voľbu odporučilo aj Združenie za otvorenú justíciu. Podpísal vyhlásenie Päť viet a myslíme si, že to je človek, ktorý je sám sebou. Ja osobne poznám doktorku Praženkovú a doktorku Kosovú. Obe sú uznávané sudkyne a rozhodne oslovili relevantný počet voličov. Nepovažujem však za vhodné ich bližšie hodnotiť. Ostatných skutočne vôbec nepoznám.

Môže sa podľa vás Daniel Hudák stať predsedom Súdnej rady?

Myslím, že by sa malo rozhodovať medzi tými, ktorí získali najviac hlasov. On bol na poslednom mieste a malo by ho to z výberu diskvalifikovať. Dúfam, že noví členovia Súdnej rady zvážia, aby doktor Hudák nerobil predsedu, lebo kredit justície by utrpel.

Daniel Hudák a predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová. Foto – TASR

Počuli ste o tom, že sa vraj so Štefanom Harabinom nerozprávajú?

Osobne som sa s doktorom Hudákom nikdy nerozprávala, ale tí, čo ho podporili, povedali, že sa zmenil. Vie byť veľmi priateľský, vie ľuďom pomôcť, napríklad v Žiline administratíve, zabezpečiť bývanie, dobré podmienky pre čakateľov na štúdium. Nikto nie je len dobrý a len zlý. Druhá vec je, do akej miery, ak získame moc, vieme konať v prospech všetkých a nielen v prospech vyvolených.

Nikto z kandidátov Združenia za otvorenú justíciu neuspel a vy ste povedali, že z toho vyvodíte dôsledky. Odstúpili ste z funkcie prezidentky?

Ponúkla som rezignáciu na post prezidentky. Prezídium to nechce v tejto situácii prijať. Na jeseň sa končí aj mne, aj dvom ďalším členom prezídia už druhé funkčné obdobie a prehodnocujeme, či vôbec budeme fungovať ako združenie, alebo inak. Uvedomujeme si aj to, že sme oslovili minimálne tretinu sudcov vo voľbách. Naši partneri nám vravia, že náš alternatívny hlas justície ešte bude možno potrebný. Na jeseň by sme chceli veľkú diskusiu aj s našimi podporovateľmi.

Koľko máte členov?

Máme určitú skupinu riadne registrovaných členov a podporovateľov, spolu ich je asi sto.

Bolo dobre, že ste sa profilovali ako stavovská organizácia?

Nevznikli sme ako konkurencia Združeniu sudcov Slovenska, ale boli sme hodnotovo niekde úplne inde. Mimovládne organizácie nám tiež ponúkali, aby sme sa zúčastnili na viacerých projektoch, a na to sme museli byť právnickou osobou. Preto sme sa neskôr transformovali na združenie. Hlavný motív bol, aby sme cez projekty mohli komunikovať s verejnosťou, aj so sudcami, urobili sme naozaj veľa diskusií.

Čo to hovorí o krajine, v ktorej sudcovia, ktorí chcú otvorenosť a transpranentnosť, sú len alternatíva?

Nechceme povedať, že všetko, čo prezentuje Združenie sudcov Slovenska je zlé. Ako sudcovia však máme rozhodovať nielen kvalitne a zákonne, ale vždy aplikovať vyšší morálny princíp v práci aj v osobnom živote. Právo je ukotvené v morálke a hodnotách, na základe ktorých vzniklo. Absolútnym vzorom je pre mňa sudca Pavel Holländer, ktorý o tom vie krásne prednášať a má vždy plné prednáškové miestnosti. Sudcovia by nemali byť len robotníci práva. Chronicky dlhodobo preťažovaní sudcovia majú zdravotné aj psychické problémy. Stáva sa, že po čase nedokážu ten  tlak udržať bez toho, aby sa to neprejavilo aj na ich práci. Za tento stav zodpovedá štát.  Keď  samotní sudcovia ubližovali sudcom, my sme ako iniciatíva pociťovali povinnosť zastať sa ich. Boli to absurdné až  smiešne disciplinárne konania, ale tí sudcovia boli reálne postavení mimo funkcie. Zo dňa na deň zostali doma. To sú veci, na ktoré by sa nemalo zabúdať. Možno práve vtedy sa veľa sudcov zľaklo a povedali si, že budú ešte viac ticho.

Študent práva, ktorý organizuje Veľký protikorupčný pochod, hovoril, že málokto zo študentov chce byť sudcom v Bratislave. Tí slušní vraj budú zavalení spismi a iba tí korupční hovoria, že sa im to oplatí.

Morálka je pokrivená už na škole. Aj my by sme chceli študentom prednášať o etike, mať tie možnosti. Aj do Justičnej akadémie sa však dostali lektori, ktorí nemajú morálne právo prednášať o etike. V minulosti napríklad doktorka Berthothyová, ktorá má vysoký odborný kredit a aj u nás má na starosti etiku, nikdy neprešla. Až teraz, ako sa zmenila doba, tam aspoň externe je.

Vyčítajú vám sudcovia, že sa otvorene vyjadrujete o súdnictve?

Cítime, že je to tak, že prekáža, že vytŕčame z radu. Aj nedávno mi jedna kolegyňa vyčítala, prečo som sa vyjadrovala po stretnutí bratislavských sudcov s ministerkou pre médiá. Pýtala sa, prečo mám potrebu sa vyjadrovať ku všetkému a o všetkom. Povedala som jej, že keď sa ma novinári niečo pýtajú, považujem za dobré odpovedať, aby mali informácie zvnútra súdnictva. My sme otvorení aj spolupráci so Združením sudcov Slovenska. Pred voľbami sme s nimi rokovali.

O čom?

Či sa vieme zhodnúť na kandidátke, ale napokon to nebolo prijaté. Očakávali sme, že keď tá doba zla pominie, dokážeme osloviť sudcov, aby sa nebáli k nám pridať. Vedeli sme, že vtedy každý, kto by sa k nám pridal, by bol terčom šikany na pracovisku a to nikto nepotrebuje. My sme si to vybrali, museli sme s tým počítať. Preto ani nemáme zverejnené, kto je v našej členskej základni. Nechceli sme ich vystaviť zlým následkom, ktoré sú s nami v súdnictve spojené. Väčšinou ten, kto kritizuje do vlastných radov, je odmietaný.

Naozaj doba zla pominula?

Tá najhoršia. Účelové disciplinárky prestali. Aj keď sa k niečomu vyjadrím, už mi nepríde povedať predsedníčka súdu, ako si dovolím rozprávať sa s novinármi v priestoroch súdu. Taká šikana, že by sa sudcovia napríklad účelovo preložili na inú špecializáciu, tu už nie je.

Sledujete Harabina, ako teraz vystupuje na verejnosti?

Vôbec. Vytesnila som tohto človeka zo svojej pozornosti.

Ako je možné, že je stále sudca po tom všetkom, ako vystupuje?

Myslím si, že to, ako sa vyjadril aj o kolegoch, je dávno za hranicou.

Súhlasíte so zriadením jednotného Mestského súdu?

Keď som to počula prvýkrát, zdalo sa mi, že to je dobrý nápad. Sudcovia  by boli rovnomerne zaťažení a mohla by byť aj hlbšia špecializácia. Ale zdôrazňovali sme, že  to treba najprv prerokovať so sudcami a vypočuť si ich. Keď sme potom videli štatistiku a počuli ich argumenty, prehodnotili sme názor. Z piatich štyri súdy fungujú, majú vyhovujúce budovy. Napríklad rodinní sudcovia poznajú vo svojom okrese kolíznych opatrovníkov aj krízové rodiny. Pri veľkom obvode by sa stratil tento dôležitý kontakt. Základné špecializácie fungujú aj teraz. Z hľadiska efektivity konania pri rovnakom počte sudcov a súdivosti je jedno, či sudcovia sú v  jednej budove, alebo v piatich.

Katarína Javorčívková. foto N - Vladimír Šimíček Katarína Javorčíková. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo je teda problém? Málo sudcov?

Obvod Bratislavy má 212 percent nevybavených vecí oproti celoslovenskému priemeru a 175 percent napadnutých vecí oproti celoslovenskému priemeru. Treba pridať sudcov aj administratívu. Tá však permanentne zlyháva, pretože pri mzde 380 eur čistého môžu byť títo zamestnanci radšej doma na podpore. Na prehnitých základoch chceme stavať vilu. Na súdoch nie sú vyriešené základné funkčné veci, nikto necíti potrebu vymýšľať supersúd. Ďalšia vec je, že keby sa  funkčné budovy súdov predali, štát by len  finančne stratil.

Časť sudcov podozrieva ministerku, že ide o kšeft s budovami.

To je veľmi silné obvinenie. Pani ministerka preukazuje, že jej ide o vec a snaží sa robiť veci, ktoré potierajú korupciu.

Pôjdete na protikorupčný pochod?

Neviem ani, kedy je. Boli sme zahltení problémami pred voľbami, tak som rada, že ledva vidím rodinu. Viem len, že niečo také je.

Čo hovoríte na to, že to organizujú študenti?

Je to veľmi dobre. Pokiaľ nebude tlak zdola, tak to bude len horšie.

Európsky súd rozhodol, Slovensko porušilo práva Harabinovho kritika

Súdna rada pod vedením Štefana Harabína pozastavila funkciu sudcovi Najvyššieho súdu.

Štefan Harabin šéfoval Súdnej rade v čase keď Paludovi pozastavili výkon funkcie.(Zdroj: SME - Jozef Jakubčo )

BRATISLAVA. Slovenská republika porušila práva sudcu Najvyššieho súdu Petra Paludu, ktorý bol v minulosti disciplinárne stíhaný na podnet Súdnej rady vedenej Štefanom Harabinom.

Rozhodol o tom Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. O rozsudku informovalo ministerstvo spravodlivosti, v pondelok (29.5.) ho prerokovala aj Súdna rada.

Doma neuspel

Paluda sa obrátil so žalobou na štrasburský súd v roku 2012 potom, ako neuspel na všetkých stupňoch vnútroštátnych súdov.

Tie sa v minulosti odmietli zaoberať jeho žalobou o preskúmanie rozhodnutia Súdnej rady, ktorá voči nemu iniciovala v roku 2009 disciplinárne konanie a pozastavila mu výkon jeho funkcie.

Paluda bol jedným z kritikov šéfa Súdnej rady a Najvyššieho súdu Harabina a podal voči nemu trestné oznámenie.

 

Krajský súd v Bratislave zastavil konanie o Paludovej žalobe v máji 2010 s tým, že išlo o rozhodnutie predbežnej povahy, ktorým nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o sťažovateľových právach, a preto bolo vylúčené zo súdneho preskúmania. Toto rozhodnutie potvrdil vo februári 2010 Najvyšší súd a Paluda nedosiahol nápravu ani na Ústavnom súde.

Prečítajte si tiež: Sudca: Úplatkári sa grupujú okolo Harabina

Rozhodnutie zo Štrasburgu

ESĽP v rozsudku skonštatoval, že disciplinárne konanie proti sudcovi a rovnako aj pozastavenie výkonu funkcie požíva záruky Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Štrasburský súd poukázal, že v čase podania disciplinárneho návrhu bol predsedom Súdnej rady predseda Najvyššieho súdu a disciplinárne konanie bolo proti Paludovi začaté okrem iného v súvislosti s trestným oznámením, ktoré podal na predsedu Najvyššieho súdu a pre verejné vyjadrenia na jeho adresu.

 

Paluda pritom nebol v rámci konania vypočutý a dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu preňho znamenalo dočasné skrátenie platu o 50 percent pri súčasnej nemožnosti vykonávať inú zárobkovú činnosť.

Po skončení disciplinárneho konania bol sťažovateľovi vrátený rozdiel, o ktorý bol jeho plat skrátený. ESĽP však vytkol, že neboli uskutočnené žiadne opatrenia vo vzťahu k nedostatku prístupu k súdu.

Európsky súd zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi presvedčivými dôvodmi na pozastavenie výkonu funkcie sudcu pri určitých disciplinárnych obvineniach a medzi dôvodmi na odopretie prístupu k súdu vo vzťahu k tomuto dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie sudcu.

Nedostatok prístupu k súdu nebol podľa názoru európskeho súdu primeraný akémukoľvek sledovanému legitímnemu cieľu, v dôsledku čoho došlo k porušeniu Dohovoru, skonštatoval ESĽP.

 

O peniaze mu vraj nešlo

Paluda rozhodnutie ESĽP uvítal. "Súdna rada mi pozastavila výkon funkcie, ja som sa voči tomu bránil, ale formálnym spôsobom mi to nebolo umožnené. Súdna rada to odbila, všeobecné súdy to zastavili, nekonali, Ústavný súd povedal raz, že je to predčasné, potom, že je to neopodstatnené," zhrnul dôvody, prečo sa obrátil na štrasburský súd.

ESĽP Paludovi priznal 7800 eur z titulu nemajetkovej ujmy. "Mne v zásade nešlo o tie peniaze, aj keby to bolo len jedno euro, aj tak by mi to stačilo, keď bude vyslovené, že mi bolo ublížené. Ja som spokojný, že to bolo rozhodnuté tak, ako to bolo, aj keď tie moje nároky na vyslovenie porušenia práv boli v mojom návrhu širšie koncipované ako v tom rozsudku," reagoval na rozsudok sudca.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Sudca Hrubala: Podozrenia na politické objednávky sú vždy, Súdnu radu treba otvoriť

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri