Language Switcher

Vyberte váš jazyk

Milada Horáková

Pred 70 rokmi, 27.11.1952, sa pred senátom Štátneho súdu v Prahe skončil jeden z najväčších vykonštruovaných politických procesov 50. rokov v Československu - tzv. proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra. Štátny prokurátor Josef Urválek v ňom žaloval 14 nedávno ešte vysokých straníckych a štátnych funkcionárov, medzi nimi bývalého generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa Rudolfa Slánskeho a bývalého ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa. Obaja a spolu s nimi Bedřich Geminder, Ludvík Frejka, Josef Frank, Bedřich Reicin, Karel Šváb, Rudolf Margolius, Otto Fischl, Otto Šling a André Simone boli "za vlastizradu, špionáž a sabotáž" odsúdení na trest smrti. Obvinení, väčšinou rôznymi formami teroru zlomení už pred procesom, sa k činom priznali. Skutočnosť, že 11 z nich bolo židovského pôvodu, sa využila na vykonštruovanie jedného z bodov obžaloby o ich spolupráci s izraelskou tajnou službou. Proces mal dokázať "široko rozvetvené sprisahanie svetového imperializmu proti Zväzu sovietskych socialistických republík a jeho spojencom". 

Dňa 4. decembra 1952 v ústrednom denníku ČSR Rudé právo bol zverejnený lakonický oznam ministerstva spravodlivosti, že deň predtým boli vykonané rozsudky nad 11 odsúdenými.  

Do tlače sa už nedostalo, že popol obesených poverení pracovníci nasypali do vreca a rozhodili ho po poliach neďaleko Prahy. Dátum popravy oznámili odsúdeným 2. decembra a povolili im napísať posledné listy rodinám, ktoré sa k nim dostali  až po desiatich rokoch. Bolo pritom pozoruhodné, že odsúdení považovali svoj osud väčšinou za nevysvetliteľnú chybu a do poslednej chvíle verili v silu a spravodlivosť akejsi neosobnej strany a komunistickej myšlienky. Represie ťažko doľahli aj na ich rodinných príslušníkov - často takisto dlhoročných a oddaných príslušníkov strany. Už pred procesom boli uväznení, izolovaní  a po vykonaní rozsudkov prevezení na nútené pobyty so sledovaním, zákazom výkonu povolania a pod.

 

Prvý z veľkých monsterprocesov skončil 4. apríla 1950 (krátko na to v noci zo 13. na 14.4.1950 Štátna bezpečnosť v akcii K zlikvidovala mužské kláštory a rehoľníkov internovala),  vyhlásením rozsudku v Prahe s deviatimi predstavenými  mníšskych reholí. Jeden rozsudok znel na doživotie ( redemptorista a gréckokatolícky kňaz Ján Mastiliak) a ďalší boli odsúdení spolu na 132 rokov väzenia. Zaujímavosťou je, že Ján Mastiliak,  ktorého proces beatifikácie bol už v katolíckej cirkvi začatý), vo výkone trestu sedel 4 mesiace s Gustávom Husákom, tiež odsúdeným v jednom z politických procesov, ktorý viedol komunistický režim a jemu podriadená justícia - proti tzv. buržoáznym nacionalistom.

 

Najznámejšou obeťou týchto monsterprocesov bola JUDr. Milada Horáková, česká právnička a politička, popravená obesením po vykonštruovanom politickom procese 27.júna 1950.

  

Zdroj: Kronika 20.storočia, 1950-1959 edície  Denník Sme a Dejiny Slovenska. 

 

Daniela Baranová

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.