Language Switcher

Vyberte váš jazyk

V deň nášho obnoveného štátneho sviatku - vzniku prvého česko-slovenského štátu., je zaujímavé pozrieť sa cez stránky knihy Jozefa Vozára z edície Významní slovenskí právnici, o profesorovi Vladimírovi Fajnorovi, na niektoré odporúčania, ktoré boli prijaté na  I. zjazde slovenských právnikov, ktorý sa konal  už 20. decembra 1918 v Žiline, lebo nič tak objektívne nevypovedá o stave slovenského súdnictva v tých časoch:.

 

"1. Porada uznáva za potrebné, že by na to schopní slovenskí advokáti boli v odbore súdobníckom na primerané miesta povolaní a zamestnaní. Za tým účelom žiada vládu, aby vyzvala slovenských advokátov hlásiť sa do služby súdobníckej na Slovensku, drží však za potrebné, aby sa vláda vzhľadom na mimoriadne pomery postarala o zlepšenie sudcovských dôchodkov."

   

"2. V otázke prijímania českých a slovenských sudcov do súdobníckej služby na Slovensku porada stojí na tom stanovisku, že pri definitívnom štátnom zriadení má byť pre celý československý štát jednotný sudcovský stav utvorený".

 

 

"3. Porada si je úplne vedomá tých veľkých ťažkostí, s ktorými - vzhľadom na to, že vypovedaná je kontinuita práva a platnosť starých maďarských zákonov, ktoré ani len preložené nemáme - je prejímanie a aplikovanie českých a moravských sudcov na Slovensku v prechodnom čase spojené".

 

 

"4. Porada vyslovila mienku, že je potrebné, aby bola  pre sudcov a súdobných úradníkov určená šesťmesačná a vo výnimočných a odôvodnených prípadoch predĺžiteľná lehota osvojiť si slovenskú reč. Za účelom vyučovania slovenskej reči porada drží za potrebné zriadiť kurzy pre sudcov a súdobné osobníctvo po sedriách podľa možnosti i po okresných súdoch s tým, že úlohou vlády je postarať sa o vyučovacie sily".

 

Z tohto historického dokumentu je zrejmé, že po vzniku prvého česko- slovenského štátu ako následku rozpadu Rakúsko - Uhorska., vtedajší právnici tomuto hovorili  prevrat., slovenskí sudcovia ako skutočný stav neexistovali, a mal sa tento stav vykreovať zo slovenských advokátov, hlavne národovcov, ktorých počty zďaleka nezodpovedali potrebám nového súdnictva, a ktorí vyštudovali právo prevažne na maďarských, českých a nemeckých právnických fakultách,  pretože slovenská právnická fakulta vznikla až v roku 1920., ako aj  českých a moravských sudcov., ktorí ale neovládali ani slovenský jazyk ani uhorské právo platné na Slovensku., nerozumeli slovenskému naturelu a spoločenskej atmosfére. 

 

Zvolať pomerne krátko po vzniku česko-slovenského štátu, v tých turbulentných povojnových časoch, a v tých ekonomických možnostiach slovenských právnikov, takýto právnický zjazd, a dať mu také smelé a dôstojné úlohy., predložiť nielen vízie, ale aj sa dohodnúť na konkrétnych riešeniach, svedčí o tom, že vtedajší slovenskí právnici chápali kreovanie sudcovského stavu ako svoju "súdobnickú službu" prvému na demokratických princípoch formovanému štátu pre slovenský národ a menšiny v ňom žijúce.

 

Vidíme však, že ako ponúkli svoje služby, ľudské a odborné kvality, loajalitu a odhodlanosť, uvedomovali si, že je potrebné myslieť aj na to, aby budúci sudcovia mali z čoho žiť, a mali dôchodkové sociálne istoty., a ako ukázal čas, v tomto smere bola aj neskôr v sudcovskom stave stále nespokojnosť.

 

Ak porovnáme tú dobu, akokoľvek sa to historicky nedá, s dobou po roku 1989, najpočetnejší právnický stav nebol v advokácii, tej počty ako aj počty sudcov boli obmedzené a regulované, ale v štátnych podnikoch, v podnikových právnikoch, pôsobiacich od personálnych oddelení až po  oddelenia, kde sa tvorili a uzatvárali hospodárske zmluvy.

 

    Keď sa v roku 1990, po prijatí zákona o advokácii, doslova otvorila advokácia pre všetkých právnikov, a nastal veľký dopyt po ich práci, významná časť sudcov odišla do advokácie , aj pre finančné možnosti, ktoré boli v tom čase neporovnateľné s platami sudcov, a vtedy súdy utrpeli vážnu personálnu stratu., čo si dostatočne vtedajšia neskúsená politická garnitúra neuvedomovala. Dôraz sa pochopiteľne kládol, ale aj potom zostal, len na upevňovaní zákonodárnej a výkonnej moci a ekonomike.  Mnohé, medzi sudcami uznávané právnické autority, pretože boli automaticky spájané s pôsobením v socialistických štruktúrach moci, slovo nedostali, a nebolo vôbec počuť hlas, ktorý by varoval, ako takýto prístup bude mať dosah na súdnu moc, pred ktorou personálne poddimenzovanou, zrazu stáli úlohy riešiť nielen civilné, rodinné, trestné veci po prijatí nových zákonov,  ale aj veci obchodné po zrušení hospodárskej arbitráže a prijatí úplne nového Obchodného kódexu v prostredí trhovo regulovanej ekonomiky.

 

 Som presvedčená, že nezvládnutý prerod súdnej moci z čias socializmu do nového demokratického zriadenia zo strany politickej moci, ktorá nedocenila dostatočne potrebu silnej súdnej nezávislej a nestrannej štátnej moci, na vývoj štátu,  je na začiatku všetkých problémov, s ktorými sa dnes súdna moc borí, ktorého analýzu môj príspevok nemá ambíciu predložiť., len  konštatovať, že bez premyslených štátoprávnych a ústavných krokov zo strany politickej moci zákonodárnej a výkonnej, ich zvládnuť nebude môcť., aj keď prvá a základná úloha spočíva na sudcoch, a to po vzore prvorepublikových právnických a sudcovských autorít - brať svoje povolanie ako službu.

 

Daniela Baranová

autorka je sudkyňa

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.