transparency.sk | Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko
Slovensko sa v najcitovanejšom rebríčku vnímania korupcie (CPI), zostavovanom každoročne centrálou Transparency International v Berlíne, dokázalo tretí rok po sebe zlepšiť a zo 180 krajín skončilo na 47. mieste. Výsledná pozícia za rok 2023 je tak o dve priečky vyššia ako rok predtým a od úpravy metodiky v roku 2012 ide o najlepšie umiestnenie.
Historicky najvyššie je aj skóre, keď si Slovensko polepšilo o ďalší bod na aktuálnych 54 bodov zo sto možných (čím vyššie skóre, tým menej korupcie). Slovensko sa tak dokázalo dotiahnuť na Poľsko, ktoré sa dlhodobo umiestňovalo výrazne pred nami, no v posledných rokoch v medzinárodnom porovnaní klesalo.
Globálny rebríček vnímania korupcie je zostavovaný na základe ďalších 13 indexov nezávislých inštitúcií za dva roky dozadu a reflektuje tak ešte obdobie predchádzajúcich vlád Eduarda Hegera a čiastočne aj Ľudovíta Ódora. Doma aj v zahraničí kritizované kroky novej vlády Roberta Fica v oblasti právneho štátu sa tak na aktuálnom umiestnení a skóre ešte neodrážajú.
Vláda SR predložila v skrátenom legislatívnom konaní novelu viacerých zákonov, ktorá okrem zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry obsahuje aj podstatné zmeny v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, ktoré budú mať vplyv na tisícky už rozbehnutých konaní a ovplyvnia podstatným spôsobom trestnú politiku aj v budúcnosti.
Porovnanie trestných sadzieb
V našej analýze nájdete prehľadné porovnanie sadzieb za vybrané trestné činy. Porovnávali sme stav, ktorý platí dnes, s novelou ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER-SD) a s návrhmi predchádzajúceho ministra spravodlivosti Viliama Karasa.
Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) podporuje všetky legitímne snahy o vrátenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa má zásadne zmeniť Trestný zákon a zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, z rokovania v parlamente do riadneho legislatívneho konania. Doterajšie diskusie a mnohé odborné názory právnych autorít potvrdzujú vážne obavy z nezvratných negatívnych zmien v trestnej politike štátu, ktoré oslabia schopnosť Slovenska v potláčaní korupcie a znižovaní majetkovej trestnej činnosti. Navrhovaná novela si preto vyžaduje hlbšiu analýzu a odbornú diskusiu o jej možných dopadoch.
ZOJ oceňuje a podporuje aj iniciatívu študentov Právnickej fakulty UK o zorganizovanie diskusie na akademickej pôde k téme rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, na ktorú pozvali zástupcov oboch názorových strán. Odkladanie diskusie zo strany dekana Právnickej fakulty UK Eduarda Burdu na čas, kedy táto téma nebude aktuálna, nie je dobrým signálom pre zvyšovanie právneho povedomia a podpory občianskeho aktivizmu nielen pre študentov práva, ale aj celej verejnosti.
V decembri sme špekulovali, že rokovanie akademického senátu Právnickej fakulty Univerzity Komenského 17. januára 2024 využije dekan Eduard Burda na to, aby nemusel dodržať sľub, že o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) bude diskutovať s jeho šéfom Danielom Lipšicom. Špekulácia sa ukázala ako zásah do čierneho.
Dekan ÚŠP označil za kvázi zločineckú organizáciu, neuvedúc žiadne dôkazy, čo pobúrilo prokurátorov. Jeho študenti žiadali fakty a dôkazy. Dekan ich pochválil a sľúbil debatu. Nemusia sa vraj obávať konzekvencií.
reklama
Na zasadnutí senátu však zanôtil už inú pieseň. Debata áno, ale až po zrušení ÚŠP, teraz by bola téma spolitizovaná. Prilieval by sa olej do ohňa v čase, keď v parlamente prebieha ľúty boj o právny štát. Jeho slovo dostalo punc falošnej mince.
Politiku privliekol do školy dekan
Divák vyvaľuje oči na televíziu. Kto je to, čo v priestoroch Národnej rady popri héliom pýchy nadnášanom šéfovi Slovenska trocha nesmelo hopsá? Nie je to dekan Burda?
O dušu sa točí okolo politikov, ktorí sa po triapolročnom mocenskom pôste vrátili ku korýtkam. Už pred voľbami, vedený neomylným inštinktom vetriacim ich návrat, vystreľoval k nim Erosove šípy. Chránený egidou dekanstva, pranieroval krivdy, ktoré vraj páchajú špeciálne justičné orgány, ktoré kedysi – nie tak dávno – vnímal ako užitočné (Lipšica do funkcie navrhol on sám).
Kto atakoval povesť svojej fakulty, keď šokujúco označil ÚŠP za kvázi zločineckú organizáciu? Kto ako právny akademik, čo má ctiť fakty a dôkazy, ich neuviedol? Stal si do šíku ľudí s krvavými očami vlkolakov, čo chcú iba trhať.
Keby debata mala politickú dimenziu, je to zločin? Tí, čo pokrytecky napádajú študentov a chcú zrušiť ÚŠP, sú politici alebo politikom pomáhajú.
Sloboda prejavu, na ktorú sa odvoláva aj Burda, je v Ústave SR zaradená medzi p o l i t i c k é práva. Právo aplikované vo verejných záležitostiach nemožno úplne oddeliť od fenoménu politiky. Neobhájiteľná je výhovorka, že pre to nebude odborná debata. Navyše, keď on sám právo zatiahol do „močiara“ politiky.
Ak tvrdí, že on ÚŠP vypálil biľag zločinu ako súkromník, nie ako dekan, prečo nechce hájiť svoje názory v odbornej polemike? Fakulta bude mimo hry, ani akademický senát do toho nebude hovoriť. Pôjde o rozhovor súkromných osôb. Odmietanie sľúbenej debaty je hlúposť, podvod a druh cenzúry v jednom. To je aká vizitka dekana?
Podľa niektorých europoslancov by nám mohlo teoreticky hroziť aj zastavenie eurofondov. Podľa iných to však nateraz nie je na stole, musela by s tým totiž prísť Európska komisia.
Európsky parlament odsúdil plánované zmeny v Trestnom zákone z dielne vlády premiéra Roberta Fica aj plány na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Za text hlasovalo až 496 europoslancov, proti bolo len 70.
Text, ktorý uzatvára rozpravu ešte z 13. decembra, „vyjadruje hlboké znepokojenie nad neodôvodneným využívaním zrýchleného legislatívneho procesu zo strany slovenskej vlády, najmä pokiaľ ide o navrhované zmeny Trestného zákona“. Takisto kritizuje „zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré ohrozuje integritu súdnych procesov, podkopáva boj Európskej únie proti podvodom a ohrozuje ochranu finančných záujmov EÚ a prirodzeného prostredia na Slovensku“.
Europoslanci vyzvali slovenskú vládu, aby „prehodnotila tieto zmeny vzhľadom na ich možné dôsledky pre právny štát, finančné záujmy EÚ a protikorupčný rámec EÚ.“
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.