„Zodpovední a slušní sudcovia nepotrebujú ochranu cez imunitu za konania nesúvisiace s ich rozhodovacou činnosťou”. To je podstata  odkazu iniciatívy „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ) v súvislosti s navrhovanou úpravou imunity sudcov a za týmto odkazom stoja aj autori tohto článku. Hovorcovia iniciatívy tak reagovali na poplašné správy Slovenskej únie nezávislého súdnictva (SÚNS), ku ktorej názoru sa neskôr (inak naozaj sofistikovanejšie) pridala aj Sudcovská rada pri Krajskom súde v Košiciach. Obidva tieto subjekty útočia na ZOJ a prisudzujú jej status akéhosi zástancu zrušenia imunity. SÚNS, ktorej stanovisko paradoxne na Internete nájdete práve na stránke ZOJ, tvrdí, že navrhované „zrušenie imunity je nástrojom na politické čistky, ktoréhokoľvek sudcu bude možné začať kedykoľvek trestne stíhať a tak bude môcť byť cez jedno uznesenie o začatí trestného stíhania odstránený“.

Každý, kto sa aspoň trochu orientuje v právnom poriadku Slovenskej republiky, vie, že ide o zjednodušenia nemajúce oporu v realite. V prvom rade navrhované novely nerušia imunitu za rozhodovaciu činnosť, len odbúravajú kontrolu vznesenia obvinenia sudcovi ústavným súdom. V druhom rade nielen sudcu, ale nikoho nemožno len tak „kedykoľvek“ začať stíhať. Vždy musí existovať konkrétne podozrenie za konkrétny skutok a pevne verím, že vôľa politikov v právnom štáte nestačí na vymyslenie takého skutku, o ktorého potrebe stíhania nie je presvedčený tak radový policajt vznášajúci obvinenie ako aj prokurátor rozhodujúci o sťažnosti proti nemu. Pretože v treťom a nie neposlednom rade dozor nad trestným stíhaním je zverený prokuratúre ako orgánu, ktorý podľa ústavy „chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu – teda aj sudcov. Netvrdíme, že tieto orgány sa nemôžu mýliť, dokonca konať zlomyseľne, ale toto podozrenie snáď môže existovať všade – samozrejme aj sudcov. A keď sme už u tých SÚNSom spomínaných „nástrojov na politické čistky“, spôsob kreovania ústavného súdu je zo všetkých doteraz spomenutých inštitúcií „najpolitickejší“...

Nuž ale naspäť k ZOJ, ktorá je u časti našich kolegov najboľavejším tŕňom v oku, a jej vzťahu k imunite. ZOJ nie je jednoliaty šík sudcov bojujúcich o funkcie a nadbiehajúcich politikom, ako by nás mnohí radi videli. ZOJ je spolok samostatných, kriticky rozmýšľajúcich a určite aj chybujúcich ľudí. Spája nás len odpor voči špinavostiam a chuť veci pomenovať tak ako ich vidíme – nie vždy v úplnej zhode. Ani potrebu obmedzenia ochrany pred trestným stíhaním nechápeme všetci rovnako a tak ako dozrieva stanovisko každého z nás, veríme že niektoré návrhy v súvislosti s imunitou budú schopní prehodnotiť aj tí, ktorí ich predkladajú. Naďalej platí, že slušní sudcovia ochranu cez imunitu nepotrebujú a poplašné správy hroziace zánikom právneho štátu kvôli strate ochrany imunity sudcov cez ústavný súd nám pripadajú smiešne, avšak :         

1. Akceptovateľnosť akéhokoľvek stavu, akejkoľvek, aj navrhovanej ústavnej zmeny nie je možné posudzovať  špekulatívne (či môže byť alebo bude  právna úprava aplikujúcimi orgánmi zneužívaná alebo nie), ale iba abstraktne, to znamená najmä, či je v súlade predovšetkým s inými relevantnými ústavnými princípmi. 

2. Keďže  za súčasť princípu právneho štátu v zmysle čl.1 ods.1 ústavy možno považovať aj sudcovskú nezávislosť, ktorej súčasťou je tiež trestnoprávna sudcovská imunita, zásah do tejto imunity začatím trestného stíhania sudcu vyžaduje, aby bol pod ochranou  nezávislého a nestranného súdu (ústavného alebo všeobecného), ktorý  musí dať predchádzajúci súhlas k takémuto procesnému postupu.

3. Potreba širšej odbornej debaty na tak vážnu tému je nesporná.

V takomto duchu je koncipované aj stanovisko ZOJ zaslané všetkým členom ústavnoprávneho výboru NR SR

Juraj Babjak
Ján Hrubala
sudcovia, členovia ZOJ