|
Číslovka „3“ zohráva dôležitú úlohu už od čias vzniku civilizácií a aj dnes sú „in“ „trojkové“ veci. Tri sú medaily zo súťaží, telefonujeme v 3G sieti a chodíme na trojrozmerné 3D filmy do kina... Koniec koncov aj človek vidí trojrozmerne. Videnie v troch dimenziách pomáha sa zorientovať a preto v troch základných dimenziách sa snažíme vidieť aj situáciu v justícii. Slúži občanom, vykonávajú ju sudcovia a tí musia mať k dispozícii odborný a pomocný personál. To čo spája tieto tri dimenzie je článok 12 Ústavy Slovenskej republiky, teda sloboda a rovnosť v dôstojnosti i v právach všetkých troch – občanov, sudcov i ostatných zamestnancov súdov. Preto za najdôležitejšiu prioritu v justícii považujeme zabezpečenie ROVNOSTI ŠANCÍ
1) Pre občanov 2) Pre sudcov 3) Pre odborný a pomocný personál sudcov
Ad 1: Justícia je tu pre občanov. Nevyhnutnou podmienkou toho aby mohlo byť náležite realizované ich základné právo na súdnu ochranu a aby sa mohli dočkať zákonného a spravodlivého rozhodnutia v primeranej lehote, je rovnosť šancí. Spočíva najmä v prístupe na súd a v možnosti uplatniť na ňom slobodne svoje procesné práva spôsobom, ktorý občania sami považujú za potrebný a vhodný pre dosiahnutie priaznivého rozhodnutia. Povinnosťou sudcov je túto rovnosť viditeľne rešpektovať a v rámci predpísaných procesných postupov s rovnakou služobnou zdvorilosťou a so znalosťou veci pristupovať ku všetkým účastníkom a stranám v konaní. Ad 2: Bez rovnosti šancí pre sudcov niet rovnosti šancí pre občanov. U sudcov musí ísť najmä o vytvorenie rovnakých alebo minimálne porovnateľných podmienok tak z hľadiska sudcovských povinností (konať a vystupovať nezávisle, nestranne, odborne, v primeranej lehote, eticky, transparentne...), práv (finančné a iné ohodnotenie, kariérny postup...), ako aj zodpovednosti (faktická disciplinárna zodpovednosť, rovnaký postih za porovnateľné skutky). Nemôže sa trpieť nerovnaký prístup zo strany orgánov štátnej správy súdov k jednotlivým sudcom, nemôže sa stávať, aby rovnaké alebo porovnateľné konanie bolo u jedného dôvodom na vážne šikanovanie vrátane prísnych disciplinárnych postihov a u druhého nevýznamným prehreškom. Ad 3: Pomocný a odborný personál sudcov (administratívny aparát, vyšší súdni úradníci, justiční čakatelia), z ktorého časti sa formujú aj sudcovia, je nevyhnutnou súčasťou justície. Je preto potrebné, aby aj preň platila rovnosť šancí týkajúca sa tak povinností ako aj práv - vrátane výberových konaní, kariérneho postupu a prístupu medzi sudcov. Najmä mnohí vyšší súdni úradníci sú už dnes doslova „pravou rukou sudcu“ a zlepšenie ich statusu si zaslúži väčšiu pozornosť, než aká bola tomuto problému venovaná doteraz. Chceme justíciu pozostávajúcu zo samostatne rozmýšľajúcich odborne zdatných sudcov, ktorí majú názor, nemajú strach ho povedať a vedia ho v zmysle zákona, zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodniť. Rozvoj justície nevidíme v zvyšovaní počtu sudcov, ale v skvalitňovaní sudcov, všetkých výberových procesov a v rozširovaní a skvalitňovaní pomocného a odborného personálu. Prispôsobiť sa budú musieť nie tí, čo odborne erudovane, samostatne a nebojácne rozmýšľať vedia, ale tí, ktorí sa to ešte nenaučili, prípadne na ich rozhodovaciu činnosť majú vplyv neprípustné mechanizmy – vrátane „priateľských rád“ kolegov alebo odporúčaní nadriadených. Pevne veríme, že sudcov, ktorí sa budú musieť prispôsobiť podľa nášho názoru normálnym pomerom je menšina. Ak to nedokážu, nemajú medzi sudcami čo hľadať. Dúfame i v to, že nie malej časti z nich chýba len nebojácnosť. Pre takýchto ľudí mal slová povzbudenia už pápež Ján Pavol II. Nám nezostáva iné, len jeho slová preložiť do slovenčiny a zopakovať „Nebojte sa“.
Juraj Babjak a Ján Hrubala, členovia iniciatívy ZOJ
|
Komentárov
Podľa mňa sudcovia k tomu, aby mali kvalitné argumentačné zázemie, musia študovať. K tomu, aby ich výstup z aplikácie práva (najmä rozhodovania o tom, či skutkový /nie skutočný/ stav zodpovedá pravidlám právnych predpisov) mal aj spoločenskú hodnotu, musia byť kvalitné aj samotné pravidlá /najlepší tlak môže vyvinúť v tomto smere Ústavný súd/ a ďalej vhodná diskusia (najmä medzi sudcami ako odborníkmi, najlepšie verejná, ako server Jine pravo v CR) o tom, kam smerovať výklad v konkrétnych právnych veciach, ktorým sudca fakticky "dotvára právo", keďže spresňuje spôsob správania a jeho mantinely pri výklade.
Ad 1: K tomu, aby mali občania funkčnú šancu sa domôcť spravodlivosti, je veľmi podstatným faktorom účinnosť súdnictva, čiže najmä kvalita výstupu a reakčný čas. K obom kvalitám výstupu je nutný racionálny substrát, každá jeho zložka (personálny atď.). V stave "zavalenosti" kvalita klesá, avšak je nutné nájsť a odstrániť príčinu zavalenosti, ktorú ja vidím najmä vo vysoko nekvalitnej legislatíve, najmä v súkromnom práve. Legislatívou predpokladané vzorce správania jednoducho sú zastaralé, nestačia a sudcovia pri aplikácii o to viac chýb urobia a navyše, o to jednoduchšie môžu manipulovať s výsledkom konania!(majú širší priestor na arbitrárnosť, ak chýba jasné pravidlo, "hard cases" nepočítam, tam sa arbitrárnosť ťažšie odôvodňuje)
Ad 2: Nech sa určia presné skutkové podstaty pre disciplinárne postihy sudcov a nech sa vymyslí systém, ktorý štátnej správe súdov nedovolí zasahovať priamo do rozhodovania vecí. Existuje majetkový postih sudcu za "protiprávne rozhodnutie" a používa sa častejšie než "pozastavenie"? Podľa mňa by sa mal, pretože ak niekto má rodinné a iné kontakty na súde, majetkový postih mu viac "ublíži", než strata talára.
Ad 3: Na všetky menované profesie verejné výberové konania, jasné testovacie pravidlá, zavedenie systému výhod a nevýhod a formu motivačného odmeňovania (kariérny postup pri justičnom čakateľovi nemá význam, inak pri VSÚ však môže mať).
Slovensko je "1 veľká rodina", takže nezávislosť sudcov tu má potom "iné rozmery" ako napr. v Anglicku či Nemecku, kde je možnosť ovplyvňovania menšia. Zmena si okrem dobrovoľnej elektronizácie (kto chce, odbúra si administratívu a verím tomu, že podnikatelia chcú), ktorá zníži záťaž súdov pri prejednávaní jednotlivých vecí, vyžiada aj širší monitor väzieb medzi sudcami, zamestnancami súdov, prokurátormi atď. Keďže viď veta 1 tohto odseku, verejný záujem je v tomto prípade silnejší než ochrana súkromného a rodinného života. Verejný zoznam rodinných príslušníkov prepojených v právnických profesiách ("že viem, že advokát je synom sudcu a bratom správcu konkurznej podstaty"), záväzný a s možnosťou jeho autorizovaného použitia pri námietkach zaujatosti, je lahôdka umožňujúca "ničiť" kartely rodinných klanov v zárodku a tým samozrejme uľahčiť cestu spravodlivosti v súdnom konaní. Sudcovia musia začať od seba získavať dôveru verejnosti a takto môžu začať.
Stále sú to dva svety, jeden pre idealistov o spravodlivosti a druhý pre realistov o vyvolených, tajných spolkoch bankových oligarchov a tých ostatných.
Ale nádej umiera naposledy, preto treba zvýšiť tresty pre všetkých, ktorí sa dopustia chyby s následkom porušenia práva na dôstojnosť.
Obchodné spory nech prebiehajú ako chcú, silnejší aj tak vždy vahráva, ale „výroba bezdomovcov“ to už je silné kafé a musí prestať kým nie je neskoro. Zatiaľ sa celá mašinéria hýbe okolo prenasledovania ľudí, ktorí sú nepohodlní pre svoj svetonázor, to by malo skončiť a nastane ZMENA!
Treba vytvoriť špecializovaný súd pre ľudské práva, ktorí bude posudzovať všetky „prehmaty“ sudcov z podozrenia skrytých foriem porušovania ľudských práv, najmä v prospech bánk a nebankoviek, ktorí zarábajú na nešťasti iných. Občan, ktorí nevládze splácať hypotéku za to, že na Slovensku sú 10 násobné menšie platy než v EU nemôže niesť zodpovednosť sám.
Michael Moor natočil pekný dokument „O kapitalizme s láskou“, odtiaľ začína genocída slušných ľudí, ktorí mali to nešťastie, že si ich všimol niekto z vyvolených a zatlačil ich pod „zem“ aby mohol profitovať z udavačstva.
www.koloseo.info/avantgarda
Môj príbeh je vzorom pre učebnice, skutok sa stal koncom roka 1993 a až začiatkom roka 2010 boli páchatelia odsúdení podmienečným trestom bez povinnosti nahradiť škodu vo výške 4,7 milióna Sk, pričom o škode už raz súd vydal rozsudok, ktorí páchatelia zmarili.
Tragédia je v tom, že druhotná platobná neschopnosť zapríčinila nezaplatenie malého úveru vo výške 380 tisíc a „dražobná mafia“ sfalšovala vznik záložného práva (nevzniklo v zmysle zákona) a ukradla našej rodine rodinný dom a my sme sa stali po príchode z azylového konania bezdomovcvi.
Všetci zatvárajú oči, lebo sme na „čiernej listine“. Toto treba ukončiť, pol Slovenska zarába na ľuďoch, ktorí sú „Persona non grata“, od politických asistentov až po bankárských oligarchov a sprostredkovate ľom je štát „SIS“. To je katastrofa a časovaná bomba!
Takže Ad1: Ak chce tu byť justícia pre občanov, musia mať občania kontrolu nad justíciou a tvrdými trestami trestať „úplatných“ sudcov. Oko za oko, zub za zub! Zapríčini bezdomovstvo, musí byť bezdomovec. Počas prieťahov v konaní nech sa náklady na život poškodeného prenesú na sudcu. Jednoducho oko za oko, zub za zub!
Ad 2: Rovnosť šancí pre sudcov, musí sprevádzať postulát „Niet zodpovednosti bez vopred vymedzeného trestu“. Samotní sudcovia by mali iniciovať špecializovaný súd pre ochranu ľudských práv, aby rovnosť šancí nebola len o peniazoch, ale odhalovať skrytú formu porušovania ľudských práv, potom príde na rad rovnosť šancí.
Ad 3: pomocný personál je doposiaľ prepojený s advokátmi na „hru“ väčší bere! Sú to sprostredkovate lia korupčného systému, treba ich zrušiť a nahradiť trojnásobným počtom sudcov a zaviesť systém „poroty“.
Samoočista súdnictva je nemožná, musia sa občania, myslím poškodení občania spojiť a nastoliť tvrdú kontrolu a trest. Ale k tomu potrebujú rytierov z radoch sudcov, a to je problém.
Nájde sa tu jeden sudca, ktorí aj anonýmne povie, že rozhodoval pod politickým alebo iným tlakom. Pokiaľ to tu niekto neprizná, občania sudcom nebudú nikdy veriť.
Pozri www.koloseo.info a podpor finančne túto občianskú iniciatívu.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.