Právo na informácie je jedným zo základných politických práv a patrí k atribútom právneho štátu. Bez neho je existencia skutočného demokratického systému ťažko predstaviteľná. Preto je toto právo často nazývané kyslíkom demokracie. V Slovenskej republike je garantované Ústavou SR (článok 26 ) a inými dokumentmi o ľudských právach ( napr. čl.10 Európskeho dohovoru, čl. 19 Paktu o občianskych a politických právach), ale aj zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

Napriek uvedenej právnej garancii, v praxi často dochádza k situáciám, kedy je toto právo jednotlivcom upierané a tak sa stráca jeho význam a zmysel. K jeho  čiastočnému popieraniu dochádza aj v justícii, a to v dvoch rovinách :

• I. vo vzťahu k sudcov a

• II. vo vzťahu k občanom.

I. Obmedzenie práva na informácie vo vzťahu k sudcom :

U sudcu sa predpokladá , že bude rozhodovať o právach a povinnostiach , ktoré zasahujú do všetkých sfér bežného života občana alebo právnickej osoby. Preto by sa v dnešnej dobe plnej techniky očakávalo, že práve on bude mať k dispozícii prístup k internetu ako zdroju informácií. Ten však na okresných a krajských súdoch ( na rozdiel napr. od prokuratúry) majú iba ich funkcionári. Bežný sudca má prístup k informáciám obmedzený. Napríklad správy o justícii si môže prečítať iba z  c e n z u r o v a n é h o monitoringu tlače ministerstva spravodlivosti , ktoré  každý deň vyberie   články a  správy zverejnené v rôznych médiách o súdoch, súdnych funkcionároch a spracuje ich do jedného materiálu. Ten e- mailovou poštou  posiela predsedom súdov. Od nich potom závisí, či sa tieto správy pošlú ostatným sudcom, alebo si ich ponechajú iba pre seba. V prevažnej väčšine prípadov sa dokonca ani tieto sprostredkované správy nedostanú k bežným sudcom. V cenzurovanom monitoringu sa objavovali a objavujú jednostranné, spravidla len pozitívne informácie o dianí v justícii publikované v regionálnych novinách, ale kritické články celoplošných médií na adresu justície publikované napr. v Pravde, Sme, Týždni, či Trende alebo Hospodárskych  novinách  v ňom  zverejňované neboli. Tomu, ako jednostranne funguje uvedený monitoring nasvedčuje i konkrétny prípad, keď v ňom bol zverejnený článok na obhajobu bývalého ministra Harabina o niekoľko dni skôr ako v printovom médiu, ktorému bol určený, ale aj prípad opakovaného zasielania účelovo vybratých fotografií s komentárom ministerstva k správam v  denníkoch.

Sudca však nielen že nemá prístup ku správam v dôsledku cenzúry ministerstva, on sa bez možnosti pripojenia na internet nedostane ani k informáciám, ktoré by potreboval pre zorientovanie sa napríklad v odbornom v probléme, o ktorom má rozhodovať. A tak mu vlastne chýba v dnešnej dobe jeden z dôležitých pracovných nástrojov, ktorý by mu zrýchľoval a zdokonaľoval kvalitu jeho práce. Sudca síce má možnosť ustanoviť vo veci znalca na danú problematiku, ale preto, aby mu vedel položiť kvalifikované otázky na ktoré má v konkrétnom prípade odpovedať, musí byť zorientovaný v téme. Bez internetu je odkázaný na štúdium odbornej neprávnickej problematiky v papierovej podobe s marením času pri jej vyhľadávaní v knižniciach, či encyklopédiách, alebo odborných konzultáciách s odborníkmi.

II. Obmedzenie práva na informácie vo vzťahu k verejnosti :

Významným nástrojom kontroly práce sudcov a jednou z možností zvyšovania dôveryhodnosti súdnictva sa javí zverejňovanie súdnych rozhodnutí. Aj v  tejto možnosti sa výrazne napĺňa jedno zo základných práv daných ústavou , a to právo občana na informácie .

Súdne rozhodnutie odráža celým svojim obsahom stupeň jeho vecnej správnosti , úroveň a kultúrnosť súdneho konania v konkrétnej veci, ako aj kvalitu práce najmä sudcu, ale i súdnej kancelárie. Ak rozhodnutie spĺňa náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, je logicky a transparentne zdôvodnené, tak určite má schopnosť zvyšovať dôveryhodnosť súdnictva.

Preto prístup verejnosti k takýmto rozhodnutiam nepriamo zvyšuje aj zodpovednosť sudcov, predvídateľnosť súdneho rozhodovania, a tým aj právnu istotu verejnosti.

Dňa 1.12.2005 nadobudla účinnosť Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti SR č. 21/2005 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete. Programové vyhlásenie súčasnej vlády sa prihlásilo k trendu vyplývajúcemu z tejto inštrukcie. Prax však ostala kdesi na pol ceste. Na stránke www.justice.gov.sk sa nájdu len niektoré (nie všetky ) zadávateľom vybraté rozhodnutia, z nich množstvo sa týka nepodstatných rozhodnutí procesného charakteru (napr. zastavené konania pre nezaplatený súdny poplatok, zastavené konanie pre späťvzatie návrhu a pod.), prípadne rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, nie sudcu. Niektoré zverejnené rozhodnutia sú 5 - 6 rokov staré, ale tie najnovšie vo väčšine absentujú.

Zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete je ponechané na iniciatívu súdu , chýba však povinnosť stanovená predpisom vyššej právnej sily.

Z dikcie ustanovení Zákona o slobodnom prístupe k informáciám č.211/2000 Z.z. (v znení jeho doplnkov) vyplýva, že súdy sú povinné na požiadanie sprístupňovať „informáciu o rozhodnutí“ (nie rozhodnutie). Viaceré súdy potom túto formuláciu vykladajú tak, že za “informáciu o rozhodnutí” považujú iba výrok rozsudku a sprístupňujú iba tento výrok.

Je sporné či „informáciou o rozhodnutí“ (tak ako ju definuje citovaný zákon), je informácia o každej časti rozhodnutia, teda napríklad aj o jeho odôvodnení a či teda súdy majú sprístupňovať celý text (po vylúčení chránených údajov), alebo iba výrok tak, ako to vo väčšine prípadov robia. Táto časť zákona by si vyžadovala legislatívnu úpravu v zmysle jej konkretizácie , avšak za predpokladu naplnenia ústavného práva na informácie v plnom prípustnom rozsahu.

Vzhľadom na uvedenú problematiku, iniciatíva sudcov za otvorenú justíciu (ZOJ) vo svojich cieľoch pomenovala naznačené problémy a navrhla

• zabezpečiť necenzurovaný monitoring médií o všetkých podstatných správach a informáciách týkajúcich sa súdnictva a sprístupniť ho v š e t k ý m sudcom

• zabezpečiť pravidelné zverejňovanie všetkých rozhodnutí súdov na internete

• zakotviť povinnosť zverejňovať štatistické výsledky rozhodovacej činnosti súdov

• zabezpečiť prístup na internet všetkým sudcom

sudcovská iniciatívu Za otvorenú justíciu

spracovala: JUDr. Mária Tóthová