I. Výberové konania na súdoch sa uskutočňujú:

- na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta vyššieho súdneho úradníka
- na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta justičného čakateľa
- na obsadenie voľného miesta sudcu na okresnom súde
- na osadenie voľného miesta sudcu na vyššom súde
- na obsadenie miesta predsedu senátu súdu vyššieho stupňa
- na funkciu predsedu súdu (okrem predsedu Najvyššieho súdu).

II. Vyšší súdni úradníci ( zavedení zák. č. 425/2002 Z.z. resp. 549/2003 Z.z.) mali o.i. odbremeniť sudcov od mnohých administratívnych úkonov a jednoduchších rozhodnutí, aby sa sudcom vytvoril priestor pre skutočné súdenie náročných vecí. Uvažovalo sa, že vyšší súdni úradníci postupne budú mať možnosť individuálne sa pripraviť aj na justičné skúšky a prihlásiť sa do výberového konania na voľné miesto sudcu.

Novelou justičných zákonov  zák. č. 517/2008 Z.z. účinnou od 1.1.2009 boli opätovne zavedené štátnozamestnanecké miesta justičných čakateľov a voľné miesto na okresnom súde sa obsadzuje bez výberového konania justičným čakateľom vykonávajúcim na tomto súde prípravnú prax justičného čakateľa
(§ 28 ods. 1 a § 149c ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. v súčasnom znení).

To znamená, že v súčasnosti je vlastne výberové konanie na miesto justičného čakateľa hneď aj  výberovým konaním  na miesto sudcu a ak sa vytvorí toľko voľných miest pre justičných čakateľov, koľko bude voľných miest sudcov, výberové konania na sudcov  okresných súdov by už aktuálne neboli.

III. Správu súdov aj v oblasti personálnej vykonávalo a vykonáva ministerstvo spravodlivosti, ktoré určuje aj počty sudcov.
Od 1.7.2006 platila vyhláška ministerstva spravodlivosti SR č. 413/2006 Z.z. o určovaní voľných miest sudcov na súdoch, podľa ktorej sa na účely určovania voľných miest sudcov na okresné a krajské súdy použili údaje o priemernom výkone sudcu, počte napadnutých vecí na súd, počte nevybavených a  vybavených vecí na súde a počte výkonných miest sudcov na príslušnom súde.

Novelou justičných zákonov zák.č. 517/2008 Z.z. účinnou od 1.1.2009 bola táto vyhláška zrušená a počty sudcov, justičných čakateľov a voľné miesta sudcov určuje ministerstvo spravodlivosti po dohode so súdnou radou .

Zo zápisníc Súdnej rady SR  (ktoré sú dostupné na stránke www.sudnarada.gov.sk) však nie je možné zistiť, že by rokovala o počtoch sudcov, justičných čakateľov a o vytvorení voľných miest sudcov a vyjadrovala sa k nim – tak ako doposiaľ sa aj po 1.1.2009 v súvislosti s výberovými konaniami  zaoberá len vyslaním svojho člena do výberovej komisie.

Kritériá, na základe ktorých ministerstvo spravodlivosti  určuje počty sudcov, justičných čakateľov a voľné miesta na jednotlivých súdoch, na ktoré sú po 1.1.2009 vypisované  výberové konania ( ktorých bolo v ostatnom čase pomerne veľa - priebežne možno informáciu o nich nájsť na stránke www.justice.gov.sk), nie sú transparentné a kontrolovateľné a nemožno povedať, že by vytvorenie voľných miest sudcov (najmä na vyšších súdoch) skutočne  bolo v tomto čase potrebné.



IV. Aktuálny model výberových konaní

Všetky výberové konania vlastne prebiehajú v súlade so zákonom a schválenými zásadami. Napriek tomu najmä v ostatnom čase rastie podozrenie, že nie sú objektívne, pretože sa stalo pravidlom , že úspešnými sú tí uchádzači, ktorí majú určité väzby na súdnych funkcionárov či súdne prostredie (najmä príbuzní či inak blízki uchádzači). Ak je človek aspoň trošku zorientovaný v týchto väzbách, dokáže zo zoznamu uchádzačov vopred „uhádnuť“, kto bude úspešný. To nemôže byť náhoda, takže už samotné výsledky tých výberových konaní dokazujú, že niečo nie je v poriadku. Poukazuje na to verejnosť, ale svoje skúsenosti majú aj uchádzači – najmä z radov vyšších súdnych úradníkov, ktorí sa aj vzájomne poznajú a prežívajú obrovské poníženia a sklamania. Stáva sa napr., že už v odbornej časti (ktorá je prvoradá)  neuspeje  vyšší súdny úradník s niekoľkoročnou praxou, ktorý bol všeobecne hodnotený ako šikovný a perspektívny  a  úspešne zložil aj  justičnú skúšku – ale uspeje čerstvý absolvent fakulty, ktorý ovláda odpovede na rôzne záludné otázky ... A ak náhodou v odbornej časti uspel niekto, s kým sa nerátalo, neprejde pri psychologických testoch (ktoré sú spravidla zabezpečované psychológmi ZVJS t.j. z rezortu Ministarstva spravodlivosti) alebo pri ústnych pohovoroch ...

Pravdou je, že takýto  jav  u výberových konaní nie je vlastný len justičnému prostrediu; ide o jav celospoločenský – ale !!!

pri výbere sudcu je tento jav veľmi nebezpečný, pretože do budúcna ohrozuje a spochybňuje jeho nezávislosť a nestrannosť na poste sudcu.


Preto navrhujeme:

- zabezpečiť rovnosť šancí všetkým uchádzačom ( testy vybraté náhodným výberom z jednotnej a dostatočne širokej databázy testov prístupných všetkým uchádzačom) – vypracovanie a vyhodnotenie testov anonymné
-zvýšiť dôraz na osobnostné predpoklady  (psychologické testy, ktoré by mali byť prioritné).

V. Výberové konania na funkcie predsedov súdov

Pokiaľ ide o výberové konania na predsedov súdov, ukazuje sa, že sa ich zúčastňujú aj sudcovia, ktorí nie sú prirodzenými autoritami v sudcovskom zbore a keď sú ministrom spravodlivosti vybratí (v súčasnosti má minister možnosť vybrať si niektorého z troch úspešných uchádzačov), sú len jeho prevodovou pákou.

Predseda súdu musí byť sudca, ktorý je nielen odborne zdatný a sudcami uznávaný, ale musí mať aj organizačné a riadiace schopnosti, schopnosť jednať s ľuďmi atď. a najmä musí mať osobnostné a morálne predpoklady pre výkon takejto funkcie.

Preto aj pre výberové konania na miesta predsedov súdov navrhujeme zaviesť psychologické testy.

sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu

spracovala: JUDr. Ľudmila Babjaková