Väčšina medzinárodných dokumentov sa zhoduje v tom, že pod pojmom nezávislosť súdnictva je nutné chápať

a) nezávislosť súdov ako inštitúcií (tzn. ako celku) a
b) nezávislosť sudcov ako osôb – nezávislosť jeho detailov (najmä vo forme nezaujatosti k účastníkom konania a vzdelanostnej nezávislosti),

pričom sa na ňu nenazerá, ako na právo sudcu konať, ako samu zachce, ale naopak, ako na jeho povinnosť zabezpečiť také podmienky súdneho konania, aby sa vždy naplnil účel súdnictva, tzn. čo najskôr odstrániť stav právnej neistoty.

Nezávislosť súdnictva tak celku ako jeho detailov je vnímaná cez odolnosť jednotlivcov proti akémukoľvek obmedzovaniu, neprípustnému vplyvu, nátlakom, hrozbám alebo nevhodným zasahovaniam, či už priamym alebo nepriamym, zo strany kohokoľvek alebo z akéhokoľvek dôvodu.

Nezávislosť súdnictva garantuje štát mnohými opatreniami na viacerých úrovniach. Jediným hodnoverným meradlom, či jednotlivci tieto garancie pociťujú ako dostatočné, je ich dôvera v súdnictvo, inak povedané, ako pociťujú nezávislosť súdnictva. V krajinách Európskej únie je každoročne preverovaná mienka verejnosti k súdnictvu. Podľa týchto údajov najväčšiu dôveru požíva súdnictvo v Dánsku (80 % občanov) a vo Fínsku (74 %), naopak na popredných miestach nedôveryhodných súdnych systémov je Bulharsko (17 % občanov) a Litva ( 15 %). Slovensko z krajín Európskej únie zaujíma 22. miesto, tzn. že je viac ako 70 % verejnosti, ktorá nepociťuje nezávislosť slovenského súdnictva, resp. užitočnosť súdneho systému na Slovensku vôbec.

a) povinnosť vymenovať do funkcie predsedu súdu  len jedného z prvých dvoch uchádzačov výberového konania, alternatívne povinnosť vymenovať do funkcie predsedu súdu vždy  víťaza výberového konania,

Veľmi významný vplyv na nezávislosť na nezávislosť súdnictva a hodnotenie jeho úrovne na tom-ktorom súde má osoba predsedu súdu. Predseda súdu zabezpečuje nezávislosť súdu pred politickým vplyvom  vlády vrátane ministra spravodlivosti na konkrétnu rozhodovaciu činnosť a súčasne „vydeľuje“ jednotlivým sudcom z ich nezávislosti. Je nado všetku pochybnosť jasné, že sudca na konkrétnom súdu v Slovenskej republike je veľmi závislý na predsedovi svojho súdu, a to po stránke

a) materiálnej – počnúc pridelením konkrétnej kancelárie na súde až po jej vybavenie,
b) personálnej – od prideľovania na stáže na vyšších súdov, cez výber a počet administratívneho personálu až po začatie disciplinárneho konania proti sudcovi,
c) finančnej – najmä rozhodovanie o odmenách sudcov,
d) pokynovej – od zaraďovania do konkrétnej súdnej agendy až po predlžovanie lehôt na napísanie rozsudkov,
e) vzdelávacej – schvaľovanie účasti sudcu na školeniach alebo na domácich, poprípade zahraničných vzdelávacích pobytoch,

a tým je aj jeho rozhodovacia činnosť je značne podmienená vplyvom predsedu súdu.
Preto je vhodné, aby iba, resp. predovšetkým (v prípade ponechania výberu medzi dvomi úspešnými uchádzačmi) sudcovia konkrétneho súdu (a to aj v prípade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) rozhodovali, kto bude alebo už nebude vykonávať túto funkciu.

b) zákaz výkonu riadiacej funkcie v správe súdu najmenej päť  rokov po odchode z politickej funkcie,

Vstup sudcu do politickej funkcie sa nezaobíde bez povinnosti začať plniť vnútorné smernice a pokyny vlády alebo orgánu výkonnej moci, ktorý je hierarchicky subordinovaný výkonnej moci. Navyše, v podmienkach Slovenskej republiky je vstup jednotlivca do politickej funkcie zásadne podmienený nominujúcou politickou stranou, ktorá priamo či nepriamo očakáva (dočasná) závislosť každého svojho nominanta na pokynoch, usmerneniach a politickom programe politickej strany nominujúcej príslušného sudcu do tej – ktorej politickej funkcie.

Z hora načrtnutej situácie sa nástojčivo vynára ďalšia právna otázka, či sa politicky činný jednotlivec vôbec môže vzhľadom na svoju politickú mobilitu uchádzať o funkciu v správe súdu, ktorá je najmä verejnosťou chápaná ako jeden z medzníkov, resp. vrcholov kariérneho postupu sudcu.

Práve hore uvedená nezávislosť sudcu, ktorá sa vo vzťahu k jeho osobe interpretuje nielen ako ochrana sudcu pred nežiaducimi vplyvmi na jeho rozhodovaciu (duševnú) činnosť, ale ako aj kategorická požiadavka spoločnosti, aby sudca tak svojim správaním ale aj celým spôsobom riadenia svojho nielen verejného, ale aj súkromného života na každom kroku verejnosť presviedčal, že je skutočne nezávislý a navonok tento svoj životný postoj preveroval neustálou politickou neutralitou zavŕšenou generálnou nestrannosťou, sa môže stať predmetom nedôvery verejnosti k sudcovi, ktorý vstúpil do politickej funkcie.

Navyše, veľakrát je s výkonom politickej funkcie spojený vysoký počet zámerov, aktivít a vyhlásení politickej strany, ktorá sudcu nominuje do politickej funkcie, čo nutne musí vyvolávať u jednotlivca dojem, že tento sudca realizuje zámery a pokyny, resp. koná v súlade s politickým programom tohto politického subjektu, s ktorým sa veľakrát môže aj personálne stotožniť.

Za týchto podmienok sa potom ako celkom logická požiadavka javí to, aby sudca po svojom návrate do funkcie sudcu (ak je vôbec takýto návrat do justície pre spoločnosť žiaduci) sa nemohol dlhšie obdobie uchádzať  o funkciu predsedu alebo podpredsedu súdu, a práve toto obdobie (niekoľkoročné) by bolo pre spoločnosť zárukou, že sa obnoví dôvera v jeho nezávislosť.

c) menovanie  väčšiny členov výberových komisií orgánmi sudcovskej samosprávy;

Vstup jednotlivca do súdnictva spolu s jeho ďalším kariérnym rastom je založený na využívaní osvedčených demokratických mechanizmov – výberovom konaní. O tom, či jednotlivec je vhodným uchádzačom o funkciu sudcu vrátane jeho odolnosti znášať tlak rozhodovania o ľudských osudoch počas svojej profesionálnej kariéry, by mali predovšetkým a iba preverovať samotní sudcovia. Ako určitú alternatívu občianskej kontroly by bolo možné chápať to, že k uchádzačom o funkciu sudcu by občania mohli vyjadrovať svoje námietky v určitej lehote. Avšak nie je z hľadiska zachovania nezávislosti sudcu vhodné, aby nominanti vlády, parlamentu alebo prezidenta republiky sa priamo zúčastňovali na výberových konaniach sudcov, lebo potom nie je možné rozptýliť pochybnosti o politickom ovplyvňovaní tohto výberu na určité funkcie.

Zmeny navrhnuté v tejto oblasti majú za cieľ nielen posilniť odolnosť sudcov proti možným politickým vplyvom do súdnictva ale aj v konečnom dôsledku zvýšiť dôveru jednotlivcov k slovenskému súdnictvu.

sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu

spracoval: JUDr. Ing. Miroslav Gavalec