Čo a kto ohrozuje nezávislosť sudcov?

Pod vplyvom bolestivých udalostí spojených s vojnou na Ukrajine sa význam všetkého iného diania u nás doma aj v Európe výrazne znižuje. My stále máme výsadu žiť v mieri a v relatívnom bezpečí. Aj keď inak ako predtým, pretože po 24.2.2022 máme každý deň silné dôvody uvedomiť si aká je táto výsada existenčne dôležitá a naučiť sa vyrovnávať so strachom, aby sme o ňu neprišli.

V tomto kontexte písať o ohrozovaní nezávislosti súdnej moci môže byť vnímané ako zástupný problém. Riadne fungovanie justície najmä v čase hroziacej globálnej vojny je však jednou z kľúčových podmienok pre udržanie právne korektného prostredia a bezpečnosti ľudí v štáte.

V sudcovskom stave je v súčasnosti zreteľná vlna nepokojnosti s prebiehajúcim reformným procesom, ktorá čiastočne má svoje opodstatnenie pre chyby, ktoré sa pri jeho realizácii stali, a ktoré sú pomerne ľahko identifikovateľné. Áno, nová súdna mapa sa neprijíma v súlade s legislatívnymi pravidlami; nový trestný čin ohýbania práva má vo vzťahu k sudcom  potenciál na jeho zneužívanie; odvolávanie členov súdnej rady kedykoľvek bez uvedenia dôvodu je v rozpore s európskymi štandardami na nezávislosť tohto orgánu súdnej moci. A našli by sa aj ďalšie oprávnene kritizované postupy alebo nové legislatívne úpravy. Reforma slovenskej justície sa však nezačala len preto, že sa tak politici svojvoľne rozhodli. Začala sa preto, že v justícii samotnej (a aj v polícii a prokuratúre) sa stali udalosti, ktoré ju diskvalifikovali vo vnímaní verejnosti. Snahy o jej zásadnú  reformu sú len logickou reakciou spoločnosti na dosiahnutie cieľa, aby si justícia opätovne začala riadne plniť  svoje kompetencie. Ak sa pri tomto potrebnom procese robia chyby, treba o nich otvorene hovoriť a tlačiť na ich odstránenie. A toto sa nepochybne deje tak na úrovni Súdnej rady Slovenskej republiky, ako aj na úrovni sudcov a sudcovských orgánov.

Kolíková preverí zablokovanie kauzy únosu prezidentovho syna

| domov.sme.sk | 13. apr 2022 | Matúš Burčík |

Ivan Lexa v roku 2004. V kauze únosu exprezidentovho syna Michala Kováča ml. je hlavným obžalovaným. (Zdroj: ARCHÍV SME)

Podobne stojí aj prípad vraždy Ernesta Valka.

BRATISLAVA. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) preverí na súde okolnosti zmrazenia kauzy únosu Michala Kováča mladšieho, ktorá sa ťahá od roku 1995.

Proces s aktérmi jednej z najzávažnejších káuz v histórii Slovenska súd nevie otvoriť ani päť rokov po zrušení amnestií expremiéra Vladimíra Mečiara. Hlavným obžalovaným je bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivan Lexa.

Prípad leží na Okresnom súde Bratislava III od roku 2017, keď parlament na základe silného verejného tlaku pristúpil k zrušeniu Mečiarových amnestií.

Začiatok procesu sa očakával po tom, ako v decembri Súdny dvor EÚ v Luxemburgu zamietol pokus Lexových právnikov o spochybnenie spôsobu, akým poslanci amnestie zrušili.

Znefunkčnili senát

Predseda senátu Karol Posluch však minulý týždeň pre SME potvrdil, že vo veci naďalej nemôže vykonávať žiadne procesné úkony. V mesiacoch január až marec sa totiž všetci traja prísediaci členovia senátu z rôznych dôvodov vzdali funkcií.

"Aktuálne súd nedisponuje ani jedným prísediacim, ktorý by bol ochotný pôsobiť v danej trestnej veci," uviedol Posluch.

Prísediaci je člen senátu, ktorý nie je sudca a nemusí mať právnické vzdelanie. Funkciu vykonáva vo svojom voľnom čase. V minulosti sa mu hovorilo "sudca z ľudu".

Aktuálne súd nedisponuje ani jedným prísediacim, ktorý by bol ochotný pôsobiť v danej trestnej veci.

Karol Posluch, predseda senátu

Prísediacich volí obecné zastupiteľstvo na obdobie štyroch rokov. Senát sa skladá z predsedu (sudcu) a dvoch prísediacich.

Pri rozhodovaní majú ich hlasy rovnakú váhu. Prísediaci tak teoreticky môžu sudcu aj prehlasovať.

Najvyšší správny súd sa rozbieha s problémami, aktuálne jeho dáta končia na serveri zamestnanca

| Veronika Prušová | dennikn.sk | 12. apríla 2022 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Predseda súdu Pavol Naď tvrdí, že vedúca kancelárie, ktorá má na starosti chod nového súdu, má jeho dôveru. „Svoju úlohu zvláda plnohodnotne.“ Ministerka spravodlivosti sa však na momentálne zabezpečenie dát súdu bude predsedu pýtať.

Najvyšší správny súd vznikol vlani v januári, no existoval len formálne na papieri. Nemal sudcov, zamestnancov a vedelo sa len to, že dočasne bude sídliť v Bratislave. Do augusta bolo potrebné zabezpečiť, aby fungoval naplno.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (za SaS) sa netajila tým, že ide o jednu z kľúčových súčastí jej reformy súdnictva. Verila, že súd pomôže prinavrátiť dôveru ľudí v spravodlivosť na Slovensku.

Dôležité bolo sledovať, kto obsadí sudcovské pozície na novom súde. Dnes, po ôsmich mesiacoch od ostrého štartu sa ukazuje, že rovnako dôležité bolo aj obsadenie administratívy súdu, teda tých ľudí, ktorí budú chod súdu zabezpečovať.

Zdá sa, že tu má Najvyšší správny súd problém. Štyria z piatich vedúcich zamestnancov už nie sú na svojich postoch. Súd nestihol do polroka vyhlásiť riadne výberové konania.

Okrem toho momentálne nemá súd zmluvne zabezpečenú serverovú infraštruktúru, čo znamená, že všetky dáta končia na serveri zamestnanca súdu.

Jeho agendou sú predovšetkým spory občanov so štátom. Má pomôcť občanom so svojvôľou štátnych orgánov. Rozhoduje o tom, kedy štátne orgány porušili zákon.

No mesiace zákon nedodržiaval samotný súd, keďže donedávna nebolo možné dopátrať sa samotných rozhodnutí súdu, ktoré je povinný zverejňovať.

Obvinený sudca Lindtner je opäť naplno advokátom. Komora zrušila pôvodné rozhodnutie

Policajná eskorta priváža obžalovaného bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Davida Lindtnera. Foto - TASR/Pavol Zachar| VERONIKA PRUŠOVÁ | dennikn.sk | 29. marca 2022 | 

Policajná eskorta priváža obžalovaného bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Davida Lindtnera. Foto – TASR/Pavol Zachar

Po medializácii svojich kontaktov s Marianom Kočnerom požiadal David Lindtner o prerušenie výkonu funkcie sudcu. Vzápätí sa zapísal do advokátskej komory, ktorá mu výkon advokácie pozastavila po tom, ako ho obvinili. Už ani to neplatí.

Obvinený David Lindtner, ktorý sa roky kamarátil s Marianom Kočnerom a poskytoval mu ako sudca aj právne rady, sa môže opäť naplno venovať advokátskej praxi. Hoci mu advokátska komora pozastavila výkon funkcie od septembra 2020, toto rozhodnutie 11. februára napokon zrušila.

O zrušenie pozastavenia výkonu advokáta žiadal samotný Lindtner v decembri minulý rok.

Naďalej je pritom obvinený z troch skutkov nepriamej korupcie a zo zasahovania do nezávislosti súdu. Najprv ho obvinili v marci 2020 v rámci mediálne známej akcie Búrka. Ďalšie obvinenie mu pribudlo na jeseň 2020 po akcii Víchrica, keď už skončil aj vo väzbe, z ktorej sa dostal po zhruba polroku na slobodu.

Lindtner komore tvrdil, že v jeho prípade nenastal posun a stále je len v prípravnom konaní. Nie je to celkom pravda. Prípad je síce stále v prípravnom konaní, ale krátko po tom, ako komora umožnila bývalému sudcovi vykonávať advokátsku činnosť, polícia uzavrela vyšetrovanie jeho prípadu. Návrh na podanie obžaloby doručil vyšetrovateľ prokurátorovi špeciálnej prokuratúry 22. februára, informoval portál Aktuality.sk.

Prokurátor Ján Hrivnák potvrdil, že o návrhu na podanie obžaloby zatiaľ nerozhodol. V súčasnosti študuje spis a až následne sa rozhodne, ako bude postupovať ďalej.

Koalícia zase nenašla dohodu na súdnej mape. Hlasovanie odsúva na apríl

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Foto - TASR| Veronika Prušová | 29. marca 2022 | dennikn.sk |

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Foto – TASR

Odsunutím hlasovania o súdnej reforme nestihneme k 1. aprílu požiadať o pol miliardy eur z Plánu obnovy a odolnosti.

Koalícia sa ani po týždni navyše nedokázala dohodnúť na súdnej mape. Poslanci mali o nej pôvodne hlasovať minulý týždeň vo štvrtok, napokon to presunuli na tento týždeň v stredu. V utorok večer, len pár hodín pred, je jasné, že o kľúčovej reforme ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (za SaS) rozhodnú až na aprílovej schôdzi.

„Po vzájomnej dohode koaličných partnerov sa presúva rokovanie na začiatok aprílovej schôdze,“ potvrdil predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. Dôvody nechcel konkretizovať. Šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová vraví, že „ešte stále nie je úplná dohoda“.

Rovnako sa podľa nej odsúva aj hlasovanie o stavebnom zákone, ktorý pripravil vicepremiér Štefan Hollý zo Sme rodina. Ide o kľúčový zákon hnutia, ktorý má umožniť výstavbu nájomných bytov.

V koalícii je dohoda, že o stavebnom zákone budú hlasovať poslanci pred súdnou reformou. Sme rodina tak získala dôležitú poistku, aby jej návrh prešiel. Jej poslanci sa netajili tým, že ak by stavebný zákon nezískal v parlamente väčšinu hlasov, nepodporili by Kolíkovej reformu.

Presunutie hlasovania o súdnej reforme na aprílovú schôdzu, ktorá sa začne 26. apríla, znamená, že Slovensko nestihne požiadať o pol miliardy eur z Plánu obnovy a odolnosti k 1. aprílu – ako pôvodne avizoval premiér Eduard Heger (OĽaNO). O peniaze môžeme žiadať až po splnení míľnikov, teda v momente, ako budú zákony k avizovanej reforme schválené.

You are here: Home Home Slovenské kategórie

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners