Tlačová správa Via Iuris : Súdna rada nechce etiku

TLAČOVÁ SPRÁVA

Pezinok 28.10.2013

Súdna rada nechce  etiku

Súdna rada SR urobila ďalší krok späť - na svojom poslednom rokovaní rozhodla o vypustení vzdelávania budúcich sudcov o etike. VIA IURIS vyzýva Súdnu radu SR, aby tento krok prehodnotila. Justícia na Slovensku aj v tejto oblasti kráča proti trendu vyspelých európskych krajín, kde je vzdelávanie v etike súčasťou  budovania dôveryhodného a vzdelaného sudcovského stavu.

PENIAZE PRE JUSTÍCIU

|Zdroj: TA3|27.10.2013|19:09:5527.10.2013 19:09:55 Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/1029308/prioritami-ministerstva-spravodlivosti-su-elektronizacia-justicie-a-bezpecnost-vaznic.html27.10.2013 19:09:55 Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/1029308/prioritami-ministerstva-spravodlivosti-su-elektronizacia-justicie-a-bezpecnost-vaznic.html| LINHART Martin, TYUCHOVÁ Gabriela|

Jozef DÚBRAVSKÝ, moderátor:

"Elektronizácia justície a bezpečnosť väzníc, to sú priority ministerstva spravodlivosti pre budúci rok. Zo štátnej kasy dostane 316 miliónov eur. Hoci si ako jeden z mála rezortov prilepší, minister BOREC spokojnosťou neprekypuje. Kritickí sú aj súdni úradníci."

Novinára sa musel zastať až Štrasburg

Arpádovi Soltészovi slovenské súdy prikázali platiť, teraz ho musí štát odškodniť na základe rozhodnutia súdu v Štrasburgu.| SME | nedeľa 27. 10. 2013 21:07 | Dušan Mikušovič

Novinár musel platiť pol milióna korún za to, že v článku citoval svedectvo policajta. Štrasburg ho odškodnil.

BRATISLAVA. „Redakcia Národnej obrody disponuje písomným svedectvom jedného z policajtov, ktorí sa zúčastnili na pátraní po Bachledovi.“ Takto sa začína kľúčová pasáž článku z roku 2003, v ktorom vtedajší redaktor denníka Arpád Soltész opisuje záhadné okolnosti zmiznutia popradského podnikateľa a prednostu okresného úradu Vladimíra Bachledu.

Zmiznutie sa udialo v roku 1997, Soltész sa k nemu vrátil po šiestich rokoch. „Bola to jedna z najzávažnejších a najšpinavších káuz obdobia mečiarizmu a očividne nikto nemal záujem ju riešiť, nielen za Mečiarovej vlády, ale ani následne za prvej a druhej Dzurindovej vlády,“ vraví Soltész dnes.

Do volieb kandidátov na sudcu ESĽP pribudlo druhé meno

| WEBNOVINY | Autor: SITA, včera 16:46

Nominovaní sú zatiaľ dvaja sudcovia, Štrasburgu máme predložiť trojčlenný zoznam.

Ilustračné foto: mup.vladars.net

BRATISLAVA 26. novembra (WEBNOVINY) – Do odkladaných volieb trojice kandidátov na slovenského sudcu Európskeho súd pre ľudské práva sa už nehlasí len jediný nominant Juraj Babjak, ktorého navrhli dvaja členovia súdnej rady.

Minister spravodlivosti nominoval do týchto volieb ďalšie meno. „Navrhovanou kandidátkou je JUDr. Andrea Krišková, ktorá v súčasnosti pôsobí ako sudkyňa na Okresnom súde Bratislava III.,“ uviedla hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.

Podľa informácie z webstránky MS SR je Krišková od 15. septembra na stáži sudcu na Ministerstve spravodlivosti SR.


Známi sú dvaja z troch požadovaných

Slovensko však bude musieť Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy predložiť trojčlenný zoznam kandidátov na sudcu ľudskoprávneho súdu, z ktorého by mali v Štrasburgu zvoliť sudcu. Stále teda minimálne jedno meno chýba a aj to platí v prípade, že by prihlásenú dvojicu nominovaných Súdna rada SR zvolila za kandidátov a vláda by ich potvrdila.

KOMENTÁR LUKÁŠA FILU Sudcovské hlavy

| SME | štvrtok 24. 10. 2013 18:08 | Lukáš Fila


Tak ako sa Robert Fico mohol kedysi pochváliť, že vlastnou hlavou zohnal pekných pár miliónov, Daniel Lipšic si teraz vlastnou hlavnou vyrobil pekný malér. Ak od neho totiž každý sudca dokáže vysúdiť desaťtisíc eur, ako sa to práve podarilo Jurajovi Sopoligovi, tak sa šéf Novy bude musieť dosť obracať, aby za život stihol splatiť aspoň časť dlhu.

 

Kým pôjdeme ďalej, treba upozorniť na konflikt záujmov – autor tohto textu sa na spore nepriamo zúčastňuje, keďže ho sudca Sopoliga ako „redaktora denníka Košický Korzár“ cituje vo svojej žalobe. Z komentára, kde boli hromadné diskriminačné žaloby sudcov označené za asi najväčšiu hanbu súdneho stavu za posledné roky vraj vyplýva, že si verejnosť osvojila Lipšicove negatívne hodnotenie žalôb.

No, nič proti Lipšicovi. Ale naozaj netreba jeho pomoc, aby človek zistil, že je amorálne žiadať zo štátnej kasy desiatky miliónov eur len preto, že niekto má vyšší plat. Navyše ak máte doživotne garantovaný flek. A o žalobe rozhoduje kolega.

Označiť aj Sopoligovu žalobu za nemorálnu by mohol byť drahý špás, a hlavne si aj tu dokáže názor spraviť každý sám.

Skúsme si teda položiť len niekoľko otázok, ktoré nie sú adresované ani tak žalobcovi, ale skôr sudkyni, ktorá našla vo výroku o chamtivosti sudcov desaťtisícovú ujmu. Otázka prvá – naozaj všeobecný výrok, ktorý sa týka stoviek sudcov a ktorý zaznel v debate o vážnom spoločenskom jave, možno považovať za urážku cti jedného konkrétneho človeka?

Na podobnej konštrukcii stoja aj samotné diskriminačné žaloby – sudcovia v nich zvyknú tvrdiť, že nižšie platové ohodnotenie znížilo ich honor v očiach blízkych a spoločnosti. Ale to ešte neznamená, že takýto výklad zohľadňujúci kolektívnu hrdosť stavu je aj správny.

Otázka druhá – aj keby sme vo všeobecnom výroku našli zakódovaného konkrétneho sudcu, nemal by tento stav zniesť vyššiu mieru kritiky? Predsa len ide o verejných funkcionárov s obrovskou mocou, okolo ktorých by sa nemalo chodiť po špičkách. Slovenská justícia už videla oveľa horšie veci ako rozsudok proti Lipšicovi. Ale je dobré si občas pripomenúť, ako sudcovia bránia normálnej verejnej diskusii a vlastnými hlavami zarábajú na vlastných súdoch.

 

You are here: Home Home Slovenské kategórie

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners