Pozvánka na verejnú diskusiu

   

Po diskusií vystúpi hudobníčka Martina Javor & band v hodinovom programe.

Viac o Martina Javor & band sa dočítate v pokračovaní článku.

Vyjadrenie Mazáka je neodborné a neprávnické

| 31.10.2013 | Autor: www.harabin.sk | 

 

Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Štefan Harabin považuje za neodborné a neprávnické vyjadrenia bývalého predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka na adresu disciplinárnych rozhodnutí. (Ide o vyjadrenie z 31. októbra 2013 pre denník Hospodárske noviny). “Pokiaľ politik Mazák, ešte je právnikom, iste dobre vie čo znamená Ústavou a Dohovorom o ľudských právach garantovaná prezumpcia neviny.

 Ak súd nerozhodne právoplatne o vine občana, je takáto osoba nevinná. Preto verejné vyjadrenia o spáchaní previnenia nie sú hodné bývalého ústavného sudcu,” vyhlásil Harabin.

Samotný Mazák pritom obsahom svojho vyjadrenia dal zreteľne a jasne najavo, že predseda Najvyššieho súdu sa ani skutkovo ničoho nedopustil.

Pán Mazák ako jediný predseda súdu na Slovensku nikdy nedovolil zaviesť elektronickú podateľňu a  neumožnil náhodný výber prideľovania spisov a ako “samozvaný justičný cár” prideľoval kauzy jednotlivým senátom podľa svojho “politického uváženia”. “Ak by ktorýkoľvek predseda súdu takto prideľoval spisy a kauzy ako pán Mazák, skončil by za mrežami v Leopoldove,” uzavrel Harabin.
            Pánovi Mazákovi treba pre oživenie pamäti navyše pripomenúť, že v súlade s princípmi právneho štátu určite nebolo, keď kauzu interrupcie, zrejme na pokyn svojich politických tútorov, dal na termín svojvoľne až po šiestich rokoch.

Bakimu Sadikimu uhol Borec z cesty

Sadikiho vyhliadky sa zlepšujú.| SME | pondelok 4. 11. 2013 20:51 | Matúš Burčík

Minister spravodlivosti Tomáš Borec sa stiahol z kauzy Bakiho Sadikiho.

BRATISLAVA. Ministerstvo spravodlivosti napokon nezvráti obnovu procesu v kauze Bakiho Sadikiho, hoci pôvodne tvrdilo, že súd v Prešove si argumenty na nové konanie vymyslel.

Prečo šéf rezortu Tomáš Borec nepodal mimoriadne dovolanie, ktoré avizoval, nechce povedať.

„V súčasnosti nepovažujeme za vhodné medializovať možný postup v zmysle jednotlivých právnych predpisov, a to osobitne v čase, keď prebieha súdne konanie,“ konštatovala hovorkyňa Alexandra Donevová.

Najvyšší súd, ktorý by mal o mimoriadnom dovolaní rozhodovať, potvrdil, že žiadne nedostal.

Nový proces so Sadikim sa má na Okresnom súde v Prešove rozbehnúť vo štvrtok. „Termín ostáva v platnosti,“ povedal hovorca súdu Michal Drimák.

Sloboda prejavu a publicita

Ako je to so  slobodou  prejavu a publicitou  sudcu na Slovensku, v Ruskej federácii, v Anglicku a v USA? Prečo slovenskí sudcovia potrebujú o etike hovoriť a prečo by mal nový  Etický kódex sudcov obsahovať podrobnejšiu úpravu vo vzťahu k slobode prejavu sudcu?  

Na tieto otázky sa pokúsila sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Elena Berthotyová hľadať odpovede vo svojom príspevku, ktorý odznel na konferencii VIA IURIS o sudcovskej profesijnej etike, ktorá sa uskutočnila  23. mája 2013 v Bratislave.

| JUDr. Elena Berthotyová, PhD. , sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky |

1. Úvodná časť – základný rámec právnej úpravy v SR

Otázka: Čo je to sloboda prejavu?

Právo na slobodu prejavu je základné ľudské právo garantované čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prijatého v roku 1950 v Ríme, v znení neskorších dodatkov (ďalej len „EDĽP“). Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice a prináleží každému. Nepatrí však medzi absolútne ľudské práva a preto čl. 10 ods. 2 EDĽP pripúšťa určité obmedzenie práva na slobodu prejavu a to za splnenia nasledovných podmienok:

„Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.“

Nesúlad judikatúry nás vychádza draho

| TREND | 31.10.2013 | Blogy | Branislav Fridrich |

Za zlé súdne rozhodnutia sme vlani zaplatili cez 300 tisíc eur

Nesúlad praxe Ústavného súdu SR s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva stojí Slovensko nemalé peniaze. Ide o veľmi závažnú skutočnosť, ktorá sa dotýka každého občana Slovenskej republiky a otriasa Slovenskou republikou ako právnym štátom a podporuje právnu neistotu.

Ukázalo sa to aj v prípade novinára Arpáda Soltésza, ktorý svoje práva vymohol až na ESĽP. Slováci sa nevedia domôcť svojich práv doma čoraz častejšie a preto siahajú po možnosti obrátiť sa na ESĽP. Tu sa často svojich práv domôžu. Niet preto divu, že potom nedôverujú našim súdom. A nejde len o nedôveru systému. Každý prípad, ktorý nie je vyriešený doma, ale až na ESĽP, so sebou prináša pre SR finančné záväzky vyplývajúce z potvrdenia porušenia ochrany ľudských práv a základných slobôd. Novinárovi súd priznal náhradu majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku konaní pred vnútroštátnymi súdmi 14 463 eur a 5 852 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Taktiež 3 935 eur ako náhradu trov a výdavkov v konaní.  Jednoducho, občania Slovenskej republiky – daňoví poplatníci sa skladajú v mnohých prípadoch na nezosúladenú prax ÚS s ESĽP.

You are here: Home Home Slovenské kategórie

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners