|
Pripomienky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
zákon č. 385/2000 Z.z.
k bodu 2.:
Navrhujeme nasledovné znenie § 12 ods. 1:
Na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva možno sudcu s jeho súhlasom prideliť na výkon funkcie na iný súd. Na súd vyššieho stupňa možno sudcu dočasne prideliť len po splnení kritérií prijatých Súdnou radou po dohode s ministrom. Vykonávanie funkcie na dvoch súdoch je vylúčené okrem výkonu funkcie sudcu disciplinárneho súdu.
Poznámka:
Inštitút dočasného pridelenia sudcu či už na súd rovnakého stupňa aj na vyšší súd má svoje opodstatnenie, treba ho však dôslednejšie využívať v zmysle zákona na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva, keď napr. treba vypomáhať pri mimoriadnych situáciách, keď nie je nutné zvyšovať stav sudcov na súde vytvorením voľného miesta a vypísaním výberového konania. Napríklad mimoriadny jednorazový nápad vecí, materská dovolenka, dlhodobá práceneschopnosť a pod. Dočasné pridelenie na súdy vyššieho stupňa bolo významným nástrojom na zvyšovanie kvalifikácie sudcov a ich hodnotenia pri kariérnom postupe. V záujme transparentnosti tohto prideľovania a zabráneniu ich zneužívania je žiadúce prijať jednotné kritériá dočasného prideľovania na súdy vyššieho stupňa, ktoré prijme súdna rada po dohode s ministrom.
Prechodné ustanovenie § 151o k tomuto bodu navrhujeme ponechať nezmenené.
Do čl. VII v tejto súvislosti navrhujeme doplniť za slová „ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012“ čiarku a slová „a ustanovenia § 12 ods. 1 ohľadne dočasného pridelenia sudcu na súd vyššieho stupňa, ktoré nadobudne účinnosť až po prijatí kritérií súdnou radou po dohode s ministrom.
k bodu 3.:
Navrhujeme ponechať pôvodnú úpravu a § 13:
Poznámka:
Stáž sudcu v iných inštitúciách má svoje opodstatnenie a pri výkone súdnictva môžu byť využité ich skúsenosti.
k bodom 8, 9 a 10:
Navrhujeme nasledovné znenie § 22:
ods. 1: zostáva nezmenený.
ods. 2 : O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhoduje disciplinárny súd
a/ na návrh predsedu príslušného súdu, ak je proti sudcovi vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin,
b/ na návrh toho, kto podal návrh na disciplinárne stíhanie sudcu pre závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu.
Ods.3 :O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu disciplinárny súd rozhodne v lehote 10 dní od jeho podania a odvolací disciplinárny senát rozhodne v lehote 10 dní od doručenia odvolania.
Ods.4 : zostáva nezmenený.
ods. 5 : Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu môže disciplinárny súd zrušiť aj v priebehu disciplinárneho konania a to urýchlene na návrh toho, kto ho navrhol, alebo na návrh disciplinárne stíhaného sudcu alebo aj bez návrhu. Disciplinárne stíhaný sudca môže svoj návrh na zrušenie rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu zopakovať najskôr po uplynutí 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí jeho predchádzajúceho návrhu.
ods. 6 : ponechať terajší ods. 7
ods. 7: ponechať terajší ods. 8
ods. 8 : ponechať terajší ods. 9 s opravou, že „ Ak ... zanikne podľa ods. 7...“
V tejto súvislosti navrhujeme aj doplniť:
§ 122: Za text...“ do vlastných rúk...“ doplniť : „v lehote 10 dní od podania návrhu a v prípade rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu sa toto rozhodnutie doručí súčasne s návrhom na začatie disciplinárneho konania. Zároveň ho poučí...“, ďalej pokračovať v texte).
§131 ods. 2: Proti rozhodnutiu disciplinárneho súdu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu a o zrušení pozastavenia výkonu funkcie sudcu možno podať odvolanie do piatich dní od doručenia rozhodnutia. Odkladný účinok má iba včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o zrušení pozastavenia výkonu funkcie.
Prechodné ustanovenie:
Ak o návrhu na zrušenie rozhodnutia ministra alebo súdnej rady o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu vydaného pred účinnosťou tohto zákona nebolo rozhodnuté podľa doterajších predpisov, rozhodne o ňom v prebiehajúcom disciplinárnom konaní disciplinárny súd, ktorý rozhodne aj o návrhu na zrušenie takého rozhodnutia, podanom po účinnosti tohto zákona.
Spoločná poznámka k bodom 8 až 10:
Z hľadiska vyvážeností mocí je najmä u disciplinárne stíhaného sudcu neprijateľné, aby opatrenie o dočasnom pozastavení výkonu jeho funkcie alebo o zrušení dočasného pozastavenia bolo v právomoci ministra lebo súdnej rady. Je nepochybné, že aj takýto sudca má právo najmä na nezávislý a nestranný súd (čl.46 ústavy), kontradiktórne súdne konanie a rovnosť strán. Nezávislosť disciplinárneho súdu sa prejavuje aj v jeho plnej jurisdikcii, teda, že rozhoduje o disciplinárnom návrhu, ako aj o otázkach, ktoré s ním súvisia. Dočasné pozastavenie funkcie disciplinárne stíhaného sudcu nepochybne je otázkou súvisiacou s disciplinárnym návrhom. Minister spravodlivosti a súdna rada by nemali o tejto otázke rozhodovať, pretože buď nie sú subjektmi disciplinárneho konania (stranami v konaní), alebo ak sú, porušuje sa rovnosť strán v konaní (ak je minister alebo súdna rada navrhovateľ, ich právomoc dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu podstatne znevýhodňuje sudcu ako druhú stranu v konaní).
k bodu 12.:
§ 24 ods. 7 – navrhujeme nasledovné znenie:
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu sa môže ujať funkcie na súde, na ktorom ju vykonával pred jej prerušením, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou. Ujatie sa výkonu funkcie sudcu oznámi sudca Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) spravidla 60 dní pred začatím výkonu funkcie.
Ak bol sudcovi prerušený výkon funkcie z dôvodu výkonu funkcie prezidenta, člena vlády, poslanca národnej rady, štátneho tajomníka alebo vedúceho úradu ústredného orgánu štátnej správy, po dobu piatich rokov od skončenia prerušenia nemôže byť vymenovaný do riadiacej funkcie v správe súdov.
Poznámka:
Považujeme za dostatočné, aby sudcovia po návrate z vysokých funkcií vo výkonnej alebo zákonodarnej moci boli vylúčení z riadiacich funkcií v správe súdov, nie však z výkonu súdnictva ako radoví sudcovia. Aj ústava umožňuje vymenovať za sudcu člena politickej strany alebo politického hnutia s povinnosťou ešte pred zložením sľubu sa vzdať členstva v strane (čl. 145a ods. 1 ústavy). Navrhovaná úprava je preto neprimerane prísna až diskriminačná.
Nad rámec navrhovanej novely navrhujeme:
v § 27 ods. 1 vložiť nové ustanovenie:
Hodnotenie sudcu sa uskutočňuje na základe kritérií vypracovaných Súdnou radou SR:
a) vždy po piatich rokoch výkonu funkcie sudcu
Doterajšie písmená a) až c) sa označujú ako písmená b) až d).
Súčasne navrhujeme k tejto úprave aj prechodné ustanovenie:
Súdna rada schváli kritériá hodnotenia práce sudcu pre účely hodnotenia podľa § 27 ods. 1 tohto zákona do 31.12.2011 a prvé hodnotenie sudcov podľa § 27 ods. 1 písm. a) sa uskutoční do 31.12.2012.
Poznámka:
Zárukou spravodlivého výkonu súdnictva je aj odbornosť sudcu, na ktorú sa kladú čoraz vyššie nároky. Sudca má nielen právo, ale aj povinnosť vzdelávať sa a občan má právo na to, aby o jeho právnej veci rozhodoval odborne zdatný sudca. Považujeme zo potrebné vrátiť sa k predchádzajúcej právnej úprave tohto ustanovenia, ktorá nebola nikdy uplatnená, za splnenia predpokladu, že do prvého hodnotenia sudcov podľa § 27 ods. 1 písm. a) súdna rada prijme kritériá hodnotenia.
k bodu 13:
§ 28 ods. 4 – navrhujeme doplniť o vetu:
Ak je súčasťou výberového konania písomný test, tento sa v deň výberového konania losuje výberovou komisiou z jednotnej databázy testov, ktorú na tento účel vytvára ministerstvo.
Poznámka:
Tento spôsob vylúči manipuláciu a únik testov v priebehu výberových konaní vybraným uchádzačom a zaručí objektivitu overovania odbornej spôsobilosti všetkých uchádzačov.
§ 28 ods. 6, prvá veta – navrhujeme nasledovné znenie:
Predseda súdu je povinný zabezpečiť zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania, profesijných životopisov uchádzačov po anonymizovaní chránených osobných údajov a ich motivačných listov na webovom sídle ministerstva, a to aspoň 30 dní pred konaním výberového konania.
§ 29 ods. 1 – navrhujeme nasledovné znenie:
Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Jedného člena výberovej komisie vymenuje súdna rada, jedného člena sudcovská rada súdu, na ktorom je vyhlásené výberové konanie a troch členov vymenuje minister z databázy osôb uvedených v ods. 2; a to vždy po vyhlásení výberového konania.
§ 29 ods. 2 – navrhujeme nasledovné znenie:
Za člena výberovej komisie možno vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore, alebo vykonáva funkciu sudcu alebo iné právnické povolanie. Minister pre účely výberového konania podľa odseku 1 vytvára databázu osôb spĺňajúcich uvedené kritériá o počte najmenej 20 osôb, ktorí budú v databáze zaradení na obdobie päť rokov. Z databázy môžu byť vyradení len na ich žiadosť alebo z dôvodu straty bezúhonnosti, straty spôsobilosti na právne úkony, zdravotnej spôsobilosti alebo smrti.
Poznámka:
Účelom úpravy je vytvoriť na obdobie piatich rokov, čo je obdobie presahujúce jedno volebné obdobie, konštantnú skupinu osôb, z ktorých minister bude musieť vymenovať členov výberovej komisie a nebude ich môcť po nástupe do funkcie vymeniť. Súčasne bude aj transparentný výber členov výberových komisií menovaných ministrom.
Navrhujeme aj ďalšiu zmenu nad rámec novely:
§ 50 ods 1 – vypustiť slová „a vykonáva funkciu sudcu najmenej 10 rokov“ .
Poznámka:
Pri preventívnej rehabilitácii sudcov túto podmienku považujeme za nadbytočnú. Sudcom sa po splnení zákonných podmienok môže stať len uchádzač, ktorý dosiahol 30 rokov veku alebo sa ním môže stať ten, kto za splnenia zákonných podmienok bol najmenej 20 rokov činný v právnickom povolaní. To znamená, že po splnení prvej zákonnej podmienky pre preventívnu rehabilitáciu - dosiahnutia veku 45 rokov, musí ísť o sudcu vo výkone najmenej 15 rokov alebo s praxou v právnickom povolaní najmenej 20 rokov.
k bodu 20.:
§ 79 ods. 1 – navrhujeme ponechať pôvodnú úpravu.
Poznámka:
Priznávanie odmien sudcom pri dosiahnutí veku 50 rokov bolo objektívnym kritériom a ich odňatie by bolo diskriminačné voči sudcom, ktorí toto kritérium splnia v budúcom období.
V tejto súvislosti navrhujeme nové znenie
§ 79 ods. 2:
O priznaní odmeny rozhodne predseda súdu na návrh sudcovskej rady. Nevyhovenie návrhu predseda súdu sudcovskej rade odôvodní.
k bodu 23.:
§ 116 ods. 3 písm. e) – navrhujeme doplniť v nasledovnom znení:
úmyselné porušenie zákonných podmienok náhodného prideľovania vecí senátom, sudcom a súdnym úradníkom a náhodného prerozdeľovania už pridelených vecí.
Poznámka:
Slovo úmyselné zaručuje, že najprísnejší disciplinárny trest bude možné uložiť len za úmyselné porušenie povinností a zákonných podmienok pri náhodnom prideľovaní vecí.
Nad rámec novely navrhujeme ustanovenie § 116 ods. 3 doplniť o ďalšie písmeno:
f) opakované nevyhovenie kritériám hodnotenia sudcov podľa § 27 ods. 1 písm. a).
Poznámka:
Zavedenie inštitútu pravidelného hodnotenia sudcov bez možnosti sankcionovať sudcu za nevyhovenie kritériám hodnotenia, opakovane teda najmenej dva krát, by negovalo zmysel a účel tohto ustanovenia.
Zákon č. 757/2004 Z.z.:
k bodu 6.:
§ 35 ods. 1 – navrhujeme ponechať pôvodné znenie.
Poznámka:
Pokiaľ sa predsedom súdov odníme možnosť vykonávať aj rozhodovaciu činnosť sudcu, hoci naďalej budú sudcami, bude to mať za následok, že mnohí kvalitní a schopní sudcovia nebudú mať záujem o výkon týchto funkcií, pretože sa tým zastaví ich odborný rast. Predsedovia súdov by mali mať na súdoch postavenie „prvého medzi rovnými“, teda mali by predstavovať aj odbornú autoritu vo výkone súdnictva. Navyše najmä na malých súdoch bude problematické, aby predsedovia súdov nemohli byť vôbec zapojení do výkonu súdnictva, hoci ich riadiaca činnosť nebude tak zaťažujúca ako na väčších súdoch. Pôvodné ustanovenie obsahuje dostatočnú úpravu v tom smere, že predsedovia súdov môžu vykonávať súdnictvo len v takom rozsahu, aby im to nebránilo riadne si plniť svoje povinnosti pri správe a riadení súdu. Je zodpovednosťou každého predsedu súdu, aby zvážil rozsah svojho zaťaženia rozhodovacou činnosťou s prihliadnutím na veľkosť súdu, ktorý riadi.
k bodu 9.:
§ 37 ods. 4 – dopĺňa sa tretia veta, ktorá znie nasledovne:
Ak je súčasťou výberového konania písomný test, tento sa v deň výberového konania losuje výberovou komisiou z jednotnej databázy testov, ktorú na tento účel vytvára ministerstvo.
k bodu 10.:
§ 37 ods. 5 – navrhujeme nasledovné znenie:
Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia, ktorá sa skladá:
a) zo štyroch členov menovaných ministrom z databázy osôb uvedených v ods. 6
b) z jedného člena voleného sudcovskou radou príslušného súdu.
Súčasne navrhujeme nové znenie § 37 ods. 6:
Pre účely výberového konania podľa odseku 5 minister vytvára databázu osôb, ktoré majú morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie a ktoré pôsobia najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonávajú funkciu sudcu alebo iné právnické povolanie, o počte najmenej 20 osôb.
Z databázy môžu byť vyradení len na základe ich žiadosti alebo z dôvodu straty bezúhonnosti, straty spôsobilosti na právne úkony, zdravotnej spôsobilosti alebo smrti.
Doterajšie odseky 6 až 9, sa označujú ako odseky 7 až 10.
Poznámka:
Účel rovnaký ako v bode 13 pri navrhovanej úprave § 29 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z.
Navrhujeme aj ďalšie zmeny nad rámec novely:
§ 45 ods. 7 písm. j) – navrhujeme znenie:
prerokúva podnety týkajúce sa neetického správania sa sudcu podľa § 69 ods. 3 a zaujíma k nim stanoviská.
doterajší odsek pod písmenom j) sa označuje ako písmeno k)
§ 48 ods. 2:
vypúšťa sa odsek pod písmenom e)
doterajšie odseky pod písmenami f) a g) sa označujú ako odseky pod písm. e) a f)
Spoločná poznámka:
V doterajších ustanoveniach § 48 ods. 2 písm. e) a § 69 ods. 3 bol rozpor v tom, že prvé ustanovenie zverovalo kompetenciu vybavovania podnetov na neetické správanie sudcov kolégiu predsedov sudcovských rád, a druhé ustanovenie sudcovským radám príslušného súdu. Považujeme za vhodnejšie ponechať túto kompetenciu sudcovským radám, ktoré lepšie poznajú sudcu, ktorého sa podnet týka. Navyše u sudcov odvolacích súdov by pri ponechaní tejto kompetencie kolégiám predsedov sudcovských rád, rozhodovali o podnetoch sudcovia podriadených súdov, keďže kolégiá tvoria predsedovia sudcovských rád krajského aj okresných súdov v obvode krajských súdov. Takáto úprava sa preto javí ako nevhodná.
§ 51 ods. 6 – na konci sa pripája veta:
Pre účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku považuje aj čerpanie dovolenky.
Poznámka:
V praxi vznikli problémy, či zastupujúci sudcovia alebo senáty podľa rozvrhu práce sú zákonnými sudcami aj v prípadoch, ak napadla vec, ktorá neznesie odklad alebo je potrebné o nej rozhodnúť v stanovených lehotách, pričom zákonný sudca je na riadnej dovolenke. Pre takéto prípady je vhodné precizovať, že náhla prekážka je aj čerpanie dovolenky, pretože nie je možné vopred predvídať, či počas čerpania dovolenky sudcu nenapadne do jeho súdneho oddelenia vec, ktorú je potrebné rozhodnúť skôr ako sa vráti do výkonu práce.
V Bratislave 9 septembra 2010
Katarína Javorčíková
Miroslav Gavalec
hovorcovia iniciatívy |
