| 14 disciplinárnych konaní sudcov – 14 otáznikov |
|
Aktuálna informácia z disciplinárnych konaní k 30.1.2011 voči sudcom:
1. Peter Paluda 1. sudca Peter Paluda, Najvyšší súd SR Na návrh Súdnej rady SR zo dňa 8. septembra 2009 je disciplinárne stíhaný za podanie trestného oznámenia na predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina a za názor vyslovený v novinách. Súdna rada, ktorej predsedom je predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, toho istého dňa prijala uznesenie o dočasnom pozastavení výkonu jeho sudcovskej funkcie. Sudca podal proti uzneseniu Súdnej rady SR rozklad a súčasne aj správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave. O týchto podaniach doposiaľ nebolo rozhodnuté, pričom Súdna rada o rozklade odmietla rokovať a rozhodnúť vôbec, hoci takýto postup sudcovi priamo vyplýva z právneho názoru Ústavného súdu SR, uvedenému v jeho uznesení, ktorým odmietol prijať ústavnú sťažnosť sudcu proti rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po 6 mesiacoch, 10. marca 2010 a bolo odročené pre námietku zaujatosti vznesenú sudcom voči jednej zo sudkýň disciplinárneho senátu založenej na jeho všeobecnej námietke, že o jeho disciplinárnom postihu nemôže rozhodovať žiaden z disciplinárnych sudcov menovaných a odvolateľných Súdnou radou SR, ktorá podala voči nemu disciplinárny návrh, pretože má právomoc kreovať a odvolávať disciplinárne senáty a ich sudcov. Navrhovateľ v podanom disciplinárnom návrhu navrhuje uložiť mu najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutky, z ktorých je podľa navrhovateľa podozrivý, nie sú skutkami, ktoré sú podľa zákona nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy sudca odvolaný z funkcie. Sudca má stále pozastavený výkon funkcie a čaká na rozhodnutie disciplinárneho súdu. 2. sudca Stanislav Sojka, Okresný súd Michalovce Predseda Okresného súdu v Michalovciach Jozef Soročina na sudcu podal dňa 3.6.2008 disciplinárny návrh na základe písomného podnetu advokáta JUDr. Kusa, pre dôvodné podozrenie, že mal sprístupniť obsah odvolania podaného v trestnej veci, o ktorej mal rozhodovať, a to známym sudcom, prokurátorom, sudcovskej rade pri OS Michalovce a JUDr. Danielovi Lipšicovi. Odvolanie podal v trestnej veci advokát JUDr. Kus potom, čo sudca v trestnej veci v roku 2007 (v ktorej obžalovaných z pašovania cigariet zastupoval JUDr. Kus) nevyhovel návrhu JUDr. Kusa na oslobodenie obžalovaných a uznal ich vinnými. Advokát v odvolaní proti rozsudku uviedol, že nie je vhodné, aby tento sudca vykonával funkciu na trestnom úseku. Sudca o tomto útoku advokáta informoval sudcovskú radu Okresného súdu Michalovce. Nie je pravdou, že sudca sprístupnil odvolanie nepríslušnej osobe. Predsedom súdu bol následne preradený z trestného úseku. Uvedené disciplinárne previnenie navrhovateľ pôvodne v návrhu kvalifikoval ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 zákona o sudcoch. Až po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty navrhovateľ právnu kvalifikáciu „doplnil“ aj o ustanovenie § 116 ods. 2, pre ktoré je možné sudcovi pozastaviť výkon funkcie a odvolať ho z jeho funkcie. Sudca sa s opisom svojho problému obrátil na prezidenta republiky, ktorý list zaslal predsedovi súdu, aby sa ku nemu vyjadril. Predseda súdu poslal prezidentov list advokátovi Kusovi a ten podal Súdnej rade SR podnet, aby pre napísanie listu prezidentovi sudcu disciplinárne stíhala. Súdna rada podnetu advokáta nevyhovela, na čo dňa 9.4.2009 predseda súdu podal na sudcu ďalší návrh na začatie disciplinárneho konania pre predmetný list prezidentovi a návrh odôvodnil okrem iného tým, že „je predsa v zásadnom rozpore s povinnosťami sudcu a jeho etikou, aby vypisoval čo i len prezidentovi republiky“. Minister spravodlivosti Štefan Harabin dňa 10.6.2008 svojím rozhodnutím dočasne pozastavil sudcovi výkon jeho funkcie. Disciplinárny návrh bol sudcovi doručený až 6 mesiacov po pozastavení výkonu funkcie. Sudca požiadal Súdnu radu SR o zrušenie rozhodnutia ministra spravodlivosti, avšak súdna rada svojim rozhodnutím z 2.7.2008 jeho návrhu nevyhovela. Sudca vyčerpal všetky prostriedky vnútroštátneho práva na svoju ochranu, pretože Krajský súd v Bratislave zastavil konanie o žalobe sudcu o preskúmanie zákonností rozhodnutí ministra spravodlivosti a súdnej rady, Najvyšší súd SR toto rozhodnutie potvrdil a Ústavný súd SR odmietol sudcovu sťažnosť pre porušenie jeho ústavných práv. Sudca preto podal sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva. Prvé pojednávanie v disciplinárnom konaní sa konalo o 8 mesiacov po podaní návrhu disciplinárnemu súdu a súd rozhodol vo veci až rozsudkom zo dňa 21.10.2009 tak, že sudcu oslobodil spod prvého disciplinárneho návrhu a uznal vinu sudcu zo závažného disciplinárneho previnenia pre druhý skutok - za napísanie listu prezidentovi republiky. Uložil mu disciplinárne opatrenie zníženie funkčného platu o 50 percent na obdobie 6 mesiacov. Proti rozsudku vo výroku o uznaní viny a uložení trestu sa sudca hneď po vynesení rozsudku odvolal. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Navrhovateľ v podanom disciplinárnom návrhu navrhoval uložiť sudcovi najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutky, z ktorých je podľa navrhovateľa podozrivý, nie sú skutkami, ktoré sú podľa zákona nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy sudca odvolaný z funkcie. Doba pozastavenia jeho činnosti trvala maximálne prípustnú dobu 2 roky, po uplynutí ktorej sa opätovne ujal svojej funkcie. Ministerka spravodlivosti Viera Petríková pozastavenie výkonu funkcie sudcu nezrušila napriek tomu, že bol uznaný vinným len za napísanie listu prezidentovi a bol mu uložený peňažný trest. Nový predseda Okresného súdu Michalovce JUDr. Stretavský vzal návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi späť v januári 2011.
Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave Gabriela Šimonová podala dňa 15.7.2008 na sudkyňu návrh na začatie disciplinárneho konania, pretože ako predsedníčka senátu v pridelených veciach údajne neumožnila na pojednávaniach 14.6.2007 a dňa 11.10.2007 účastníkovi konania vyhotoviť zvukový záznam z pojednávania. Predsedníčka súdu neskôr rozšírila návrh na začatie disciplinárneho konania podaním zo dňa 9.2.2009 o skutok , že v pridelenej veci na pojednávaní dňa 14.6.2007 nezaprotokolovala námietku zaujatosti účastníka a neodročila pojednávanie za účelom predloženia spisu nadriadenému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti , a na tomto pojednávaní rozhodla v merite veci. 4. sudkyňa Angela Balázsová, Okresný súd Bratislava I Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I Gabriela Buľubašová podala na sudkyňu dňa 8.6.2009 návrh na začatie disciplinárneho konania pre svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré je v rozpore s právom. V návrhu uviedla že nie je podávaný za účelom postihu za jej právny názor, resp. za rozhodnutie vo veci, ale preto , že sudkyňa porušila svoje povinnosti súvisiace s vykonaním dokazovania a aplikáciou právneho predpisu a štátu spôsobila škodu okolo 3 miliárd Eur. Z návrhu nevyplýva, aká je súvislosť medzi spôsobom vedenia dokazovania a tvrdenou škodou. Minister spravodlivosti Štefan Harabin rozhodnutím zo dňa 9.6.2009 pozastavil sudkyni výkon funkcie. Proti rozhodnutiu nepodala rozklad. Začiatkom mesiaca júla 2009 požiadala Súdnu radu SR o zrušenie ministrovho rozhodnutia. Súdna rada jej žiadosti nevyhovela. Disciplinárny súd prvého stupňa rozhodol vo veci dňa 24.2.2010, teda po 9 mesiacoch od podania návrhu, tak, že ju uznal vinnou pre zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti sudcu, ktoré sú taxatívne vymenované v § 30 zákona o sudcoch a prísediacich a upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia. Z rozhodnutia súdu vyplýva, že bola uznaná vinnou z dôvodu, že si v rámci dokazovania nevyžiadala výpis z Depozitára cenných papierov. Sudkyňa uvádza, že vo veci vychádzala z nálezov Ústavného súdu SR, v ktorých sa konštatovalo vlastníctvo sporných akcií v prospech navrhovateľa a doplňovať dokazovanie o výpis z Depozitára cenných papierov považovala za nadbytočné. Proti rozhodnutiu podala odvolanie sudkyňa a aj navrhovateľka - predsedníčka súdu, v súčasnosti Helena Kožíková. Navrhovateľka v podanom disciplinárnom návrhu navrhovala uložiť sudkyni najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutok, z ktorého je podľa navrhovateľky podozrivá, nie je skutkom, ktorý je podľa zákona nezlučiteľný s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy SR sudca odvolaný z funkcie. Sudkyňa opätovne o zrušenie pozastavenia jej funkcie Súdnu radu nepožiadala, pretože neverí v nestrannosť tohto orgánu, keďže predsedníčka súdu Helena Kožíková je aj členkou Súdnej rady. Ministerka spravodlivosti Viera Petríková pozastavenie výkonu funkcie sudkyne nezrušila napriek tomu, že disciplinárny súd upustil od jej potrestania. Po zmene vlády nová ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská dňa 3.8.2010 zrušila pozastavenie výkonu funkcie sudkyni, ktoré trvalo 14 mesiacov. Odvolací sud vo veci zatiaľ nerozhodol. 5. sudca Milan Růžička, Okresný súd Veľký Krtíš Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Ján Bobor podal na sudcu dňa 9.3.2009 návrh na začatie disciplinárneho konania, pretože v pridelenej exekučnej veci nekonal v období od 18. augusta 1999 až do 18. apríla 2006 napriek tomu, že už 16.8. 1999 súdny exekútor doručil súdu námietky povinného. 6. bývalá sudkyňa Jana Dubovcová, Okresný súd Banská Bystrica Predseda Okresného súdu Banská Bystrica Ľubomír Bušík podaním zo dňa 11.9. 2009, ktoré disciplinárnemu súdu doručené 16.9.2009, podal voči sudkyni návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorý jej nebol nikdy nebol doručený. Súčasne navrhol, aby jej ministerka spravodlivosti dočasne pozastavila výkon funkcie. Ministerka spravodlivosti Viera Petríková rozhodnutím zo dňa 25.9.2009 dočasne pozastavila sudkyni výkon funkcie. V rozhodnutí uviedla, že predseda okresného súdu odôvodnil svoj disciplinárny návrh tým, že napriek tomu, že uznesením Kolégia predsedov sudcovských rád pri Krajskom súde v Banskej Bystrici z 9.4.2009 bola sudkyňa upozornená na nevhodnosť spôsobu a prostriedkov, ktorými vyjadrila svoje stanoviská ako sudkyňa, podpísala vyhlásenie kampane uverejnenej dňa 22.júna 2009 na internetovej stránke Aliancie Fair- Play Červená pre Harabina, kde žiadala súdnu radu, aby zvážila dôsledky voľby Štefana Harabina do funkcie predsedu najvyššieho súdu nielen na súdnictvo, sudcov, ale aj občanov Slovenska a aby ho nevolila. Ďalej v článku denníka Pravda dňa 22.6.2009 vyzvala členov súdnej rady , aby odstúpili od hlasovania., pretože podmienky vylučujú normálne hlasovanie. Týmto podľa navrhovateľa porušila základné povinnosti sudcu týkajúce sa jej občianskeho života. Disciplinárny súd rozhodnutím zo dňa 28.9.2009 zastavil voči sudkyni disciplinárne konanie z dôvodu, že na základe faxom podaného návrhu, ktorý mu bol doručený 28.9.2009, predseda okresného súdu zobral návrh na začatie disciplinárneho konania späť. V súvislosti s týmto prípadom je známe, že zásah do sudcovskej funkcie sudkyne vzbudil mimoriadnu reakciu verejnosti a zaostril aj pozornosť politikov a politických strán na situáciu v súdnictve. Už na druhý deň reagoval predseda Vlády SR , ktorý verejne vyhlásil, že „nie je možné ani teoreticky niekoho stíhať za prejavený názor“. Následne predseda súdu oznámil, že berie návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni späť z dôvodu, že sa stal predmetom politického boja. Ministerka spravodlivosti svoje rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie nezrušila, ale verejne vyhlásila, že „urobila kroky“, aby sudkyni bola funkcia vrátená“. Sudkyňa sa vrátila do výkonu funkcie, avšak ku dňu 28.2.2010 sa po 20 rokoch funkcie sudcu vzdala a z radov sudcov definitívne odišla. 7. sudkyňa Darina Kuchtová, Krajský súd Bratislava Minister spravodlivosti Štefan Harabin na základe podnetu sudcu Pavla Polku podal dňa 10.9.2008 návrh proti sudkyni na začatie disciplinárneho konania, pretože porušila základné povinnosti sudcu podľa § 30 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich zdržať sa v občianskom živote všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu. Skutok mala podľa navrhovateľa spáchať tým, že v trestnom konaní obžalovaných Z.J. a E. K. pre trestné činy ohovárania vypovedala ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní dňa 7.12.2007, pričom v rámci tohto výsluchu uviedla nepravdivé skutočnosti a hodnotiace úsudky týkajúce sa výkonu funkcie predsedu Okresného súdu Žilina Pavla Polku v období rokov 1997 – 1999, čím výrazne zasiahla do osobnostnej sféry menovaného. Za to jej navrhovateľ navrhol peňažný trest zníženia jej funkčného platu o 15 % na dobu troch mesiacov. Prvostupňový disciplinárny súd dňa 12.2. 2009 rozhodol tak, že za skutok uznal sudkyňu vinou v celom rozsahu a súčasne upustil od jej potrestania. Keďže sa jej kladie za vinu jej správanie, ktoré nesúvisí s konaním a rozhodovaním v pridelených veciach, nemá podľa jej názoru právomoc vo veci konať ani disciplinárny súd, ale podľa § 69 ods. 1,3 zákona o súdoch mala podnet Pavla Polku voči nej vybaviť príslušná sudcovská rada. Sudkyňa bola predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave, ktorú z funkcie odvolal minister spravodlivosti Štefan Harabin krátko po svojom nástupe do tejto funkcie, bez uvedenia dôvodu. Disciplinárne konanie je v súčasnosti prerušené, pretože odvolací disciplinárny súd postúpil vec orgánom činným v trestnom konaní. Proti tomuto postupu podala sudkyňa dňa 29.10.2010 sťažnosť na Ústavný súd SR pre porušenie jej práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces v disciplinárnom konaní, pretože týmto postupom bolo zhoršené jej postavenie a skutok by mohol byť prekvalifikovaný na trestný čin.. Ústavný súd jej sťažnosť prijal a vykonateľnosť rozhodnutia disciplinárneho súdu odložil. Vo veci zatiaľ nebolo rozhodnuté. 8. Miroslav Gavalec, Najvyšší súd SR Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal na sudcu dňa 14.1.2010 návrh na začatie disciplinárneho konania na tom skutkovom základe, že sa ako sudca svedomito nevzdelával. Má to vyplývať zo skutočnosti, že bez náležitého overenia platnej právnej úpravy neopodstatnene a bez odborných znalostí požiadal listom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (v septembri 2009) o preverenie pracovných podmienok sudcov a pracovníkov súdu na najvyššom súde napriek tomu, že oslovený úrad nie je na preverenie uvedených skutočností vecne príslušným. Takýmto konaním mal v podstatnej miere znížiť vážnosť svojej funkcie sudcu a predsedu senátu, svoju odbornú povesť a tým aj vážnosť najvyššieho súdneho orgánu Slovenskej republiky. Súčasne mu navrhol uložiť trest preradenia na súd nižšieho stupňa. Sudca ako člen Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR predložil tomuto orgánu viacero podnetov na zlepšenie podmienok práce sudcov, ktoré si sudcovská rada osvojila, avšak bez toho, aby ich vedenie najvyššieho súdu akceptovalo. Preto v septembri 2009 ako člen sudcovskej rady vyzval dva štátne orgány, aby vyhodnotili pracovné podmienky sudcov na najvyššom súde. Získané výsledky chcel predložiť sudcovskej rade na ďalšie konanie. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa odmietol touto vecou zaoberať, lebo žiadosť sudcu nepovažoval za dôvodnú. Pracovné podmienky, tzn. najmä rozlohu miestností a spôsob práce v nich vyhodnotil ako dôvody, s ktorými sa nemusí zaoberať v rámci preventívnej starostlivosti o zdravie sudcov. Úrad verejného zdravotníctva vyhodnotil pracovné podmienky sudcov a personálu najvyššieho súdu s tým záverom, že malé miestnosti sudcov, súdneho personálu alebo pojednávacia miestnosť osobitného určenia (všetky s plochou od 10 až 14m2 vrátane plochy zastavanej nábytkom) majú postačujúce rozmery na dôstojnú prácu 3-členných senátov s 2 pracovníkmi súdu, resp. na pojednávanie závažných sporov s množstvom účastníkov, lebo záväzným limitom je min. výmera 2 m2 na každého pracovníka, a tá je v priestoroch Najvyššieho súdu podľa jeho záveru dodržaná. Sudca predložil disciplinárnemu súdu prehľad svojich aktivít spojených so vzdelávaním sudcu za roky 2005 až 2009 v počte prevyšujúcom číslo 110, vrátane medzinárodných podujatí a účasti na medzinárodných vedeckých konferenciách. 9. a 10. sudcovia Juraj Kliment a Peter Hatala, Najvyšší súd SR Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal na oboch sudcov dňa 5.3.2010 návrh na začatie disciplinárneho konania. Voči Jurajovi Klimentovi za údajne nedodržanie lehoty na napísanie rozhodnutia o väzbe v trestnej veci a voči obom sudcom pre údajné spôsobenie prieťahov a zmarenie verejného zasadnutia v závažnej trestnej veci. Sudca Juraj Kliment sa v súvislosti s vyhotovením rozhodnutia o väzbe bráni tým, že v príslušnej trestnej veci bol dňa 10.9.2009 zrušený príkaz na prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu a obžalovanému bol nariadený výkon trestu odňatia slobody. V prípade sporného uznesenia o väzbe sudca zaujal právny názor v rámci svojej rozhodovacej činnosti, že nariadením výkonu trestu odňatia slobody sa uznesenie o väzbe zrušilo, a preto nebolo ani vyhotovené. Svedčí o tom aj výkaz nevyhotovených rozhodnutí, v ktorom nikdy nebolo vykazované ako nenapísané. V súvislosti s týmto disciplinárnym previnením predseda najvyššieho súdu rozhodnutím z 31.3.2010 zrušil sudcovi aj povolenie výkonu funkcie sudcu v domácom prostredí vzhľadom k tomu, že si údajne neplní svoje povinnosti sudcu riadne a včas. Predseda súdu pritom nerešpektoval ani odmietavé stanovisko sudcovskej rady NS SR z 15. 3. 2010, ktorá ho upozornila, že na to nie sú splnené zákonom predpísané podmienky. Sudca počas výkonu svojej funkcie nemal napísané po lehote ani jedno rozhodnutie. V roku 2009 skončil na trestnom kolégiu najviac trestných vecí. K údajnému spôsobeniu prieťahov a zmareniu termínu verejného zasadnutia v závažnej trestnej veci sa obaja sudcovia bránia tým, že trestnú vec dňa 18.2.2010 prevzal ich senát 1 Toš, ktorého prvým predsedom je Juraj Kliment, a v ten istý deň bola vec v senáte pridelená druhému predsedovi senátu Petrovi Hatalovi, ktorý určil dňa 19. februára 2010 vo veci termín neverejného zasadnutia. Na zasadnutí bolo rozhodnuté o spojení tejto veci s inou trestnou vecou, vedenou v súdnom oddelení iného senátu, keďže pre takýto procesný postup boli splnené zákonom stanovené podmienky. V trestnej veci, ku ktorej bola trestná vec z ich senátu pripojená, bol síce nariadený termín verejného zasadnutia na 22.2.2010, avšak toto nemohlo byť vykonané, keďže neboli splnené procesné podmienky pre ospravedlnenie obžalovaných. O tejto prekážke uskutočnenia verejného zasadnutia mali sudcovia vedomosť už dňa 19.2.2010. Z tohto dôvodu bol určený nový termín neverejného zasadnutia na 26.2. 2010, na ktorom boli rozsudky v oboch trestných veciach zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Takýmto procesným postupom nezmarili verejné zasadnutie a nespôsobili ani prieťahy v konaní. V oboch disciplinárnych prípadoch sú sudcovia disciplinárne stíhaní za rozhodovaciu činnosť, čo je v rozpore so zákonným úpravou. Sudcovi Jurajovi Klimentovi je navrhnutý trest preradenia na súd nižšieho stupňa a sudcovi Petrovi Hatalovi peňažný trest. Vo veci bol stanovený termín pojednávania na 26. augusta 2010, ktoré sa konalo len v prítomnosti sudcu Juraja Klimenta. Predseda senátu zamietol všetky jeho návrhy na vykonanie dôkazov, vrátane jeho žiadosti, aby bol v tejto veci príslušným orgánom zbavený mlčanlivosti, keďže ide o rozhodovaciu činnosť v konkrétnych trestných veciach. Sudca preto vzniesol proti predsedovi senátu námietku zaujatosti. O námietke rozhodol 9. septembra 2010 iný disciplinárny senát tak, že predsedu senátu JUDr. Kolcuna nevylúčil z vykonávania úkonov v tejto disciplinárnej veci. Proti tomuto rozhodnutiu sudca Kliment podal odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. 11. bývalý sudca Jozef Kandera, Najvyšší súd SR Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal na sudcu dňa 4.9.2009 návrh na začatie disciplinárneho konania za údajné prieťahy v konaní v štyroch trestných veciach s návrhom na preradenie sudcu na súd nižšieho stupňa. Disciplinárny súd v prvostupňovom rozsudku zo dňa 17.3.2010 rozhodol tak, že dve rozsiahle trestné veci zo žalobného návrhu vypustil a uznal ho vinným z prieťahov v dvoch menej náročných trestných veciach. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že popri veľkých veciach mal jednoduchšie veci skôr vybaviť. Súd nebral vôbec do úvahy výkazy trestného kolégia, predložené sudcom počas disciplinárneho konania, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že popri rozsiahlych trestných veciach v rozhodnom čase vybavil desiatky iných vecí, jednoduchších aj náročnejších. Tiež nebral do úvahy, že v tomto čase mal sudca väčšie výkony ako väčšina členov trestného kolégia a preukázateľne väčšie výkony ako členovia v jeho senáte. Navyše v rozhodnom čase vykonával aj funkciu predsedu a neskôr člena Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR. Sudcovi bol uložený peňažný trest – zníženie funkčného platu o 15 % na dobu jedného mesiaca. Voči rozsudku sa hneď odvolal, pretože považuje uznanie viny za nespravodlivé. Následne sa rozhodol po 26 rokoch práce sudcu (z toho 16 rokov na Najvyššom súde) vzdať svojej funkcie k 30.4.2010. Motívom jeho rozhodnutia je hlavne to, že voči útokom predsedu najvyššieho súdu, ktorý podľa jeho názoru evidentne zneužíva svoje postavenie, sa v prípade stíhania za prieťahy nedá efektívne brániť. Ak by bol v tomto disciplinárnom konaní právoplatne odsúdený, predpokladá, žeby nasledoval voči nemu ďalší disciplinárny návrh a potom by bol posudzovaný ako recidivista. Rozvrh práce na trestnom kolégiu Najvyššieho súdu SR je podľa jeho názoru v súčasnosti urobený tak, aby sudcovia vybavujúci agendu bývalého Špeciálneho súdu boli neprimerane zaťažení a evidentne sa čaká na nejaké ich pochybenie. Pod tlakom takejto situácie sa veľmi ťažko sústreďuje na prácu, ktorá je zložitá a náročná. Funkcie sudcu sa vzdal za situácie, kedy je podané jeho odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, v dôsledku čoho stratil nárok na pomerne vysoké odstupné, ktoré by v prípade prijatia trestu pri odchode z funkcie dostal. 12. sudca Juraj Majchrák, Najvyšší súd SR Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal na sudcu 2.7.2009 návrh na začatie disciplinárneho konania, pretože vo väzobnej trestnej veci, pridelenej v senáte 2Toš druhému predsedovi senátu Jánovi Mihalovi, ako zastupujúci sudca počas čerpania jeho dovolenky, nepreveril faxovú žiadosť obhajcu obžalovaného, v ktorej tvrdil že obžalovaný je vo väzbe po uplynutí zákonnej lehoty, a zavinil nezákonné držanie obžalovaného vo väzbe v čase od 17.6. do 24.6.2010. Za to mu navrhol uložiť trest preradenia na súd nižšieho stupňa. O začatí disciplinárneho stíhania sa sudca dozvedel počas čerpania svojej dovolenky z médií. Proti obvineniu sa bráni tým, že členom senátu, ktorému bola vec v senáte pridelená, bol pred odchodom na dovolenku informovaný, že lehoty väzby v tejto trestnej veci sú zachované. Dňa 17.6.2009 (vo štvrtok) bola na súd doručená iba faxovaná žiadosť obhajcu obžalovaného o prepustenie z väzby, pričom sudca nemal k dispozícii časť trestného spisu, týkajúcu sa tohto obžalovaného. Keďže zákonný sudca mal z dovolenky nastúpiť do práce už v pondelok 21.6.2009, dal kancelárii pokyn, aby mu žiadosť ihneď odovzdala na vybavenie. On sám nastúpil na dovolenku 21.6.2009,. Napriek tomu sa mu kladie za vinu, že držanie obžalovaného vo väzbe zavinil aj v čase čerpania vlastnej dovolenky. Dňa 21.8.2009 a 25.9.2009 podal predseda najvyššieho súdu Štefan Harabin na sudcu ďalšie dva disciplinárne návrhy pre prieťahy v konaní v štyroch trestných veciach. O začatí disciplinárneho konania sa sudca opätovne dozvedel z médií, disciplinárny návrh s ním nebol prerokovaný a k prieťahom sa nemohol vyjadriť. Návrhy boli podané bez toho, aby navrhovateľ predložil prehľad o zaťaženosti a výkonoch sudcu v rozhodnom období a porovnanie s výsledkami práce a zaťaženia iných sudcov trestného kolégia. Navrhovateľ bez dôkazného základu v návrhu na začatie disciplinárneho konania tvrdí, že sudca bol objektívne schopný veci vybaviť bez prieťahov. Za uvedené disciplinárne previnenia navrhovateľ navrhuje uložiť sudcovi najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutky, z ktorých je podľa navrhovateľa podozrivý, nie sú skutkami, ktoré sú podľa zákona nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy sudca odvolaný z funkcie. Sudca bol od 10. 9.2009 dlhodobo práceneschopný, od 1.8.2010 má prerušený výkon funkcie z vážnych zdravotných dôvodov a je na invalidnom dôchodku. Napriek tomu disciplinárny súd pokračuje v disciplinárnom konaní a v januári 2011 nariadil vyšetrenie jeho zdravotného stavu znalcami. Juraj Majchrák funkciu sudcu vykonával 30 rokov a až do začatia disciplinárneho konania neboli k jeho práci žiadne výhrady. Je uznávaným odborníkom na trestné právo, v minulosti vykonával funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu SR a bol sudcami voleným členom Súdnej rady SR . 13. sudca Juraj Babjak, Krajský súd Banská Bystrica Predseda Krajského súdu Banská Bystrica Ján Bobor dňa 27.11.2009 podal na sudcu návrh na začatie disciplinárneho konania pre zavinené konanie, ktoré má za následok prieťahy v štyroch súdnych konaniach, z ktorých dve veci mu boli pridelené v januári 2007 a dve veci v januári 2009, s návrhom na preloženie na súd nižšieho stupňa. Disciplinárny návrh so sudcom predbežne prerokovaný nebol , doručený mu bol až dňa 26.4.2010, a preto sa k prieťahom zatiaľ nemohol vyjadriť. Predtým sa sudca o návrhu dozvedel iba sprostredkovane z médií a neskôr z rozhodnutia predsedu súdu o zrušení povolenia mu práce v domácom prostredí. Sudca pritom dochádza týždenne do Banskej Bystrice z miesta trvalého bydliska v Košiciach, keďže Súdna rada SR neakceptovala jeho žiadosť o preloženie na krajský súd v mieste trvalého bydliska. Návrh bol podaný bez toho, aby navrhovateľ predložil objektívny prehľad o skutočnej zaťaženosti a výkonoch sudcu v rozhodnom období a porovnanie s výsledkami práce a zaťaženia iných sudcov trestného kolégia. Navrhovateľ bez dôkazného základu v návrhu na začatie disciplinárneho konania tvrdí, že sudca bol objektívne schopný veci vybaviť bez prieťahov. Podľa názoru sudcu začatím disciplinárneho konania voči nemu ide o zneužívanie štátnej moci z týchto dôvodov: 14. Kristína Glezgová, Okresný súd Lučenec Predseda Okresného súdu v Lučenci Mikuláš Géczi podal na sudkyňu dňa 8.9.2008 návrh na začatie disciplinárneho konania na tom skutkovom základe, že v občianskoprávnom spore medzi právnickou osobou ako navrhovateľom a Všeobecnou nemocnicou s poliklinikou, n.o. v Lučenci ako odporcom sa na námietku nemocnice o jej zaujatosti v konaní zo dňa 17.12.2006 vyjadrila tak, že sa necíti byť zaujatá a navrhla, aby nebola vylúčená rozhodovania. Rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici z konania vylúčená nebola. V ďalšom občianskoprávnom spore medzi fyzickými osobami J.S. s manželkou a druhou fyzickou osobou MUDr. J.H. ako zákonná sudkyňa uviedla, že osobu odporcu dobre pozná ako svojho spolužiaka z minulosti, čo môže spochybňovať jej nezaujatosť. Na základe vyjadrenia aj ostatných sudcov Okresného súdu v Lučenci následne Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 30.4.2008 vylúčil všetkých sudcov tohto súdu z rozhodovania veci a prikázal ju na prejednanie Okresnému súdu Veľký Krtíš. V tejto súvislosti voči sudkyni podal odporca Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n.o. Lučenec v predchádzajúcej veci námietku zaujatosti z dôvodu, že MUDr. J.H. je štatutárnym zástupcom nemocnice, vo vzťahu ku ktorému sa dala vylúčiť v inej občianskoprávnej veci. K tejto námietke sa sudkyňa vyjadrila tak, že sa zaujatá voči nemocnici necíti byť, pretože ide o organizáciu, voči ktorej nemá žiadny osobný vzťah a nemôže to zmeniť ani skutočnosť, že s jej riaditeľom boli v minulosti spolužiaci. V konaní, kde je účastníkom konania priamo MUDr. J.H. ako fyzická osoba je iná situácia, pretože ide o konanie čisto súkromného charakteru. Ani na základe tejto námietky zaujatosti nemocnice sudkyňa nebola Krajským súdom v Banskej Bystrici vylúčená z konania, o čom rozhodol dňa 12.6.2008. K jej vylúčeniu z konania došlo až neskôr na základe opakovanej námietky zaujatosti zo strany nemocnice a to rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.7.2008. Následne bol na ňu podaný návrh na začatie disciplinárneho konania, pretože v krátkom časovom odstupe predložila voči tomu istému účastníkovi účelovo odlišné vyjadrenie, čím mala spáchať závažné disciplinárne previnenie. Súčasne jej navrhovateľ navrhol uložiť najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu. Minister spravodlivosti Štefan Harabin rozhodnutím zo dňa 29.9.2008 rozhodol o dočasnom pozastavení funkcie sudkyne. Sudkyňa k podanému disciplinárnemu návrhu uvádza, že nie je presne skutkovo vymedzený. Predovšetkým nepodala odlišné vyjadrenie voči tomu istému účastníkovi, pretože v jednom konaní išlo o nemocnicu ako neziskovú organizáciu, a v druhom konaní o fyzickú osobu MUDr. J.H.. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že sudkyňa uviedla nepravdivé skutočnosti v niektorom z týchto dvoch konaní, čím mala úmysel zavádzať, tak by mal presne vymedziť, v ktorom z týchto konaní uviedla nepravdivé údaje a v ktorom údaje pravdivé, kedy dôvodom disciplinárneho postihu by mali byť len údaje nepravdivé Navrhovateľ taktiež ničím nezdôvodnil, prečo konanie sudkyne kvalifikuje ako závažné disciplinárne previnenie s návrhom na uloženie najprísnejšieho trestu. Sudkyňa ku dňu začatia disciplinárneho konania pracovala v rôznych justičných zložkách s krátkym prerušením od roku 1979, teda takmer 30 rokov. Bola vždy profesionálne dobre hodnotená, nebola voči nej podaná žiadna dôvodná sťažnosť a nikdy nebola disciplinárne stíhaná. Sudkyňa sa domnieva, že skutočnou príčinou tohto neprimeraného a účelového postihu bolo, aby bola vylúčená z rozhodovania vo veci proti Všeobecnej nemocnici s poliklinikou, n.o. Lučenec. Nepriamym dôkazom je aj článok v Mestských novinách, týždenníku mesta Lučenec, zo dňa 4.12.2009 o slávnostnom otvorení oddelenia Lučeneckej nemocnice s poliklinikou, n.o., ktorú otvoril predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin spoločne s ďalšími predstaviteľmi nemocnice, medzi ktorými bol aj MUDr. J.H., ktorý bol v parlamentných voľbách v roku 2006 kandidátom politickej strany ĽS - HZDS a kandidoval za túto stranu aj v parlamentných voľbách v roku 2010. Sudkyňa požiadala o zrušenie dočasného pozastavenia Súdnu radu SR, ktorá uznesením zo dňa 12.11.2008 rozhodla tak, že návrh na zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudkyne nezískal dostatočný počet hlasov. Prvostupňový disciplinárny súd vo veci rozhodol dňa 17.8.2009 a sudkyňu v celom rozsahu oslobodil, pretože sa disciplinárneho konania nedopustila. Voči tomuto rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ dňa 14.10.2009. Sudkyňa následne požiadala ministerku spravodlivosti Vieru Petríkovú o zrušenie pozastavenia jej funkcie s poukazom na oslobodzujúci rozsudok. Ministerka jej žiadosť bez odôvodnenia zamietla dňa 10.2.2010. Odvolací disciplinárny súd o odvolaní navrhovateľa rozhodol dňa 22.4.2010 na neverejnom zasadnutí tak, že zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu, že sa nevyporiadal zo všetkými vyjadreniami sudkyne v konaní. Po zmene vlády nová ministerka spravodlivosti Lucia Źitňanská dňa 29.7.2010 s poukazom na vývoj disciplinárneho konania sudkyni zrušila dočasné pozastavenie výkonu funkcie. Navrhovateľ podaním zo dňa 10.7.2010 vzal návrh na disciplinárne konanie voči sudkyni späť. Sudcovská iniciatíva od počiatku poukazovala na to, že k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie u časti disciplinárne stíhaných sudcov došlo v rozpore so zákonom a aj Ústavou SR, pretože ani jeden z týchto sudcov nebol stíhaný za také závažné disciplinárne previnenie, pre ktoré by mohol byť prezidentom republiky odvolaný z funkcie sudcu. Vo veciach, ktoré sudcovia nemohli rozhodovať, pretože bolo postavení mimo výkon funkcie, vznikali zbytočné prieťahy v konaní. Navyše za obdobie kedy nie vlastnou vinou nerozhodovali, zrejme všetkým bude musieť byť doplatený sudcovský plat v plnej výške. V Bratislave 30.1.2011 |
