O postupe orgánov výkonnej moci pri podávaní návrhov na začatie disciplinárnych konaní proti niektorým sudcom a o postupe orgánov pri rozhodovaní o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu
Alebo: "Aké krehké je postavenie sudcu v Slovenskej republike"
Materiál obsahuje údaje a popis úkonov reprezentantov výkonnej moci ministra a predsedov súdov, ktoré predchádzali začatiu disciplinárneho stíhania sudcov. Ku disciplinárnym konaniam, ktoré sa začali a vedú pred disciplinárnym súdom sa do ich právoplatného skončenia nevyjadrujeme. Rozhodnutia o dočasnom pozastavení funkcie sudcu sú rozhodnutia ministra spravodlivosti , ktorý je ako člen vlády za výkon svojej funkcie zodpovedný predsedovi vlády , v jednom prípade o dočasnom pozastavení rozhodla súdna rada, a ani v prípade tohto jej rozhodnutia nejde o konanie pred disciplinárnym súdom , ale o konanie súdnej rady ako ústavou zriadeného orgánu súdnej moci. Predsedovia súdov, keď konajú z titulu funkcie predsedu súdu za vykonávanie tejto funkcie zodpovedajú ministrovi spravodlivosti, ktorý ich do funkcie menuje a má právo z funkcie ich z tejto funkcie odvolať. Teda v tomto prípade ide o líniu výkonnej a nie súdnej moci. Údaje som spracovala na tento účel so súhlasom disciplinárne stíhaných sudcov z úradných listín, ktoré mi títo sudcovia poskytli a z ich osobných materiálov a vyjadrení.
Materiál spracovala JUDr. Jana Dubovcová
|
|
Sudca je v priamom vzťahu k štátu, ktorý mu na jednej strane zákonom priznáva doživotné istoty a nezávislosť, ale v skutočnosti umožňuje sudcovi pri vysluhovaní práva a spravodlivosti vedome kalkulovať s tým, kto je mocný a mocnejší a s tým, že jeho zlyhanie v nestrannosti a nezaujatosti prípadne niekto iný vo vnútri súdneho systému napraví.
Koncom roka 2011 sa na disciplinárnom súde v Bratislave uskutočnili disciplinárne pojednávania jedného disciplinárneho senátu v dvoch disciplinárnych veciach sudcov Krajského súdu Banská Bystrica, ktoré dávajú ďalšiu možnosť hodnotiť justičný systém, činnosť disciplinárnych senátov a orientovať sa v problematike, ktorá má zásadný dosah na postavenie sudcu a jeho vzťah k štátu, v službe právu a spravodlivosti.
Disciplinárnym konaním voči sudcovi vzniká prekážka riadneho výkonu funkcie sudcu a ide o prekážku na strane štátu ako zamestnávateľa sudcu.
|
|
|
(Záverečný návrh na disciplinárnom pojednávaní 14.decembra 2011)
1.Tento disciplinárny návrh má pôvod v návrate sudcu Babjaka z Ústavného súdu Slovenskej republiky na Krajský súd v Banskej Bystrici(„krajský súd“) v januári 2007.Vtedy došlo zo strany predsedu súdu Bobora k účelovému dodatku rozvrhu práce, k vzájomnej výmene sudcov Babjaka s Bednárom medzi senátmi a k následnému prideleniu sudcovi Babjakovi sudcom Chovankom rozsiahlej neskončenej trestnej agendy po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi.
2.Pridelenie sudcovi Babjakovi v jeden deň - a to popri bežnom nápade vecí - 5 prvostupňových a 14 odvolacích reštančných vecí (7 mesiacov až 7 rokov od ich nápadu),v celkovom rozsahu viac ako 30 000 strán, ktoré neboli vyriešené mesiace resp. roky a ktorých riešenie zákonite aj porovnateľný čas a nasadenie vyžaduje, znamenalo úmyselné porušenie ústavnej zásady rovnosti(čl.12 ods.1 ústavy), pretože agenda takéhoto rozsahu a obtiažnosti žiadnemu inému sudcovi krajského súdu v jeden deň nenapadá.
|
|
Akceptovaním protiústavnosti resp. vnútornej korupcie na súde - v rozhodnutí disciplinárneho senátu - sa korupcia môže fakticky stať aj súčasťou štátneho riadenia justície a sudcovskej disciplíny.
|
|
Právo posledného slova
Disciplinárnym návrhom sa mi kladie za vinu závažné disciplinárne previnenie – spôsobenie zbytočných prieťahov v štyroch veciach – a navrhuje preloženie na súd nižšieho stupňa.
|
|
|
|
|
<< Začiatok < Dozadu 1 2 3 4 5 Dopredu > Koniec >>
|
|
Strana 1 z 5 |