Stanovisko ZOJ k Rezolúcii EAJ zo 4.9.2011

Napísal Administrator

Utorok, 04 Október 2011 17:17

Rozšírená verzia:
Rezolúcia vychádza z nesprávnych informácií o súcasných legislatívnych zmenách v slovenskom súdnictve:

• Výberové komisie sú volené spôsobom, že 2 clenov menuje minister spravodlivosti – teda výkonná moc, 2 clenov Súdna rada SR a sudcovské rady – teda súdna moc, a jedného clena parlament - teda zákonodarná moc. Pomer 2:2:1 je tak vyvážený. Rezolúcia však vychádza z nepravdivého faktu, že väcšinu clenov výberových komisií menuje minister spravodlivosti. Výber sudcov a ich kariérny postup je v konecnej fáze navyše výlucne v kompetencii Súdnej rady, ktorá je zložená z nominantov vlády, prezidenta, parlamentu a sudcov.

• Disciplinárne konania : Rezolúcia v súvislosti s disciplinárnym konaním nevystihuje logiku vývoja právnej úpravy, ktorý smeruje k posilneniu ústavnosti a tým aj sudcovskej nezávislosti. Dôkazom je najmä nová úprava inštitútu docasného pozastavenia výkonu funkcie disciplinárne stíhaného sudcu, ako jedného z najzávažnejších zásahov do jeho sudcovskej nezávislosti. Pred novelou zákona o sudcoch (úcinnou od 1.5.2011) bolo reálne možné docasne pozastavit výkon funkcie aj takému sudcovi, ktorý nebol disciplinárne stíhaný za cin nezlucitelný s výkonom funkcie sudcu (pre ktorý by ho mohol prezident republiky odvolat z funkcie). Teraz to už možné nie je.
Pred spornou novelou bola nezávislost disciplinárneho súdu, a tým aj nezávislost disciplinárne stíhaného sudcu, oklieštená tým, že o docasnom pozastavení nerozhodoval tento súd , ale minister spravodlivosti a Súdna rada. Ba dokonca jeden úcastník disciplinárneho konania (napr. Súdna rada, ako navrhovatel) mohol v rozpore s ústavnou zásadou rovnosti úcastníkov súdneho konania, docasne pozastavit výkon funkcie druhému úcastníkovi (disciplinárne stíhanému sudcovi), a tiež rozhodovat o jeho návrhu na zrušenie pozastavenia . V súcasnosti to už možné nie je. Docasne pozastavit sudcovi výkon funkcie môže len disciplinárny súd.

• nie je pravdivé konštatovanie v rezolúcii, že kompetencia podávat návrhy na zacatie disciplinárnych konaní proti sudcom prešla výlucne zo Súdnej rady SR na ministra spravodlivosti. Minister mal toto oprávnenie už od vzniku Slovenskej republiky v roku 1992. Okrem toho aj po poslednej novele sudcovských zákonov zostala táto kompetencia okrem ministra aj ombudsmanovi, sudcovským radám a predsedom súdov. Rovnováha mocí tak zostala zachovaná.

• Neoprávnená kritika súdnej moci: súdna moc tak ako ostatné moci v štáte podliehajú verejnej kritike. Sudcovia oprávnene odmietajú kritiku nepodloženú a urážlivú, ktorej by sa mali zdržat najmä predstavitelia zákonodarnej a výkonnej moci. Súhlasíme s rezolúciou, že zdržanie takýchto praktík je najefektívnejším spôsobom ako zvýšit dôveru v súdnu moc. O zvyšovanie dôveryhodnosti súdnictva sa však musia predovšetkým pricinit sami sudcovia, a to zvýšenou mierou sebareflexie nielen na neoprávnenú kritiku, ale najmä na kritiku vecnú a oprávnenú.

Skrátená verzia pre médiá:
Rezolúcia EAJ zo 4.9.2011 vychádza z nesprávnych informácií EAJ o súcasných legislatívnych zmenách v slovenskom súdnictve. Najmä z nepravdivých faktov týkajúcich sa zloženia výberových komisií na menovanie a kariérny postup sudcov, a v súvislosti s kompetenciou, ktorý orgán môže v súcasnosti podávat na sudcov disciplinárne návrhy. Tieto skreslené informácie poskytlo EAJ pravdepodobne Združenie sudcov Slovenska, ktoré by to malo uviest na správnu mieru.